Happyendy přehled
Jaroslava Blažková
kniha bola nominovaná do finále Anasoft litera. 13 listov, 13 prozaických zastavení vznikalo v rokoch 2002 až 2005. Autorka žila v tomto období starostlivosťou o ťažko chorého manžela. V jej podaní dostáva každý end šancu stať sa happyendom hodným láskyplného humoru, korenistej irónie a hrejivej obraznosti. Veď ako vraví sama Jarka Blažková, alias Džára: ... v starobe človek potrebuje optimizmus, ak ju má prežiť.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Happyendy. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (3)
Písanie Jaroslavy Blažkovej je založené na zúročení bystrých postrehov. Vie z nich vybrúsiť vetu-klenot, často ho však len nájde ležať na ulici po tom, čo sme všetci prešli nevšímavo okolo, zodvihne a opráši: „Cigánka tam predávala voňavé huby špičky a zaúčala mladú: ,Nehádž! Nehádž! Pomaly syp, nech panyčky viďá, jak váha pracuje!´ (...) Aj tú vetu som si odviezla cez oceán ako šperk.“
Celý príbeh je sprevádzaný návštevou, teda smrťou, čakaním na Godotta a tematikou odlúčenia od domova. Neznámej milej E. sú adresované listy plné trpkosti a irónie pomenované ako veselé listy. Neustále som podprahovo rozmýšľala nad smrťou a stratou aj keĎ jednotlivé príbehy sú skutočne ladené vtipne.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Happyendy v seznamech
v Přečtených | 9x |
v Knihotéce | 2x |
v Chystám se číst | 2x |
Autorovy další knížky
1995 | Miesto v príbehu |
1964 | Tonda, já a mravenci |
1961 | Nylonový měsíc |
1965 | Pět slovenských novel |
2002 | Rozprávky z červenej ponožky |
Jaroslava Blažková ma odrovnala aktuálnosťou a nadčasovosťou svojej knihy Nylonový mesiac a tak som hneď mädlila ruky na jej nejaké ďalšie dielo.
Kniha Happyendy nás posúva o 44 rokov neskôr od vydania Mesiaca, a máme tu oveľa vyzretejšiu autorku, ktorá už píše z exilu, z Kanady, ktorú už poznačili roky, materstvo, deti, cudzina, ale i chorý manžel, o ktorého sa sama stará. A práve o tom je kniha Happyendy, o starnutí, vnímaní krás sveta, aj napriek životným skúsenostiam a skúškam. Ale i o potrebe písať, a takto zvládnuť ťažšie a krušnejšie časy.
Dielo je to útlučké, písané epištolárnou formou pravdepodobne fiktívnej kamarátke, ktorej sa autorka žaluje na susedov, ale vracia sa i do svojich spomienok na Bratislavu. Osobne ma zahrialo pri srdci, keď písala o istej ulici, a ja som si hovorila, veď tam býval Julo Satinský, a následne ho pár viet spomenula aj jeho osobnosť a ku ktorému jej hrdinovi ju inšpiroval. Teraz sa už len dostať k jej ďalšej kniha Jahniatko a grandi. Žiaľ, v ČR je v antikvariátoch len český preklad, a ja by som tak rada čítala ten slovenský... Odporúčam!