adorjas
komentáře u knih
Nylonový mesiac
Jaroslava Blažková
Toto bola iná nadčasovka. Akože jednak to bolo retro na starú socialistickú Bratislavu, kde som osobne vnímala podprahovo, autorkino odmietanie režimu (čo sa mi v skutku potvrdilo, keď som si spätne čítala o jej živote), ale zároveň to bolo tak napísané, že by som kľudne knihu mohla zaradiť medzi novovydané z roku 2024. To znamená len jediné- ľudia sa až tak nemenia a vzťahy, ktoré ľudia prežívali v roku 1961 sú univerzálne dodnes. Keď chce jeden, druhý nechce, ale keď ten druhý chce niekoho, tak ho nechce naopak ten tretí. Také banálne, také každodenné, také univerzálne a nadčasové! Feminizmus, sloboda, otvorená a úprimná sexualita, bye-bye starí paprdovia a skostnatené názory. Tlieskam! A idem zháňať Blažkovej ďalšie knihy.
Connemara
Nicolas Mathieu
Vzťahovka, kde sa zdanlivo dejú veľké veci, akými sú midlife crisis, vyhorenie, monotónnosť manželského a rodičovského života, nevery, intrigy v práci, ale aj prešpikovanie minulosti, kde sa dozvedáme, kto a čo vyformoval dve hlavné postavy do ich dnešnej podoby. A ku koncu sa človek dozvie, či sa po 40tke ľudia menia, alebo či v konečnom dôsledku zostávajú takí, ako ich búrlivé roky mladosti a puberty vyformovali.
Asi by ma Connemara zasiahla silnejšie, ak by som ju nečítala po ďalších podobných dvoch ladených francúzskych románoch, a to po Dosť bolo o láske (H. Le Tellier) a Oheň (M. Pourchet). Takto, sa mi tie námety vo všetkých troch knihách splietali a prelínali. Napriek tomu, vždy obdivujem súčasných francúzskych autorov, ako dokážu okrem vzťahov postáv vykresliť aj celkovú spoločenskú kritiku.
Konečný verdikt? Ak máte chuť na knihu o vzťahoch, ktorá nie je len o nich, ale máte chuť nahliadnuť aj na rôzne spoločenské aspekty, napríklad HR vo francúzskych firmách a rôzne konzultácie, tak si ju dajte. A pre tých, ktorí ste knihu čítali- neprišlo vám, že Helene extrémne pila? Alebo prečo už nikto nespomenul, čo sa stalo s tou jej kamoškou z detstva?
Dny v knihkupectví Morisaki
Satoši Jagisawa (p)
Taká krásna obálka a tak nudný príbeh. Nehnevajte sa, ale keď sa zbližujete s japonskou literatúrou, tak vo vás snáď kniha vyvolá feel-good pocity. Avšak, ak už máte za sebou Kocúra, ktorý zachraňoval knihy, alebo Kdyby ze sveta zmizeli kočky, alebo hoci aj Podivnú knihovnu, a iné, tak cez vás kniha preletí lusknutím prsta.
Téma lásky ku knihám, rodina, vzťahy, japonské reálie, tokijská ulička kníhkupectiev, ale i japonský vidiek... Len mačka tu chýbala.
Pásla kone na betóne a iné
Milka Zimková
Kto nemiluje film Milky Zimkovej? Tak len na okraj- knižná predloha vôbec s filmom nekorešponduje. Myslím, že zhruba prvý príbeh je námetom k filmu, potom sa ešte Jolan objaví v jednej, dvoch ďalších poviedkach, ale fakt len ako zmienka v jednej vete. A inak tu máme niečo úplne iné. Krátke poviedky občas len črty, a občas celkom vypracované dlhšie poviedky.
Nosným motívom je ľudový, dedinský človek, so všetkými svojimi chybami i charakterom. Nájdeme tam aj však Milkine postrehy z jej služobných výjazdov, napríklad do Moskvy, či Poľska, ale i zopár autobiografických čŕt. K tomu írečitá východniarčina...
Kniha útlučká, ale nie na jedno posedenie, ak by som ju mala k niečomu prirovnať tak k dobrej domácej pálenej- stačí len do jednej nohy, nech človeku ťažko nepríde. Pretože tie postavičky sú tak zo života, tak bolo cítiť tú typickú mentalitu, ktorú som ako decko na východe vnímala aj ja... až to bol znovu návrat do tých pletiek, dvojtvárnosti, ale i pohostinnosti a smiechu.
Osobne mi najviac učarovali poviedky o starom mužovi, čo žije so synom a jej manželkou a cíti sa už nepotrebný a zbytočný, alebo poviedka, ktorá je kritickým monológom o spoločnosti tetky bufetárky v pokazenom autobuse voľakde u Prešova.
Urob si raj
Mariusz Szczygieł
Pred niekoľkými týždňami som dočítala Szczygielov Gottland (voči ktorému som mala malé výhrady, aj napriek prudko dobrej čitateľnosti). A už som aj dočítala jeho voľné pokračovanie knihy o Čechách Urob si raj. Pocity a dojmy?Opäť veľmi pozitívne. Mala som tu popisy osobností, ale hlavne aj takých "bežných" ľudí, u ktorých nakoniec vysvitlo, že úplne každodenní nie sú. Opäť sa tu vynoril Medvídek (spomínaný aj v Tučkovej Bielej vode), či rodák z jednej moravskej vesnice o 200 obyvateľoch, kde mi žijú kamaráti, o pani z najkrajšieho okna s výhľadom ani nepíšem. Všetko sa dočítate priamo v knihe.
Szczygiel je vtipný, aj keď naďalej trošku idealizuje Čechov, a na moje pomery sa príliš často vyskytuje v Prahe, a podľa nej popisuje aj zvyšok obyvateľstva. Osobne, po 11 rokoch v Česku, vnímam iné nuansy u moravákov, ostravákov, olomoučanov, ale i tých úplne od Šumavy.
Moja výtka sa tentoraz bude týkať extrémneho riešenia náboženstva a vierovyznania. Takmer tretina knihy bola o tom, prečo a ako sú Češi ateistickí. Mám pocit, akoby to veriaci nedokázali spracovať a musia sa ohľadom toho neustále pýtať. (A trošku to za mňa bolo koncipované tak, akoby každý veriaci bol v ČR priam prenasledovaný ateistami za svoju vieru.)
Lahodne s Ellou - kniha receptov
Ella Woodward
Ja mám Ellu rada. Mám od nej jej prvé tri kuchárske knihy a vždy som z nich rada varila, aj keď boli trošku pracné- nie, čo sa týka získavania surovín, ale prípravy- veľa druho zeleniny je potreba pripraviť zvlásť, a čato využíva v jednom recepte aj zo 2-3 omáčky. Napriek tomu, som sa na túto knihu veľmi tešilu, už som ju prelistovala, prečítala, niečo vyhliadla, a už len začať variť! Kniha je koncipovaná aj s textom, kde Ella popisuje (snáď pravdivo) rozbeh svojho biznizu s prelínaním jej osobného života.
Anglické obludy
James Scudamore
Téma internátnych škôl, pocity nadradenosti elity, ktorá do takýchto škôl svoje deti zapisuje, smeje sa zisteniam, ohľadom fyzických trestov svojich detí, a potom následne vplyv týchto škôl na jedincov, ktorí tam chodili ako malí žiaci, ako ich to ovplyvní/neovplyvní. A možno, ani nebudete musieť byť obeťou sexuálnych a fyzických útokov, a napriek tomu sa "to" s vami povlečie po celý život...
Middlemarch
George Eliot (p)
Kolos, ktorý som sa snažila prečítať už pred 6 rokmi a nedala som to. Zabil ma jazyk, ktorý bol oveľa zložitejší ako u sestier Bronteových, či Austenovej, či u Dickensa. Nakoniec sa mi miesto českého vydania podarilo zohnať starodávne slovenské vydanie, reku, že snáď blízkosť slovenčiny mi ju podarí zdolať. A tradadá! Síce som knihu čítala polovicu apríla, ale u 900 stranového kolosu sa ani nečudujem. A nakoniec som na seba pyšná a mala som aj čitateľský zážitok!
Knihu by sa dalo čítať aj ako ľúbostný román, kde vyslovene sledujete ľúbostné linky dvoch hlavných postáv- Dorothey a doktora. Respektíve je to prvá kniha, ktorá vám prezradí, že "happily ever after" neexistuje ako to písala Austenová, a prezradí vám, čo bolo potom. Čítať túto knihu ako mladé dievča v roku 1871, tak sa rozhodne naučím, dať si na vydaj pozor. Potom kľudne knihu môžete aj čítať ako spoločenský román, kde sa riešia reformy, spoločenské triedy, náboženstvo a jeho rôzne vierovyznania. Takisto je možné knihu vnímať aj ako popis malomeštiackeho života. Veľmi mnoho významové a dobre to Mary Ann Evans zvládla!
Tajný príbeh
Donna Tartt
Tartt a jej Stehlíka vám nikdy odporúčať nebudem! A presne takto som sa púšťala aj do jej Tajnej histórie- plná skepticizmu, kritiky a zdvihnutého nosa. Nakoniec to dopadlo tak, že Tajnú históriu si zaradím na poličku opätovného prečítania, a som zvedavá na dojmy potom... Ale teda, pekne po poriadku- boli veci, čo ma na knihe veľmi štvali. Správanie postáv, priam iracionálne vysvetlenia niektorých vecí, napríklad výber študentov profesora Morrowa, atď. Na druhú stranu, ma kniha a jej svet do seba vtiahol, a ja som premýšľala úplne ňou. To, akým spôsobom autorka pracovala s jedinou ženskou postavou. To, že všetko vnímame len z perspektívy hlavnej postavy Richarda, a všetko iné zostáva nevypovedané. To, prelínanie alebo skôr americká inscenácia Zločinu a trestu, alebo symbolika klasického vzdelania a starogréčtiny či skôr gréckej drámy. Dobré to bolo! Škoda, že som ju čítala po Stehlíkovi, možno by sa mi následne Stehlík aj páčil. Alebo nie.
Aha, a ešte pre tých, ktorí o knihe nepočuli - príbeh o živote študentov na vysokej škole, gréčtina, drámy, tajomstvá, 80.roky. Dark academia ako vyšitá!
Guláš z turula
Krzysztof Varga
Nedávno som čítala knihu Gottland od Szczygiela. To je ten Poliak, ktorý má rád Česko.
Krzysztof Varga zase píše o Maďarsku, ale z neho som mala pocit, že on tých Maďarov až tak nemusí. Respektíve, pozerá sa na nich bez ružových okuliarov, priam orlím, či jastrabím drobnohľadom (a možno by som mohla napísať, že turulím?! ) :) Neviem, či jeho pocity pramenia z toho, že je polovičným Maďarom, ale poukazuje na melanchólie, večný smútok a večné boliestky tohto národa od Trianonu až po "honfoglalás" (obsadenie Pannónie hunskými kmeňmi) a mnoho ďalších. Autor jednotlivé kapitoly tejto útlučkej knihy pomenoval po maďarských známych politikoch a ich najznámejších národných jedál. Veľa vecí trafil presne, a jeho ostrovtipu fakt nič neuniklo. Na druhú stranu občas je autorovo typizovanie maďarskej figúrky až príliš zjednodušené. Môj večný problém - nie sme len čiernobieli, a takisto ani jeden národ nie je úplne jednoliaty, a sú, a musia tam byť rôzne kategórie ľudí. Takisto, maďarský národ nie je národom samovrahov, aj keď sa tam zabilo zopár celebrít a aj bežných ľudí po Szomorú vasárnap. A ešte takisto, nie každý mladý maďarský človiečik pije a chľastá... Kniha bola pre mňa zároveň aj krásnou výpoveďou toho, kam sa tento národ posunul od jej roku vydania (2008), a ako sa to všetko premietlo do súčasnej politiky a fungovania tohto štátu, a jeho vyhláseniach a tendenciách...
Ešte malá výtka voči prekladu a redakcii - v slovenskom preklade mohla prebehnúť väčšia kontrola. Boli tam chyby, zle preložené pojmy, a podobne. Napriek tomu obohacujúci dokument o našich južných susedoch.
Loterie a jiné povídky
Shirley Jackson
Nebolo to zlé. Znepokojivé poviedky, kde to "strašidelné" skvie v každodennosti. Oddýchla som si pri nej, popremýšľala som nad životmi postáv v jednotlivých poviedkach a rozoberala si, kam po ukončení poviedky budú ďalej smerovať. Jackson ma navnadila na svoje ďalšie diela. A určite som rada, že poviedky neboli strašidelné- o to viac som si ich užila.
Modrý zámek
Lucy Maud Montgomery
No, dobre! Bolo to predvídateľné, moralizujúce, čiernobiele, také presne ako z roku 1926, keď sa chcete zavďačiť čitateľom a vydavateľstvu, nech vás dobre predáva a nech vás dobre kupujú. Na druhú stranu, vypla som si pri nej a bolo za mňa fajn spoznať autorku aj z inej knihy ako je Anna alebo Emily alebo Rozprávkarka.
Milovat a psát
Lily King
V pohode contemporák na večerné čítanie. Neurazí, nenadchne, veľa tém o písaní, tvorení, slobode, študentských pôžičkách, o divnovzťahoch priam ghostingoch. Zo začiatku mi kniha pripomínala Moshfegh a jej Rok pokoja - možno to bolo podobným časovým ohraničením, t.j. rok 1999/2000. Potom to chytilo svoj vlastný dych. P.s. Čítala som origoš.
Dcera je dcera
Mary Westmacott (p)
Vedeli ste, že Agatha Christie písala aj psychologické vzťahové romány? Tie písala pod pseudonymom Mary Westmacott. Preložené do češtiny ich nájdete presne šesť, čo je aj zhodným počtom s originálmi v angličtine.
Momentálne vychádzajú v češtine v novom šate s kvetinovými obálkami a Dcera je dcera je piata v poradí, avšak nenasledujú chronologicky, a jednotlivé knihy na seba nenadväzujú. Ako aj názov napovedá - ide o vzťah matky a dcéry. Súdržnosť, nenávisť, láska, chlad, závislosť, sloboda, žiarlivosť, obetovanie. Asi tak by som zhrnula spŕšku emócií, ktoré v knihe nájdete. Kto je dieťa, kto je rodič. Kto závisí od koho, kto lipne na kom, je to ešte láska alebo "pijavizmus"? Mali by dospelé deti žiť ešte s rodičmi? Kedy si rodina začne liezť na nervy? Koľko má vôbec rodič zasahovať do života dospelého dieťaťa? A hlavne, chce rodič vždy len dobro pre svoje dieťa? Môže byť rodič aj pomstychtivý? Kniha vás bude baviť, ak vás baví Francoise Sagan či fikcie Simone de Beauvoir (ale tie Francúzky sú o chlp kvalitnejšie). Z knihy cítiť ducha doby, napísané v roku 1952, a občas na mňa postavy pôsobili až príliš plytko a čiernobielo vzhľadom na to, že má ísť o psychologický román. Avšak, základné reálie matka-dcéra sú aplikovateľné aj na súčasnosť, respektíve na akékoľvek obdobie. Kniha ma chytila, zhltla som ju za dva večery. Príjemne som si pri nej oddýchla, a to nie som nejaký fanúšik a čitateľ Agathy. Takže, smelo do nej!
Na Zemi jsme na okamžik nádherní
Ocean Vuong (p)
OK, ujasnime si to. Toto nie je dovolenkové, ani oddychové čítanie! Ak hľadáte druhú Julie Caplin, tak ste o dost veľa dverí vedľa. A asi aj na úplne nesprávnom poschodí. Kolektívna trauma, Vietnam, hľadanie novej identity a jazyka v USA, problematický vzťah s rodičmi, drogy, úpadok USA, objavenie svojej sexuality, angličtina/vietnamčina, Y2K, neschopnosť komunikácie, och, bolo tam toho tak veľa, až som si musela medzi čítaním dávať aj niekoľkodňové pauzy... Priznám sa, čítalo sa mi to ťažšie ako Malý život, ktorý každý (okrem mňa) opisuje ako veľdielo (ako iste ste si všimli, nie som fanúšikom Yanagihary). Tam som si hovorila, oukej, ale prečo ju oslavujú a plačú nad ňou, keď je to len fikcia?! Naproti tomu kniha Na Zemi jsme na okamžik nádherní ma drásala z toho faktu, že je autobiografická. O to viac vás budú bolieť všetky príkoria autora... Kniha je napísaná vo forme listu, ktorý Ocean Vuong píše svojej mame, aby jej ukázal, čo cíti a ako cíti. V angličtine. Jeho mama povie po anglicky ledva pár slov. Tento román si nikdy neprečíta... Autor popisuje motívy krásnym básnickým jazykom. A ani sa nečudujem- pred týmto románom už vydal dve básnické zbierky. Och, a ešte veľký potlesk aj pre preklad Martina Světlíka!
Hodiny chémie
Bonnie Garmus
Táto kniha mala všetko- vážne témy, komické scény, bizarné záležitosti, atď. Myslím, že autorka to ponímala tak, že síce napísala, že kniha sa odohráva v 50./60.rokoch, ale akoby som videla/počula/čítala o súčasnosti. O to viac ma prekvapujú komentáre podo mnou, ktoré píšu, že chvalabohu, toto sa už ženám vo vede nedeje. Ale deje, vážení!
Zimování
Katherine May
Mňa to veľmi bavilo- niečo na pomedzí románu, eseja, autofikcie, autobiografie.
Pravidlá cesty
Ciara Geraghty
Ďalšia príjemná oddychovka na víkend s posolstvom o starnutí, o využití času a o tom, že nikdy nie je príliš neskoro na zmenu. Občas som sa aj zachechtala. Takže, fajn!
13!
Pavel Tomeš
Počúvala som ako audioknihu cez český rozhlas. A super- oddychové, zábavné, zo života, aj bizarné. Skvelá oddychovka.
Nagori
Rjóko Sekiguči
Príjemná 3,5* oddychovka/esej o jedle, ročných obdobiach, pominuteľnosti života.
