Populární knihy
/ všech 17 knih
Nové komentáře u knih Anton Lauček
Anjelom svojim prikážem o tebe
„Mal 74 rokov, keď ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 24 rokov väzenia.
Písal sa rok 1951 a podmienky, ktoré ho čakali vo väznici ako „vlastizradcu a vyzvedača“, boli podľa Laučekovej knihy takéto: „Cez deň si v studenej cele o rozmeroch dva krát dva metre, s oknom otvoreným i v najtuhších mrazoch, nesmel sadnúť, len stále chodiť, spať musel horeznačky s rukami položenými na deke, pričom mu do očí celú noc svietila silná žiarovka. Každú chvíľku ho z tohto polospánku budili a predvolávali na výsluch. Vyčerpaného a v horúčkach, neschopného udržať sa na nohách, priväzovali k stene povrazom, tak si ho vypočúvajúci odovzdávali. Dávali ho do úzkej kobky naplnenej vodou a šedivú hlavu zovreli kovovou obručou, od ktorej viedla dlhá skrutka do vedľajšej miestnosti. Ustavičné sťahovanie obruče vyvolávalo neznesiteľné bolesti, pričom naň ešte zvrchu tiekla voda tak, že sa skoro utopil. Po jednej bastonáde na päty strhli z neho šaty, vyvliekli na mráz a prikázali v podrepe skákať. So zviazanými rukami sa prevrátil, tak ho bili palicami, kým nezamdlel. Dostával elektrošoky a keď sa objavili soviestski poradcovia, vyviazali starca za nohy...“
Je pre mňa desivé, že nie tak dávno sa na našom území diali takéto veci; a možno ešte viac desivé, že režimisti boli schopní takéto trápenie spôsobiť starému, už predtým chorému človeku...
A je pre mňa fascinujúce, že Ján Vojtaššák všetko znášal s pokojom a pokorou; a tak vo väzení, ako aj po amnestii (5. októbra 1963) a odchode za synovcom do rodného kraja (odtiaľ ho násilím odvliekli dožiť do Senohraboch pri Prahe) bol schopný ďalej veriť v kresťanského Boha a žiť kresťanské hodnoty.
Príbeh tohto biskupa je vskutku fascinujúci; preto mi aj bolo ľúto, že sa jeho beletristického spracovania neujal lepší autor než Anton Lauček. Nič proti nemu a vlastne som vďačná, že sa témy chytil a vytvoril tento román – len sa nazdávam, že v iných rukách by táto silná téma bola spracovaná adekvátnejšie.
Spočiatku ma Lauček iritoval jazykom a štýlom imitujúcim slovenských realistov (umelecký zámer?), a kým ho táto maniéra prešla, už sme boli temer v strede knihy. O nejakej hlbšej psychologizácii postáv nemôže byť v tomto prípade ani reči, vytknúť by sa dalo i to, že niektoré kapitoly a medzníky Vojtaššákovho života autor skrátka vynechal, preskočil (prečo vlastne?).
Už len pre autorov štýl a neschopnosť ísť do hĺbky som bola v pokušení dať nižší počet hviezdičiek – keďže však je táto kniha dosiaľ jedinou beletriou, ktorú o Vojtaššákovi možno nájsť, a keďže Vojtaššák si zaslúži, aby jeho príbeh poznalo čo najviac ľudí, vďaka i za tento román.“... celý text
— Starmoon
Iba tak - výber plus
„Priznám sa, že táto knižka ma až nadmieru nudila. Vedela som síce, že niečo, čo som dostala na cirkevnej škole asi nebude čítanie, čo vo mne vyprovokuje nejaké emócie, ale bože, toto bolo neskutočne nudné. Autor sa pokúša moralizovať a byť humorný naraz, odsudzuje všetko čo nepozná a v niektorých momentoch si (s prepáčením) sere do huby. Už nikdy viac.“... celý text
— minusha97
Zelená modrá
„Zelená modrá, súbor štyroch krátkych próz, ktoré na prvý pohľad nič nespája. Pod drobnohľadom vnímavého čitateľa sa však odkrýva motív spájajúci všetky poviedky vedno spolu. Problémy všedných ľudí a vzťahy medzi nimi. Tieto sa v prvej poviedke, Hodiny s vodometom, kryštalizovali na pozadí alkoholom zmietanej spoločnosti. Ústredná, čerstvo zaľúbená a pri tom nie najmladšia, dvojica čelí duchom minulosti, svárom prítomnosti a neistote budúcnosti. V poviedke, s rovnomenným názvom, Zelená modrá, sa opäť ponárame do ťažoby obyčajného žitia a nahliadame na vzťah otca a syna. Vynára sa aj tendencia más vidieť na povrch, nie pod povrch veci. Zavše ešte spomenieme ďalšie dva útvary – Tam a Syn.
Lauček svojou fantáziou nešetril pri opisoch prírody, kde hojne pojíma za svoje črty prózy naturizmu. Na to, aby opísal často krutú realitu ľudského osudu, mu však stačili ľudia, pravé charaktery odkrývajúce sa hlavne v krízových situáciách a ich slabosti, z ktorých sa v mnohých prípadoch stávali kamene úrazu. Charaktery sú zrejmé, ale je vylúčené, aby sme ich vnímali čiernobielo. Nech aj boli akokoľvek negatívne neodsudzoval ich, prosto naznačil, aké skutočne boli.
Prednosťou autora je, že nehľadá riešenia, nepredkladá morálne súdy, len triezvo a bez pátosu nastoľuje realitu. V tomto prípade je teda na čitateľovi samom, ako by sa popasoval s touto skutočnosťou. Občas je v textoch badateľné nadľahčenie a mierna irónia, ktorou sa autor akoby snaží zmierniť neradostné bytie postáv.
Jazykovému prejavu Laučeka nemožno vyčítať nedostatok pestrosti a svojského vyjadrovania, práve naopak. Je však otázne, či aj dnešnému čitateľovi môže takýto spôsob vyjadrovania pripadať dostatočne atraktívny.“... celý text
— LenaDonan
Iba tak
„Je iné knihu hodnotiť, keď človeka nepoznáte a vychádzate len z toho, čo čítate. Ja mám to šťastie? alebo tú smolu?, že spisovateľa poznám. Ktovie. Niektoré krátke príbehy sú trefné a svieže, niektoré silené a niektoré treba preskočiť.“... celý text
— LenaDonan
Anton Lauček knihy
Lauček je 0x v oblíbených.