Starmoon
komentáře u knih
Zasnežené kníhkupectvo
Jenny Colgan
Ďalšie ňuňu pokračovanie tejto milej (pred)vianočnej série. Aj keď... Konkrétne v prípade tohto dielu sa do decembra prehupnene až na strane 170, dovtedy autorka približuje udalosti z celého roka počnúc januárom. Aj z toho plynie, že hoci anotácia, názov i pekná tematická ilustrácia Adriána Macha (slovenské vydanie) evokujú vianočnú atmosféru ako hrom, veľmi ju nečakajte. Vianoce sa v texte slávia doslova na posledných stranách (na môj vkus veľmi presladených, ale ok, zrejme to patrí k žánru). Ani v anotácii zmienené natáčanie filmu tu nakoniec nehralo ktovieakú veľkú rolu. Aj tak sa však necítim oklamaná; asi preto, že mi postavy prirástli k srdcu, tešila som sa na ich ďalšie osudy, no a tak celkovo som sa tešila na tento román, pri ňom aj z neho, skvelo som si pri čítaní oddýchla, myšlienky mi neutekali kade-tade... Čo viac od oddychovky chcieť. A pretože láska (aj tá ku knihám) je niekedy slepá, rada prižmúrim oči nad tým, čo by mi v podaní inej autorky zrejme liezlo na nervy a provokovalo k sarkazmu ;-). A už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie.
V bezpečnom úkryte
Rachel Abbott
V trileroch znesiem istú dávku nadsádzky, ale v tomto prípade autorka príliš uletela od reality. V 21. storočí by jednoducho k takému omylu s telom nedošlo. Už v 90. rokoch dokázali slovenskí patológovia správne identifikovať DNA obete, aj keď ju vrahovia rozpustili v kyseline a ostal z nej trebárs len nejaký ten necht či mini kostička. No a tuto... Škoda reči. Keby aspoň dej bol zaujímavý alebo postavy viac výrazne, viac sympatické... Ale kdeže. Úplne priemerné dielo.
Slovenskí vysťahovalci: História slovenského vysťahovalectva
Zuzana Palovic
Odborná zložka bola na môj vkus príliš stručná, navyše rôzne jej časti boli už predtým publikované v médiách (Sme, Denník N...). A aj v rámci nej rátajte s istou dávkou "pop science" prístupu (pre mňa pozitívum, pre iného možno sklamanie). Každopádne, úvodné náučné zakotvenie je stručné, skôr ilustračné, dominantou knihy sú príbehy v štýle oral history doplnené archívnymi rodinnými snímkami jednotlivých respondentov. Tí sú už zväčša potomkami z druhej či tretej generácie, príbehy vysťahovalcov sa teda dozvedáme sprostredkovane cez priznu iných ľudí. Opäť je na čitateľovi, či ho to sklame alebo či v tom nájde aj nejakú pridanú hodnotu. Ak mi niečo vyslovene neimponovalo, tak chvíľami až príliš voľné rozprávanie bez nejakej výraznejšej štylistickej úpravy. Možno to tak malo šmrnc autenticity, ale zároveň si kladiem otázku, či by pre mňa ako čitateľku predsa len nebolo prínosnejšie (aj keď pre autorky o dosť prácnejšie), ak by jednotlivé príbehy spracovali vo forme reportáži (zahrňajúc tu i overovanie vypočutých informácií, ich selekciu a pod.).
Hanina hviezda
Miroslav Frindt
Námet skvelý. Príbehov o holokauste je ako maku, ale tých, ktoré by opisovali osudy preživších a pripomínali, že ani prvé roky po vojne neboli žiadna sláva, tých je už pomenej. A pritom je také markantné, že predsudky a antisemitizmus v rôznych podobách pokračovali i naďalej...
Mám však pocit, že v rukách iného, vypísanejšieho autora by daná téma mohla vyznieť lepšie.
Vianočné kníhkupectvo
Jenny Colgan
Jéj, takto nejako si predstavujem ideálne predvianočné čítanie. Milé, úsmevné (a jemne sarkastické), s plnokrvnými postavami, čo nešuštia papierom. Ako slovenskejšia (rozumej bez opatrovateľky a vily) verzia Sofie som zo svojej strany čakala väčšie predsudky voči Carmen (v realite by som takú sestru poslala niekam, určite si ju nevzala tesne pred pôrodom k sebe domov), autorka má však dar vzbudiť čitateľskú empatiu voči rôznym typom ľudí, a vôbec, všetky tie postavy aj postavičky mi v konečnom dôsledku prirástli k srdcu a každý deň pred spaním som sa tešila, ako s nimi strávim aspoň nejaký čas.
A ešte jednu vec autorke kvitujem; adventný Edinburgh vykreslila tak, že hoci som dovtedy pomaly ani nevedela, kde je Škótsko, ku koncu som si googlila, koľko by tam stála dovolenka. Ak existuje nejaká miestna regionálna cena za rozvoj cestovného ruchu, organizátori by mali zvážiť jej udelenie práve pre autorku :-D.
Dokonca ani naivná romantická linka mi neprekážala tak, ako zvyčajne. Síce som si vravela, že emočne zrelej žene by blikali od začiatku kontrolky pri pánovi B. (však, Carmen) a emočne zrelému mužovi práve pri Carmen (nič proti tvojmu vkusu, Oke), ale keď sa od toho človek odosobní a nečaká, že autorka medzi riadkami ponúkne návod na hľadanie prosperujúceho partnerského vzťahu, môže byť.
Duch Vianoc
Debbie Macomber
Na druhej strane plota je tráva zelenejšia a problémy iných sú vždy menšie ako naše. V duchu týchto postrehov/predsudkov k sebe pristupujú aj dlhoroční priatelia Peter a Hank, ktorí si vymenia týždeň pred Vianocami svoje povolania i bydliska a...
A ako to už v podobných príbehoch býva, týždeň stačí na to, aby sa všetko v ich pracovnom a najmä súkromnom živote takmer až zázračne vyriešilo.
Milé? Áno. Vtipné? Chvíľami tiež. Pohodové? Jednoznačne. Ale aj naivné, plytké, presladené... A totálne odtrhnuté od reality.
Sú to striptérky? Tak asi v živote neslávili Vianoce a budú od dojatia plakať nad darovaným mydlom a deodorantom. Sú to motorkári? Tak jedine vulgárni, problémoví, bez normálneho rodinného zázemia a bez Vianoc. Mala Mili prísnych rodičov? Tak to asi v živote nemala ani vianočný stromček. Poviete svätuškárke farbitejším spôsobom, že je svätuškárka? Vplyvom vašej neriadenej kázne si to uzná a razom jej zmäkne srdce a zmení sa jej prístup k iným a životu. Zorganizujete jeden vianočný večierok v bare (mimochodom, zo dňa na deň, s účasťou mnohých zbožných farníkov, ktorí pred sviatkami asi nemajú iný program ako čakať na to, kedy ich duchovný povolá do bohumilej služby)? Čakajte, že štamgasti budú dojatí, oslovení a ich životy sa začnú pozvoľna meniť k lepšiemu, dokonca si to na ďalší deň všetci zamieria rovno na polnočnú bohoslužbu. Chápete, čo chcem povedať? Viem, Vianoce sú aj o rozprávkach, ale toto bolo asi také reálne ako Hitler zo srdca spievajúci koledy židovským sirotám.
A k rámcovaniu hlavného príbehu starkiným rozprávaním len toľko, že deti nie sú blbé, aby si podľa mien hlavných hrdinov nedomysleli, o kom ten príbeh asi je. Takže postaviť záverečnú pointu na tom, že SPOILER jeeej, veď to bolo o zoznámení našej babky a dedka, sa mi zdalo dosť odfláknuté.
Púštna hviezda
Michael Connelly
Connellyovky sú obľúbeným knižným relaxom istej dámy, ktorej úsudok, vkus, brisknosť a mnohé názory si vážim, tak som si povedala, že dozrel čas zistiť, prečo si vysokoškolská profesorka s dobrým menom a aj pomerne slušným mediálnym renomé vybrala za svoje guilty pleasure práve tieto detektívky.
A takto... Zo mňa skalný fanúšik Harryho Boscha zrejme nebude. Aspoň nie teraz. Oceňujem však, že príbeh bol dobre vyskladaný, pomerne zaujímavý, pomerne akčný. Neviem, ako ostatné diely zo série, tento mi však (v dobrom aj zlom) pripomínal americké televízne kriminálky mojej mladosti. Ak by sa náhodou môj zdanlivo nekonečný "chystám sa čítať" zoznam vyprázdnil a už by naozaj neostali iné knižné sny, no nevytratila by sa potreba po detektívnych príbehoch, budem vedieť, že kdesi v knižnici sú aspoň dve police plné Connellyho kníh, po ktorých môžem siahnuť s vedomím, že to možno nebude knižný zážitok roka, ale ani prúser a strata času.
Za chlebom
Henryk Sienkiewicz
V dobe, keď mnohí blúznili o americkom sne a čakali, že v USA im budú padať pečené holuby z neba rovno do úst, bolo asi potrebné napísať a vydať aj takého dielo. Za chlebom je totiž beletristický oxymoron zidealizovaných predstáv jednoduchých sedliakov, ktorí doma zanechali všetko, aby v Amerike získali viac... A autor ich chcel svojou novelou možno varovať, že aj ich poľské málo mohlo byť veľa oproti tomu, či ich čaká na druhej strane oceána.
Moderná sebaobrana
Pavel Houdek
Povinné čítanie pre každú ženu či dievča, ktoré milujete. A tým dievčaťom môže byť pokojne už 10-12 ročná dcérka, neter či vnučka. Pre istotu.
Ako človek, ktorý v mladosti opakovane zažil rôzne formy sexualizovaného (aj iného) násilia, vrelo odporúčam a hlavne oceňujem, že manželia Houdekovci vedia, o čom píšu. To nie je nejaká papierom šuštiaca teória ani nadupané Jackie Chan kúsky; ich moderná sebaobrana je praktická, použiteľná, zrozumiteľná. Do dnešnej doby a rôznych prostredí. Už len jej čítanie dvíha sebavedomie a sebaúctu. O zmysluplných tipoch a celkovej informovanosti ani nevraviac.
Veľmi ďakujem autorom za to, čo a ako robia.
Zasnežené Vianoce
Sarah Morgan
Takto; v (pred)vianočnom čase znesiem aj nejaký ten gýč a sentimentalitu, v tomto prípade som sa však do čítania a dočítania musela chvíľami nútiť. Pritom anotácia pôsobila sľubne... či aspoň povedomo ;-).
Osamelá Lucy bez rodiny, ktorú v čase vianočnom vplyvom neuveriteľnej náhody považujú za priateľku/snúbenicu svojho syna, vnuka a brata... Aj vám tento námet niečo pripomína? :-) Našťastie (?), nekonala sa "vykrádačka" ani remake filmu Kým si spal (inak, moja najobľúbenejšia, vlastne jediná obľúbená vianočná romantická komédia), na to sú Zasnežené Vianoce príliš... Nudné. Predvídateľné.
A otravné ako vianočné rodinné stretnutia. Pokojne do mňa hádžte kamene či stvrdnuté perníky, ale moje Vianoce nemusia byť zasnežené, úplne mi k šťastiu stačí, keď sú šťastné, veselé a pokojné, čo v praxi znamená, že na Štedrý deň môžu byť v mojom dosahu z ľudských bytostí akurát tak manžel a deti. Chápem, že nie každý má takú možnosť, len chcem vysvetliť, že ma mentálne unavovalo už len čítať o troch kvázi úspešných tridsiatnikoch a ich príliš maminkovskej mamičke aj príliš vtipnej (rozumej "vtipnej") babičke, ktorí sa v čase Vianoc snažia nestúpať si na otlaky, čo sa im, samozrejme, nedarí, a tak sa (v závislosti od svojich pováh) buď dookola ospravedlňujú vôbec za to, že dýchajú (mama) alebo to skúšajú dávať v štýle "sorry not sorry" (babka) alebo sa dookola snažia v sebe či v rozhovoroch riešiť, kto čo povedal a ako to myslel alebo nemyslel (všetci). Presne toto neznášam aj naozaj, no a tu to máte na cca tristo stranách, a k tomu bonus v podobe úplne nereálnej nasladkastej lovestory v krásnej vile odrezanej pre veľké sneženie niekoľko dní od sveta (bŕ, obohranejší námet autorka asi ani nemohla zvoliť).
A k tomu tie problémy hlavných postáv... Hej,moje aspoň trošku empatické ja mi pripomína, že to len moje egoistické ja žije v presvedčení, že problémy iných sú vždy menšie... A O.K., ja mu aj dávam za pravdu... Ale aj tak sa mi zdali tie problémy hlavných postáv... nuž, trochu otravné. Možno ani nie tak sami o sebe, ale v autorkinom podaní urcite. Jedna dcéra má chlapa, no nechce deti, druhá dcéra chce dieťa, no nemá chlapa. Syn je sexi, úspešný, bohatý a skrátka dokonalý, no, chudáčik náš, ani s výpočtom kvalít na tri strany si nevie nájsť priateľku. Ďalej neprezrádzam, bolo by to na spoiler, ale asi každému je jasné, že všetko sa krásne a šťastne vyrieši, aby aj Vianoce našich postáv mohli byť plné happyendov, z ktorých sa mi dvíhal tlak, cukor aj kútiky úst.
Dosť však hanenia; ako vidieť aj z komentárov podo mnou, kniha si svojich čitateľov nájde, to len ja nie som cieľovka. Ak čakáte jednoduchú presladenú "goodfeelku" s vianočnou atmosférou, možno vám toto sadne. Ak chcete aj nejakú pridanú hodnotu (a za ňu určite nerátam lacné múdra ako z Pinterestu pozvoľna vkomponované do myšlienok či prehovorov postáv), radšej sa obzrite inde.
Idú Vianoce: Vianočné tradície z celého sveta
Monika Utnik-Strugała
Prenádherná encyklopédia Vianoc. Priebežne som si ju lúskala už od októbra a zakaždým vo mne dokázala vydolovať dobré pocity.
Prekrásne ilustrácie na každej strane skvelo dopĺňajú hodnotný text. Čo kapitola, to kvantum informácií všehodruhu; čitateľ (a nielen detský) sa zoznámi s domácimi aj svetovými zvykmi spojenými s adventom, Vianocami i Novým rokom, s pozadím vzniku najznámejších vianočných hudobných hitov, kolied, filmov i kníh, so štedrovečerným menu rôznych krajín, ale trebárs aj s tradíciou španielskej lotérie Lotería de Navidad (uvítala by som takú aj v tuzemsku :-D), vianočnými rituálmi našich predkov, rozmanitými historickými súvislosťami či s príbehmi vzniku dnes už notoricky známych vianočných symbolov. Neverím, že sa nájde čitateľ, ktorého v jednotlivých textoch aspoň niečo neprekvapí.
Pre mňa veľmi krásna knižka; v záplave (nielen) detských kníh o Vianociach úplne jedinečná vizuálne aj obsahovo. Môcť mať doma len jednu vianočnú knihu, volím túto.
Den zkázy v Britském muzeu
David Lodge
Viac než literárne "hrátky" v pozadí ma zaujalo to, čo sa aj v anotácii podáva ako hlavná téma: dvaja manželia, dvojnásobný počet detí a k tomu poznanie, že žitie predmanželskej čistoty je nič oproti žitiu tej manželskej. A dilema, či všetky tie záznamy, teploty, hlieny, pochybnosti, každomesačné stresy a spol. sú naozaj také kľúčové, aby vydláždili či, naopak, zahatili cestu do Neba. A to všetko vo veľmi, fakt veľmi vtipnom podaní. Byť ateistom, inovercom či vlažným katolíkom, smejem sa asi ešte viac. Byť sebou (katolíckou viacnásobnou matkou), smejem sa tak trochu cez slzy :D.
15 dní s Georgesem Bernanosem
Benoit Lobet
S Bernanosem som nakoniec nestrávila 15 dní, ale možno aj 3-4 mesiace; jednoducho som mala problém sa poriadne začítať, premeditovať jeho slová a následne aj Lobetove komentáre. Možno som ešte ani na jedného z týchto autorov nedozrela, možno ku mne kniha neprišla v správnom období a rozpoložení; každopádne, nakoniec som si v nej čo-to pre seba predsa len našla. Hoci aj "facky" typu "nestojíme za viac než iní", ktoré občas sebec môjho levelu potrebuje :D.
"Keď sa otvoríme ponúknutej spáse, je to (v tom beztvarom svete, ktorý je v nás) výtrysk, lavína radosti. Táto radosť neodstráni obtiaže, prekážky, rozpory. Ani nevyrieši základnú záhadu ľudského údelu: problém Zla. Nedotknuté zostanú otázky, ktoré tvoria veľkosť človeka a hodnotu jeho údelu; zvlášť pohoršenie, ktorým je smrť a oprávnená bázeň, ktorú vyvoláva. Táto radosť však v človeku otvára štrbinu nádeje ako nekonečnú možnosť. Toho, kto sa jej oddá, pretvára na muža či ženu pokoja, zmierenia. A aj keď to jej nositeľ stále nepociťuje (ukazuje sa totiž iba v zábleskoch), radosť ho preniká a vyžaruje z neho, aby sa ďalej šírila."
Kdybych byl Egypťan
Jacqueline Morley
Podobne ako pri časti o Vikingoch, aj v tomto prípade som mala dojem, že autori prišli na objavný spôsob, ako nudné fakty prezentovať pútavým spôsobom (a ok, uznávam, že pre niektorých aj trochu chaotickým).
Město snů
Kate O'Hara
Ak by som k tejto ságe mala nájsť jedno vhodné adjektívum, nebolo by to nič v štýle "strhujúca", "nezabudnuteľná" či "dojímavá", skôr... "bezduchá". Áno, táto kniha mi chvíľami pripadala, akoby ju generoval nejaký stroj, respektíve akoby si autorka povedala "hm, idem vytvoriť niečo na pomedzí historického a ľúbostného románu, tak sa pozrime na to, aké prvky by v týchto žánroch celkom určite mali byť"... No a potom už len do osvedčených vzorcov vkladala stokrát použité motívy, charaktery a zápletky. Jemne to všetko oživovalo pozadie vzniku filmovej éry (cítiť, že písaniu predchádzal poctivý výskum), na zážitok z dobrého románu to však nestačilo. A hoci sa chvíľami z čitateľa doslova snažila vydolovať emócie, práve kvôli dojmu stokrát obohratej platne sa jej to v mojom prípade veľmi nedarilo.
Rozmýšľala som, či dám šancu druhému dielu, ale keďže pochybujem, že by bol o niečo objavnejší či menej predvídateľný než prvý diel, radšej svoj čas investujem do iných kníh či sérií.
Volanie domova
Anton Habovštiak
Dielo vyšlo v 90. rokoch, opisuje však (najmä) medzivojnové obdobie; a robí to medzivojnovo pôsobiacim jazykom. Osobne mi autorov archaický štýl neprekážal, hodil sa mi k daným poviedkam/novelám, viem si však predstaviť, že (predovšetkým) mladším ročníkom toto dielko dosť nesprístupní.
Tematicky sa jednotlivé texty dotýkali najmä tém vysťahovalectva (nie nutne len za oceán), čo bol vlastne dôvod, ktorý ma ku knihe pritiahol, a kto vyhľadáva danú problematiku v beletrii, nemal by obísť ani túto knižku.
Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre
Dominika Sakmárová
Autorka na mňa pôsobí dojmom, že jej osud doprial: krásy, intelektu, humoru, zaujímavých životných snov aj príležitostí na ich realizáciu a k tomu ešte aj talent všehodruhu (napr. ja som ju najprv registrovala vďaka Rusínskemu triu a iným folklórnym aktivitám; až neskôr prišlo zistenie, že je aj sinologičkou a autorkou kníh o svojich skúsenostiach s Ďalekým východom, čo ma podnietilo jednu si hneď vziať z knižnice. Tie ostatné si rada prečítam tiež, až sa vrátia z obehu ;)).
Možno aj vďaka vyššie opísaným autorkiným kvalitám je dielko milé, svieže, približujúce minimálne tri kultúry (taiwanská, čínska, slovenská), aj keď, pravda, čisto cez prizmu autorkiných skúsenosti a dojmov (mám napr. veľmi blízku známu, ktorá tiež študovala a žila v Taiwane, ten bol však v jej podaní úplne iný než Dominikin Taiwan). To je však logické; všetci sme nastavení všimnúť si niečo iné, máme svoj vek, skúsenosti, preferencie, stretli sme iných ľudí, zažili (hoc v rovnakom prostredí) iné situácie...
Skrátka, knihu som si veľmi užila (a definitívne sa vďaka nej uistila, hoci to asi nebolo autorkiným zámerom, že život v opisovaných krajinách by fakt nebol pre mňa :D).
Napospas
Sarah Goodwin
(SPOILER) Brutálne. Autorke sa podľa mňa podarilo dobre zachytiť spletitosť a pritom až primitívnu jednoduchosť ľudských vzťahov; a tiež to, že (či sa nám to páči alebo nie) všetci máme svoje miesto v hierarchii a všetky tie kultúrne vymoženosti a zákonníky a pravidlá často nedokážu (zvlášť v extrémnych podmienkach) prekryť či dokonca poprieť archetypálne vzorce v nás.
Chvíľami mi bolo Maddy neskutočne ľúto. Jej úpornej snahy zapadnúť, zapôsobiť, pocítiť prijatie. Chvíľami som mala chuť preniesť ju zo stránok kníh rovno do našej obývačky a dopriať jej aspoň trochu ľudského tepla, porozumenia, súcitu.
Možno aj vďaka Maddy, možno aj vďaka atmosfére opusteného ostrova, na ktorom číha nebezpečenstvo, možno aj vďaka autorkinmu pútavému rozprávačskému štýlu bola pre mňa kniha lahôdkou; presne ten typ románu, pri ktorom si poviete "už len pár strán"... a nakoniec ani neviete ako a zhltli ste ich 150 v jednom záťahu :D.
Mám však aj výhrady. Pozor, SPOILER: natáčanie reality show, kde sú len dvaja kameramani? Prosím? Veď toľko si dnes ľudia volajú pomaly aj na svadbu v kulturáku. A že tí kameramani v priebehu súťaže umreli a nikto "vonku" (príbuzní, televízia...) o tom cca pol roka ani netušil? A okrem tejto (mŕtvej) dvojky už nikto iný zo štábu? Fakt nikto? Nereálne, odfláknuté, dosť to román v mojich očiach dehonestovalo. Chápem, že autorka potrebovala opustený ostrov, ale aj tak...
A ďalšia vec; ten záver. Niekto podo mnou ho nazval "zadosťučinenie na konci", z môjho pohľadu to však skôr bolo sklamanie z toho, že Maddy sa zvlčila medzi vlkmi. Neodsudzujem jej správanie (ktovie, ako by som sa zachovala ja; s mojou prchkou povahou možno aj horšie :D), ale vziať si to ako hlavné posolstvo knihy sa mi zdá veľmi smutné.
V mene Ježiša
Henri J. M. Nouwen
"Priveľmi často som pozeral na dôležitosť, popularitu a výkonnosť ako na súčasť efektívnej služby. Pravdou však je, že to nie sú naše úlohy, ale pokušenia."
Kniha o kňazoch, no nielen pre nich. To svoje (a možno aj seba) si tu môžu nájsť aj rôzni kresťanskí lídri, autori, novinári, speváci či iní ľudia, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom angažujú v službe a možno si ani nevšimli, že preceňujú jej/svoju dôležitosť. Darmo, je ľahšie a lákavejšie viesť než byť vedený; alebo, autorovými slovami, "je ľahšie byť Bohom ako milovať Boha, ľahšie ovládať ľudí ako milovať ľudí, ľahšie vlastniť život ako milovať život".
Krásne, oslobodzujúce, oslovujúce, chvíľkami smutné čítanie. Podľa mňa by túto brožúrku mali povinne rozdávať k vysviacke všetkým kňazom; a veľa si z nej môžeme vziať aj my laici. Ak sme teda ochotní pripustiť si, že aj my často patríme k tým, ktorých sa Ježiš pýta "miluješ ma", zatiaľ čo nás viac zaujíma "môžeme sedieť v tvojom kráľovstve po tvojej pravici a tvojej ľavici"?
Naozaj odporúčam (iným poobzerať sa po tejto knižke, sebe často sa k nej vracať).
Vernosť
Milan Rúfus
Možno som na knihu nemala správnu náladu, možno na ňu nemám správny vek. Sú to totiž básne (najmä) o posledných veciach človeka; o odchádzaní, lúčení, spomínaní... Racio kričalo "je to predsa tak dobre napísané, no tak, už to oceň, no tak, už sa dojmi!", no emócie nespolupracovali. Možno sa s touto zbierkou stretneme a zblížime inokedy, napríklad keď obe ešte trochu zostarneme.
