Starmoon komentáře u knih

Osobne som typ veriaceho, ktorý zoči-voči rôznym "jóbovkám" v živote nevie hneď oddane a úprimne povedať "buď vôľa tvoja"; musím si všetko odplakať, odhnevať, oddnadávať a poriadne sa s Bohom vyhádať. V tomto kontexte mi bolo blízke, že aj racionálny, emočne stabilný a fundovaný akademik Lewis sa v svojom živote dostal do štádia, keď už teologicky nepolemizoval o bolesti a jej zmysle, ale okúsiac ju na vlastnej koži častuje Boha ako kozmického sadistu či dokonca idiota. Ešte viac mi bolo sympatické, že neostal v tomto štádiu ventilácie svojich pocitov, ale že sa v celej zložitosti a spletitosti prežívaného snažil chápať, hľadať, racionalizovať. Poloha, kde nie je Boží obhajca, ale nalomená trstina úprimne sa snažiaca nájsť odpovede na svoje otázky a pochopiť seba, svoje aktuálne pocity či Boha, mu podľa mňa veľmi sedela. Nepochybujem, že tieto štyri zošity boli pre neho nakoniec katarzné; a obdobne to tak môže mať aj čitateľ, ktorý sa tiež snaží popasovať s nejakou formou zármutku (a vôbec to nemusí byť nutne ten, ktorý sa viaže na osud vdovca).

3 01.02.2025

"Zázrak, priateľ môj, je udalosť, ktorá vzbudí vieru. To je účel a podstata zázrakov. Tieto udalosti sa môžu zdať veľmi čudné ľuďom, ktorí sú ich svedkami a veľmi jednoduché tým, ktorí ich vykonávajú. Ale na tom nezáleží. Ak utvrdia vo viere alebo ju vzbudia, sú to ozajstné zázraky."

Kontroverzná svätica. Kontroverzná hra. Obe vzbudzujú vo mne veľa otázok.

Je však pravda, že na dnešnú dobu sa mi zdala táto Shawowa interpretácia Johankinho príbehu málo svižná (ak mám byť menej diplomatická, tak miestami až nudná) a preplnená množstvom postáv.

01.02.2025

"Rozdiel medzi dámou a kvetinárkou nie je v tom, ako sa správa, ale ako sa druhí správajú k nej."

Higginsa som mala chvíľami chuť prefackať a Lizu sestersky objať. Aj to považujem za dôkaz Shawovho majstrovstva; i cca storočie po vzniku tohto diela a zmene spoločenských pomerov dokáže touto svojou hrou rozdúchať emócie, vzbudiť čitateľský záujem o výsledok neobvyklého fonetického experimentu (aj keď ten mnohí poznajú už zo školských osnov ;)) a podnietiť k úvahám o možnostiach i limitoch, ktoré nám osud dáva už len tým, kde a komu sa narodíme.

"Keď neviete oceniť to, čo máte, choďte a majte si to, čo viete oceniť."

4 01.02.2025

Debut? Toto? Wau! Veľmi zrelý; Klassen ním nastavila vysokú látku nielen sebe samej, ale aj danému žánru vôbec. Samozrejme, kto hľadá sladkú romancu typu "on a ona sa po niekoľkých sentimentálnych a očakávaných prekážkach stali oni" asi bude sklamaný, lebo Klassenová sa (napriek niektorým predvídateľným veciam v deji, nad ktorými rada prižmúrim očko) snaží ísť nevychodenými cestami a priniesť do historickej romance nové témy a nové problémy. Ako tandemovo dojčiaca tehotná matka (ok, teraz sa trochu chválim) som oceňovala najmä state o dojčení a dojkách, aj mnohé perličky a zaujímavosti z tohto súdka (vedeli ste napríklad, ako sa dojčili syfilisom nakazené deti alebo aké kritéria na dojku mali ľudia z vyššej triedy?). Pri niektorých pasážach mi bolo temer až do plaču (ok, mohlo to byť aj vplyvom hormónov, ale možno zaúradovala moja autorkou výrazne stimulovaná materinská empíria, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitým faktorom, aby ste túto knihu skutočne precítili; explicitne, nie je to tak celkom čítanie pre romanticky naladené staré dievky).

01.02.2025

Krásna knižka, na ktorej oceňujem veľmi pekné celostránkové ilustrácie a stručné texty. Tie sú už svojou podstatou vystavané tak, aby slúžili ako stimul na rozhovor (pokojne aj na každej dvojstrane) medzi rodičom a dieťaťom. Aj najmenší sa vďaka tomu vedia stotožniť s rôznymi Natálkinými pocitmi a skúsenosťami či komparovať ich s vlastnými. Knižka dieťa krásne prevedie rôznymi štádiami, ktoré sprevádzajú mamkino tehotenstvo i príchod nového súrodenca (a hlavne ich mnohorakosťou).

01.02.2025

Od svätých neočakávam dokonalosť ani bezchybnosť, preto ma neprekvapuje, že ani Matka Tereza (pre mnohých chodiace synonymum svätosti) nebola ani dokonalá, ani bezchybná. Naopak, oceňujem, že niekto sa podujal zmapovať a ukázať aj jej tienistú (z mojej optiky skôr ľudskú) stránku. Po všetkých glorifikujúcich životopisoch je ten Hitchensov príjemným vyvážením (aj keď, úprimne povedané, najideálnejšie by bolo neoscilovať ani v jednom extréme a priniesť, a to nielen o Matke Tereze, čo najvyváženejší životopis, ktorý ju nebude ani iba velebiť, ani iba kritizovať).

Nakoľko boli prešľapy Matky Terezy (teda tie, ktoré nalíčil Hitchens) vážne, si netrúfam súdiť. Dokonca ani overovať. Jednak to autor neuľahčil (minimum odkazov na nejaké zdroje, a keď sa už v texte objavia, ťažko ich v súčasnosti pre laika môjho typu dohľadať), hlavne však mám z textu pocit, že často zamieňal informácie a svoje interpretácie, teda ak Matka Tereza spravila X, určite bolo dôvodom Y (a to Y je, samozrejme, veľmi čierne).

Nevraviac o jeho tendencii zavádzať (či už účelovo alebo z nevedomosti) aj v elementárnych veciach, napríklad keď na strane 69 tvrdí, že v rámci Cirkvi sa "na sexuálny styk v rámci manželstva nahliada s pohoršením, pokiaľ jeho cieľom nie je plodenie detí". Často tiež vlastné názory prezentuje ako názory väčšiny, napr. str. 71: "Ak je oplodnené vajíčko plnohodnotným človekom, potom musí byť ukončenie tehotenstva v akomkoľvek štádiu a z akéhokoľvek dôvodu považované za vraždu. To je v konflikte s našimi prirodzenými, inštinktívnymi pocitmi k tehotnej žene; zastiera sa tým rozdiel medzi embryonálnym zhlukom buniek a človekom s centrálnym nervovým systémom. Rozdiel medzi interrupciou v prvom a treťom trimestri, rozdiel, ktorý je dôležitý pre našu schopnosť vyhnúť sa mravoučnej kazuistike rovnako ako pre našu vrodenú túžbu riadiť svoj vlastný osud, v katolíckej náuke úplne chýba." Nuž, ako tehotná viacnásobná matka si trúfam povedať (a na rozdiel od autora som to zažila doslova na vlastnej koži, teda v tele), že KAŽDÉ naše dieťa sme ako dieťa vnímali od prvých čiarok na teste a ak by na mňa niekto počas prvého trimestra "inštinktívne" pozeral ako na nositeľku nejakého embryonálneho zhluku buniek v tele, nie plnohodnotného človeka, ktorého už v tomto štádiu treba chrániť (v rôznych zmysloch tohto slova), moje inštinkty voči takému človeku by tiež stáli za to ;). A na margo MOJEJ vrodenej túžby riadiť svoj vlastný osud; nemyslím, že by sa začínala v prípade plodnosti až vo fáze, keď je už žena tehotná. Jasné, na cirkevnej náuke by sa v smere sexuality dalo kde-čo kritizovať, ale treba to robiť čestne, čo mimo iného znamená pracovať aj so skutočnými faktami (napr. skutočným učením Cirkvi), nie silou-mocou očierňovať.

A to je len jeden príklad z mnohých, prečo napriek určitému môjmu uznaniu voči tejto Hitchensovej knižke (jeho ochota ísť proti prúdu; ísť proti zdanlivo všetkými uznávanej svätici, zhromažďovať fakty a svedectvá...) ju zároveň nemôžem brať celkom vážne (a nečudujem sa, že autor veľmi neobstál ako "diablov advokát" v prípade blahorečenia Matky Terezy). Nabudúce by to chcelo viac overených faktov a menej zanietenia či emočne až bulvárne podfarbených statí.

Veľký prínos tejto knižky však určite vidím v tom, že nikoho (naozaj nikoho) z ľudí netreba vynášať do výšin a nadmieru si ho idealizovať. Realita vás potom môže ľahko rozčarovať (nevraviac o tom, že keď niekomu predčasne maľujete svätožiaru, neprospieva to poväčšine ani jemu).

1 01.02.2025

Briskné a aj pomerne vtipné eseje o literatúre (najmä o anglofónnej, čo zrejme súvisí s pôvodom i profesným zameraním autora). Možno niekomu kniha poslúži (aj) na (samo)vzdelávanie, pre mňa bola skôr príležitosťou komparovať vlastné znalosti a názory či zaspomínať si na VŠ obdobie, uznávam však, že vo viacerých ohľadoch rozšírila moje obzory a dala mi i pár knižných tipov.

13.01.2025

Ešte bizarnejšie ako predošlý diel. Autorove "znalosti" o Cirkvi a jej fungovaní by obstáli možno tak na dezinfoscéne. Niežeby nebolo na Cirkvi čo kritizovať, ale v autorovom podaní to bolo asi na takej úrovni, ako keď na začiatku 20. storočia verili niektorí jednoduchí poľskí sedliaci, že židia jedia kresťanské deti a pijú ich krv. K tomu namixoval aj nejakú sektu či čo to malo byť (niežeby som nevedela čítať medzi riadkami, to autor medzi nimi nevie písať) a tak nejako celkovo sa odtrhol z reťaze, že ak by v deji chcel čitateľ hľadať logiku alebo aspoň čo-to reálne, dosť by narazil.

Verný ostáva aj svojim sexuálnym fantazmagóriám; nová kolegyňa (ako inak, neskutočne krásna a ešte aj mladá ako bonus) sa s hlavným "hrdinom" (priemerný osamelý štyridsiatnik) vyspí ešte v prvý deň, hoci vraj má priateľa, následne ho obviní zo znásilnenia, ani si to však nevysvetlia a už s ním spí ďalší deň znova, a už sú kdesi na úteku pred tým jej priateľom, a bla bla bla, opäť samé bizarnosti.

Ak by to celé myslel autor ako paródiu, možno pridám jednu hviezdičku tvrdiac, že mu veľmi nevyšla. Ale on to všetko myslel vážne. To je na smiech. Vlastne ako celá táto "krimi" fraška.

Skrátka, táto kniha (a vyzerá to, že celá séria) je taký knižný ekvivalent Andreja z Malčíc, ktorý celkom seriózne verí, že je DJ a programátorsky génius v jednom. Škodoradostne sa bavím, hoci lepšie by bolo podobné braky ignorovať. Tak si teda aspoň sľubujem, že škodoradosť potlačím a ďalší diel už čítať nebudem.

PS: Keďže Kornelove prípady vychádzajú pravidelne už pár rokov, fakt by ma zaujímalo, kto je ich typický čitateľ (a či autorove výplody naozaj dokáže brať vážne).

12.01.2025

Rýchle, dynamické, jednoduché čítanie. Možno preto som knihu zvládla ani nie za dva dni (kto chce, dal by to aj za dve hodiny) a dočítala ju aj napriek tomu, že... nuž, ako to... Skrátka napriek tomu, že to bola bizarnosť :-D.

Hoci nálepka na obálke hlása, že čitateľ bude mať dočinenia s krimi, daného žánru sa to len jemne obtrelo. V skutočnosti zápletka nemastná-neslaná, pointa ešte horšia. Autorove znalosti o fungovaní mediálneho sveta úsmevné. Ľúbostné avantúry hlavnej postavy veľmi málo reálne. Keď som to však prestala brať ako sľubovanú kriminálku a prižmúrila oči nad všetkým vyššie zmieneným, ostal aspoň ponor do duše, myšlienok a mokrých snov hlavného hrdinu (či skôr "hrdinu"), ktorého pseudofilozofovanie a životný štýl sú mi natoľko vzdialené, až som vlastne bola celkom rada za ich priblíženie (čo nič nemení na fakte, že takéhoto Kornela by som reálne nechcela mať ani ako kolegu a už vôbec nie ako partnera).

Určite si prečítam aj ďalšie diely; je to skrátka taký bizár, navyše myslený celkom vážne, až sa na tom bavím.

1 12.01.2025

Pre koho to dielko vlastne bolo určené? Pre deti? Pre deti, ktoré nemajú kamarátov? Pre dospelých, čo majú deti, ktoré nemajú kamarátov? Pre dospelých, v ktorých stále žije dieťa, čo nemalo kamarátov? Netuším. Možno sa mýlim, ale pre deti sú tieto voľné verše (?) príliš zložité a pre dospelých príliš jednoduché. Ak som na základe názvu a anotácie čakala katarziu, nádej, povzbudenie či aspoň inšpiráciu (ak nie k riešeniu osamelosti či šikany, tak aspoň v podobe nájdenia spriaznených papierových duší), nuž potom samotná kniha ma veľmi rýchlo utvrdila v tom, že moje očakávania boli priveľké. Na jedno rýchle prečítanie fajn, avšak až na pár konkrétnych poetických obrazov ma v danom dielku nič neoslovilo. Možno iných osloví, možno je to naozaj o mne a nie o knižke samotnej. A samotné ilustrácie boli už dupľom mimo môjho estetického cítenia.

12.01.2025

Príjemná atmosféra, jemný humor, primeraný počet postáv (a teda aj potenciálnych vrahov), hneď tri postavy snažiace sa odhaliť pozadie sittafordskej záhady (jeden vyšetrovateľ, jeden novinár a jedna rafinovaná slečna, ktorej mohla autorka dopriať aj viac prípadov vo viacerých knihách, no čo už). Spojte všetko zmienené, okoreňte to typickými christieovskými ingredienciami a vo výsledku máte skvelú detektívku, ktorá príjemne zahreje aj v krutom chlade (a to vôbec nenarážam len na zimu vonku). A zážitok mi vôbec nepokazilo ani to, že som tentokrát odhalila (naozaj odhalila, nie tipla) vraha skôr ako kompetentní ;-).

2 12.01.2025

Filmové spracovanie sa mi zdalo jemne ableistické, chudák Kubo pôsobil ako mentálne jednoduchší človek, z ktorého si miestni spravili ekvivalent dobovej figúrky z reality šou, s možnosťou beztrestne ho zosmiešňovať a ponižovať. Nebyť hereckých výkonov našich elít typu J. Kroner, E. Vaššáryová či E. Kristínová, folklórnej zložky a netuctovej scény, bol by pre mňa daný televízny snímok pre absenciu pútavejšieho deja a zmienené ableistické vyznenie takmer nepozerateľný.

O to viac ma prekvapilo, že predloha pôsobí milšie, vtipnejšie a ucelenejšie, ale zároveň je stále dosť naivná, jednoduchá a čiernobiela. Keď som si ju však predstavovala v podaní miestnych ochotníkov, musela som sa usmievať a na doskách dedinských kultúrnych domov by podľa mňa Kubo naozaj obstál i dnes (celkom by ma zaujímala aj jeho adaptácia v SND, ľutujem, že som ju nestihla vidieť).

Škoda záveru, ktorý ani nepôsobil ako záver. Vidieť taký na javisku, asi by som si myslela, že herci zabudli nacvičiť poslednú scénu.

1 12.01.2025

Danú autorovu sériu mám rada, ale konkrétne tento diel mu veľmi nevyšiel. Alebo som od neho možno len mala priveľké očakávania.

Prvou chybou bolo podľa mňa už to, že spojil medzivojnové obdobie a druhú svetovú vojnu. Jeho či vydavateľov nápad? A bol na to aj nejaký iný než ekonomický dôvod? Neviem, každopádne, kniha je tak ochudobnená o mnoho mikrotém, ktoré mohla priniesť. Autor mohol ísť viac do hĺbky, mohol viac približovať, objasňovať, šokovať... Nestalo sa. Ak uvážime, koľko udalostí aj osobností obe spomínané obdobia do našich dejín priniesli, v knižke sa objaví ozaj len zlomok, aj to často s autorovými poznámkami v štýle, že toto len prebehne, že hento je ťažká téma a ťažko sa mu o nej píše, až je lepšie to len rýchlo zhrnúť...

Naozaj by ma zaujímalo, ako knihu vnímali mladí, ktorým je určená; pre mňa bola len akýmsi odvarom toho, čím by mohla byť.

04.01.2025

"Neslávime však Vianoce iba preto, aby sme nachádzali Boha v svojich srdciach, ale aby sme Boha našli aj v 'chlievoch' tohto sveta. Vianoce chcú zmeniť uhol pohľadu našich očí. Boh sa nám chce rozžiariť nielen v bezpečí domova, kde Božiu blízkosť odráža vianočná výzdoba, ale aj na okraji našej spoločnosti. Máme spoznať Božiu tvár v ľuďoch na úteku a vidieť v nich opustené Božie deti, ktoré sú tak ako my na ceste tam, kde budeme navždy doma."

Grün je u mňa stávka na istotu a inak to nebolo ani pri tejto knižke. Tri časti (o Advente, Vianociach a Novom roku) mi pomohli trochu duchovnejšie prežiť dané liturgické obdobia, i keď je pravda, že som chvíľami čakala objavnejšie myšlienky. Avšak, priznajme si, po 2000 rokoch kresťanstva a X teologických dielach či kázňach s vianočnou tématikou ťažko objaviť Ameriku. Najviac mi asi dal vhľad do symboliky viacerých vianočných motívov a príjemné bolo čítať aj o prežívaní sviatkov v autorovom kláštore.

V princípe je knižka taký vianočný všemix; aj trochu histórie, aj trochu trochu kázania, aj trochu konkrétnych tipov, napríklad tento viažuci sa k sviatku Troch kráľov, konkrétne k domácemu vysväteniu jednotlivých izieb: "Prejdite každú miestnosť zvlášť a na chvíľu sa zastavte. Čo by ste chceli, aby Boh v tejto miestnosti požehnal a čo z nej vypudil? Kiež vyženie zo spálne všetky nočné mory, kiež nám daruje požehnaný spánok a pekné sny."

Nie je to kniha, ktorú by som nutne chcela mať doma a vracať sa k nej každé Vianoce, ale konkrétne tieto mi celkom spestrila.

04.01.2025

Dôležitá, aktuálna a dobre napísaná abstynovka. Dokonca možno najdôležitejšia, najaktuálnejšia a najlepšie napísaná abstynovka od slovenského autora. Cítiť, že Hudec vie písať (zrejme vďaka novinárčine), aj že vie, o čom píše (zrejme preto, že sám patrí medzi kvír ľudí). Kniha, ktorá otvára oči a srdce (ak jej to dovolíte) a tiež mnohé spoločenské otázky. Navyše je nielen podrobným a pútavým zmapovaním prvého teroristického útoku na Slovensku, ale aj akýmsi zhrnutím histórie kvír ľudí u nás a taktiež výziev, problémov a najčastejších predsudkov, ktorým (nielen aktuálne) čelia. Osobne mi pre úplnosť chýbali niektoré mená (Gabrielle Kuby, Marián Kuffa...), niektoré udalosti (Istanbulský dohovor a následná prednášková šnúra po kostoloch) a niektoré veci mohli byť rozobrané viac do hĺbky (nemyslím si, že by v texte spomínaný pastiersky list mal byť len odpútavacím manévrom od kauzy Bezák a kvír ľudia prvoplánovo nájdeným obetným baránkom), v princípe je to však ozaj jedinečná a prínosná kniha, pri ktorej dúfam, že nebude len presviedčať presvedčených, ale že po nej siahnu aj tí, ktorí zatiaľ nemajú vyhradený či dokonca prezentujú opačný názor na danú menšinu.

1 04.01.2025

Čakala som milú pekne ilustrovanú knižku s interaktivnými prvkami, ktorá aj malým deťom priblíži kresťanský pohľad na Vianoce. Žiaľ, ako píše aj Péťa Z., s pohyblivými prvkami sa ťažko manipulovalo, už pri prvom čítaní sa nám niektoré napriek všetkej opatrnosti zasekli či rovno odtrhli. Samotný text žiadna sláva, nakoniec som aj tak všetko radšej prerozprávala vlastnými slovami. Biblickému originálu (plnému archaických slov či úplne iného kultúrneho a dobového kontextu) menšie deti ešte celkom nerozumejú, preto si myslím, že ak ho chce niekto prerozprávať, mal by to spraviť tak, aby nová verzia bola zrozumiteľná, či aspoň zrozumiteľnejšia, čo sa v tomto prípade nekonalo. Naozaj by ma zaujímalo, ako dlho to autorke trvalo napísať, ale tipujem, že až tak dlho nie (a že na deťoch to zrejme "netestovala" vôbec). Jediným plusom tak ostávajú ilustrácie, ktoré sa ozaj podarili. Ak by som však knižku kúpila za pôvodnú cenu, zrejme by som dosť ľutovala.

28.12.2024

Tomu sa vraví upliesť z viete-čoho bič. Nechcem byť vulgárna, len mi naozaj nenapadlo primeranejšie prirovnanie. Veď posúďte: samotná poviedka má cca 35 strán (vydanie z roku 2022), aj to ju vydavateľ rozložil na kapitoly (pričom každá sa začína na inej strane), použil pomerne veľký typ písma a ešte aj široké riadkovanie. Ak by text mal vyjsť v klasickom formáte, neviem, či ho natiahnu aspoň na sedem strán. Zvyšok knižky je už len taká vata, aby z toho vôbec knižka mohla byť: úvahy autorky na jednotlivé adventné nedele a Štedrý deň (na môj vkus veľmi plytké, osobne mi nič nedali), úryvky vianočných častí z Biblie (môžete si ich prečítať aj priamo v Svätom Písme, nemuseli tu byť vypísané), autorkine obľúbené vianočné recepty (respektíve recepty jej známych, zrejme sama veľa nevarí), autorkin úvod o vzniku daného príbehu a jej medailón.

Napíšem to priamo: ak by takýto rukupois poslal do vydavateľstva niekto neznámy, zrejme ho hneď zmietnu zo stola. Že je to však Francine Rivers, aj z pomerne tuctovej poviedky sa pokúsili vyťažiť, čo sa dalo, nabalili okolo nej kopec zbytočností, aby dosiahli aspoň aký-taky počet strán, a hľa, máme tu vianočný bestseller. A chápem, že keď už vyšiel, treba ho aj predať, ale písať o ňom, že "už sa stal klasikou", fúha, to je iné kafé.

Ak by však Timov príbeh vyšiel ako nejaká vianočná poviedka v kresťanskom časopise (rozsahom by sa tam hodil), asi by som nebola taká prísna. Skrátka krátky príbeh, ktorý neurazí ani nenadchne.

28.12.2024

"To, že sa musíš vyrovnať s nejakým trápením, nevylučuje radosť."

"Ak sa snažíte niečo urputne utajiť, pripravte sa na tvrdú skúšku, ktorá vás čaká, a potom to povedzte celému svetu. A razom budete slobodní - a tá sloboda je nádherná!"

"Správy z druhej ruky vám o človeku nepovedia takmer nič. Informujú len o názoroch a presvedčení tých, ktorí vám ich sprostredkúvajú."

"Človek sa môže veľa dozvedieť jednoducho tým, že pozorne počúva a nikoho sa na nič nepýta."

"Myslíme si, že nespravodlivosť bolí, ale v skutočnosti najväčšiu bolesť spôsobuje predstava, že veci by mali byť spravodlivé, hoci nikdy neboli a nikdy nebudú."

Prekvapilo ma, koľko drobných životných múdrostí/postrehov autorka zakamuflovala do prehovorov jednotlivých postáv. Pokiaľ viem, Agatha Christie to vo zvyku nemala (a to som od kráľovnej detektívok prečítala nejeden román). Inak sa však Hannah snaží ísť v pôvodnej herculepoirotovskej línii; síce mi dej dej niekedy pripadal zbytočne prekombinovaný a preľudnený, ruku na srdce, v tomto smere vedela uletieť aj samotná Christie. A hoci sa mi zdalo, že chvíľami sa dej priveľmi vlečie či skôr cyklí, záver mi to celkom vynahradil.

1 28.12.2024

"Vianoce z ľudí vždy vytiahnu to najlepšie, ale aj to najhoršie."

Úderná novela, ktorá by sa mi páčila aj ako román. Chápem jej záver (a rada som sa ním nechala dojať), napriek tomu by ma však potešilo, ak by dej pokračoval a explicitne vylíčil dôsledky Furlongovej voľby. Aj v takejto podobe je to však pôsobivé dielko obsahom i štýlom.

"Som si istý, že majú len toľko moci, koľko sme im jej ochotní dať, pani Kehoeová."

8 28.12.2024

Ďalšie ňuňu pokračovanie tejto milej (pred)vianočnej série. Aj keď... Konkrétne v prípade tohto dielu sa do decembra prehupnene až na strane 170, dovtedy autorka približuje udalosti z celého roka počnúc januárom. Aj z toho plynie, že hoci anotácia, názov i pekná tematická ilustrácia Adriána Macha (slovenské vydanie) evokujú vianočnú atmosféru ako hrom, veľmi ju nečakajte. Vianoce sa v texte slávia doslova na posledných stranách (na môj vkus veľmi presladených, ale ok, zrejme to patrí k žánru). Ani v anotácii zmienené natáčanie filmu tu nakoniec nehralo ktovieakú veľkú rolu. Aj tak sa však necítim oklamaná; asi preto, že mi postavy prirástli k srdcu, tešila som sa na ich ďalšie osudy, no a tak celkovo som sa tešila na tento román, pri ňom aj z neho, skvelo som si pri čítaní oddýchla, myšlienky mi neutekali kade-tade... Čo viac od oddychovky chcieť. A pretože láska (aj tá ku knihám) je niekedy slepá, rada prižmúrim oči nad tým, čo by mi v podaní inej autorky zrejme liezlo na nervy a provokovalo k sarkazmu ;-). A už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie.

21.12.2024