Misionárska poloha
Christopher Hitchens
Matka Tereza zasvätila svoj život pomoci chudobným a slabým. Nezaujímala sa o svetské záležitosti a financie, vo svojich skutkoch i slovách bola vždy dôsledne apolitická. Existuje však i iný, menej známy príbeh Matky Terezy. Christopher Hitchens vo svojej britkej polemike ukazuje, že nie je všetko také ako sa na prvý pohľad zdá. (z anotácie ku knihe)... celý text
Náboženství Literatura naučná Biografie a memoáry
Vydáno: 2019 , KPTL , KapitálOriginální název:
The Missionary Position: Mother Theresa in Theory and Practice, 1995
více info...
Přidat komentář
![Shindo Shindo](https://www.databazeknih.cz/img/users/empty.jpg?v=1446561771)
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
Čítaná ako v origináli, tak v preklade.
Tereza z Kalkaty je pre mnohých stelesnením svätosti, k tomuto obrazu hojne prispeli aj médiá a samotná katolícka cirkev (ako počas jej života, tak po smrti).
Málokto z jej fanúšikov však vie o jej odvrátenej stránke. Hitch ju v tejto útlej knižke približuje čitateľovi štýlom sebe vlastným a núti ho rozmýšľať.
Štítky knihy
Matka TerezaAutorovy další knížky
2009 | ![]() |
2007 | ![]() |
2019 | ![]() |
2019 | ![]() |
Od svätých neočakávam dokonalosť ani bezchybnosť, preto ma neprekvapuje, že ani Matka Tereza (pre mnohých chodiace synonymum svätosti) nebola ani dokonalá, ani bezchybná. Naopak, oceňujem, že niekto sa podujal zmapovať a ukázať aj jej tienistú (z mojej optiky skôr ľudskú) stránku. Po všetkých glorifikujúcich životopisoch je ten Hitchensov príjemným vyvážením (aj keď, úprimne povedané, najideálnejšie by bolo neoscilovať ani v jednom extréme a priniesť, a to nielen o Matke Tereze, čo najvyváženejší životopis, ktorý ju nebude ani iba velebiť, ani iba kritizovať).
Nakoľko boli prešľapy Matky Terezy (teda tie, ktoré nalíčil Hitchens) vážne, si netrúfam súdiť. Dokonca ani overovať. Jednak to autor neuľahčil (minimum odkazov na nejaké zdroje, a keď sa už v texte objavia, ťažko ich v súčasnosti pre laika môjho typu dohľadať), hlavne však mám z textu pocit, že často zamieňal informácie a svoje interpretácie, teda ak Matka Tereza spravila X, určite bolo dôvodom Y (a to Y je, samozrejme, veľmi čierne).
Nevraviac o jeho tendencii zavádzať (či už účelovo alebo z nevedomosti) aj v elementárnych veciach, napríklad keď na strane 69 tvrdí, že v rámci Cirkvi sa "na sexuálny styk v rámci manželstva nahliada s pohoršením, pokiaľ jeho cieľom nie je plodenie detí". Často tiež vlastné názory prezentuje ako názory väčšiny, napr. str. 71: "Ak je oplodnené vajíčko plnohodnotným človekom, potom musí byť ukončenie tehotenstva v akomkoľvek štádiu a z akéhokoľvek dôvodu považované za vraždu. To je v konflikte s našimi prirodzenými, inštinktívnymi pocitmi k tehotnej žene; zastiera sa tým rozdiel medzi embryonálnym zhlukom buniek a človekom s centrálnym nervovým systémom. Rozdiel medzi interrupciou v prvom a treťom trimestri, rozdiel, ktorý je dôležitý pre našu schopnosť vyhnúť sa mravoučnej kazuistike rovnako ako pre našu vrodenú túžbu riadiť svoj vlastný osud, v katolíckej náuke úplne chýba." Nuž, ako tehotná viacnásobná matka si trúfam povedať (a na rozdiel od autora som to zažila doslova na vlastnej koži, teda v tele), že KAŽDÉ naše dieťa sme ako dieťa vnímali od prvých čiarok na teste a ak by na mňa niekto počas prvého trimestra "inštinktívne" pozeral ako na nositeľku nejakého embryonálneho zhluku buniek v tele, nie plnohodnotného človeka, ktorého už v tomto štádiu treba chrániť (v rôznych zmysloch tohto slova), moje inštinkty voči takému človeku by tiež stáli za to ;). A na margo MOJEJ vrodenej túžby riadiť svoj vlastný osud; nemyslím, že by sa začínala v prípade plodnosti až vo fáze, keď je už žena tehotná. Jasné, na cirkevnej náuke by sa v smere sexuality dalo kde-čo kritizovať, ale treba to robiť čestne, čo mimo iného znamená pracovať aj so skutočnými faktami (napr. skutočným učením Cirkvi), nie silou-mocou očierňovať.
A to je len jeden príklad z mnohých, prečo napriek určitému môjmu uznaniu voči tejto Hitchensovej knižke (jeho ochota ísť proti prúdu; ísť proti zdanlivo všetkými uznávanej svätici, zhromažďovať fakty a svedectvá...) ju zároveň nemôžem brať celkom vážne (a nečudujem sa, že autor veľmi neobstál ako "diablov advokát" v prípade blahorečenia Matky Terezy). Nabudúce by to chcelo viac overených faktov a menej zanietenia či emočne až bulvárne podfarbených statí.
Veľký prínos tejto knižky však určite vidím v tom, že nikoho (naozaj nikoho) z ľudí netreba vynášať do výšin a nadmieru si ho idealizovať. Realita vás potom môže ľahko rozčarovať (nevraviac o tom, že keď niekomu predčasne maľujete svätožiaru, neprospieva to poväčšine ani jemu).