Starmoon
přečtené 575
Idú Vianoce: Vianočné tradície z celého sveta
2023,
Monika Utnik-Strugała
Prenádherná encyklopédia Vianoc. Priebežne som si ju lúskala už od októbra a zakaždým vo mne dokázala vydolovať dobré pocity. Prekrásne ilustrácie na každej strane skvelo dopĺňajú hodnotný text. Čo kapitola, to kvantum informácií všehodruhu; čitateľ (a nielen detský) sa zoznámi s domácimi aj svetovými zvykmi spojenými s adventom, Vianocami i Novým rokom, s pozadím vzniku najznámejších vianočných hudobných hitov, kolied, filmov i kníh, so štedrovečerným menu rôznych krajín, ale trebárs aj s tradíciou španielskej lotérie Lotería de Navidad (uvítala by som takú aj v tuzemsku :-D), vianočnými rituálmi našich predkov, rozmanitými historickými súvislosťami či s príbehmi vzniku dnes už notoricky známych vianočných symbolov. Neverím, že sa nájde čitateľ, ktorého v jednotlivých textoch aspoň niečo neprekvapí. Pre mňa veľmi krásna knižka; v záplave (nielen) detských kníh o Vianociach úplne jedinečná vizuálne aj obsahovo. Môcť mať doma len jednu vianočnú knihu, volím túto.... celý text
Byli jsme tu vždycky
2022,
Filip Titlbach
"Hlavne je potrebné si uvedomiť, že queer ľudí nedefinuje len ich sexualita alebo identita. Každý z nás je komplexná osobnosť s rozmanitým životom, v ktorom zastávame celý rad rolí. Sme niekoho priatelia, deti, sme tiež rodičia, kolegovia alebo trebárs športovci. Máme rôzne názory a pohľady na svet. Redukovať človeka na jeho sexualitu a odvodzovať tak príslušnosť k nejakej skupine ľudí je asi rovnaké ako myslieť si, že deti zo 4. A. budú rovnaké, pretože všetky spolu chodia do jednej triedy." V rozhovore pre Denník N, konkrétne pri otázke, čo autorovi dala práca na tejto knihe, uviedol: "V prvom rade množstvo nových znalostí. Aj ja sám som sa dozvedel veľa vecí, začal som rozlišovať viac rôznych nuáns v identitách a sexuálnych orientáciách a zároveň mi to dalo hlbší pohľad do prežívania identít, ktoré ja sám nemám, napríklad do identity transrodového človeka." Obdobne to mám aj ja ako čitateľka. Určite mi kniha rozšírila obzory a v ideálnom prípade aj srdce. Samozrejme, jej charakter nebol len informačný, ale aj formačný, čo nemusí vyhovovať všetkým/mnohým, no ak mám hovoriť za seba, človeka formovaného v oblasti queer tém katolíckou náukou a rôznymi jej (dez)interpretáciami (a často, žiaľ, aj dezinformáciami), bola táto kniha pre mňa slušnou lekciou empatie a tolerancie. K obsahu a rozsahu toľko, že oboje sa mi zdali primerané, vyvážené a aj celková grafická úprava knihy a sadzba super. Samozrejme, s niektorými respondentmi by sa dalo veľa a dlho polemizovať, niektorí z nich mi pripadali, že tejto knihe (témam) robia skôr medvediu službu, ale to je OK, alebo teda aspoň normálne, že sto ľudí rovná sa sto chutí a sto názorov. "Omnoho ľahšie sa utláčajú ľudia, ktorých nie je vidieť. Omnoho ľahšie sa vytvára strach z neznámeho. (...) Prieskumy ukazujú, že pokiaľ ľudia poznajú aspoň niekoho queer zo svojho blízkeho okolia, sú až niekoľkonásobne priateľskejší k LQBTQ ľuďom a sú častejšie otvorení rovnosti. Vizibilita je jedna z najdôležitejších vecí v ceste za rovnoprávnosťou."... celý text
Smrtiaca posadnutosť
2022,
Alex Dahl
Spočiatku sa dej vliekol, cca až na 150. strane sa Kristina vyberie na chatu, čo vie (slovenský) čitateľ vlastne už z anotácie. Potom však dielo pekne graduje, autorka aj s minimom postáv a obohratými témami (až tematickými klišé) dokáže vytvoriť napätie aj priniesť pár prekvapení. Ale (ako sa mi to pri trileroch stáva v poslednom čase často) rozuzlenie ma trochu sklamalo svojou "nafúknutosťou" (celé to tajomstvo z minulosti, ktoré odštartovalo sled ďalších udalostí, bolo ako varené z vody, skrátka len aby nejaké bolo, hoci reálnosť danej situácie bola asi tak na mínus desať; a aj reakcia vraha na to, že ktosi jeho blízky ho odhalil, sa mi zdala veľmi pritiahnutou za vlasy, najmä v kontexte toho, že daná osoba ho za jeho činy de facto vôbec neodsúdila a bola úprimne ochotná ho kryť a aj sama pred sebou ospravedlňovať). Za mňa teda triler, ktorý neurazí ani nenadchne, hoci ako oddychové čítanie na pár dní príjemne zamrazí.... celý text
Halloweensky večierok
2023,
Agatha Christie
Asi moja prvá poirotovka, ktorú som najprv videla vo filmovej verzii. Knižný zážitok mi tak trochu pokazilo (alebo možno skôr spestrilo, ako sa to vezme) poznanie, kto je vrah. Nevadí, sama by som na to aj tak neprišla a takto som mala aspoň príležitosť všímať si, ako dotyčný/dotyčná (nechcem kaziť zážitok tým, čo ešte dej nepoznajú ;-)) zavádza a odvádza pozornosť. Halloweenska tematika mi nebola veľmi blízka, ako katolíčke mi pripadalo neuveriteľné až úsmevné, že na príprave večierka a rôznych pohanských rituáloch participuje aj miestny anglikánsky duchovný a iní veriaci, ale to len taká vsuvka z mojej strany, pre dej to nebolo podstatné a čitateľov s iným duchovným backgraundom to zrejme rušiť nebude.... celý text
Nevedomosť
2021,
Milan Kundera
"Vždy považovala za samozrejmosť, že jej emigrácia je nešťastie. Ale v tejto chvíli si položila otázku, či to nebola len ilúzia nešťastia, ilúzia vnuknutá spôsobom, akým všetci vnímajú emigranta? Nevnímala vlastný život podľa návodu, ktorý jej tí druhí podstrčili? A povedala si, že jej emigrácia, hoci vnútená zvonku, proti jej vôli, bola možno bez jej vedomia najlepším východiskom v živote. Kruté sily Dejín, ktoré siahli na jej slobodu, ju vlastne oslobodili." S ľahkosťou napísané dielo o ťažkých životných rozhodnutiach, vzťahoch (k sebe, k iným, k vlasti) či o živote a jeho nuansách všeobecne. Do popredia vystupuje téma (e/i)migrácie, zvlášť tej politickej, ale vďaka kunderovskej optike nie je prvoplánovo zobrazená ani interpretovaná. "Život, ktorý sme za sebou zanechali, má zlozvyk vystúpiť z tieňa, posťažovať sa na nás, súdiť sa s nami. Ďaleko od Čiech sa Jozef odnaučil rátať so svojou minulosťou. Ale minulosť tu bola, čakala na neho, pozorovala ho. Jozef, celý nesvoj, sa usiloval myslieť na niečo iné. Ale na čo môže myslieť človek, ktorý navštívil krajinu, kde prežil minulosť, ak nie na svoju minulosť?" Kniha bola také intelektuálne potešenie, pritom žiadna akademická nuda či umenie pre umenie; nazdávam sa, že Kunderu (minimálne tohto) zvládnu, pochopia a ocenia aj tí, ktorí zväčša preferujú tzv. oddychové čítanie. Zatiaľ čo však môj intelekt si hýčkal, prosté človečenstvo strádalo. Postavy sú sebecké, nevyrovnané či labilné, nie je sa kým inšpirovať, koho obdivovať; a hoci vďaka autorovi ich môžeme skvelo chápať (alebo to minimálne skúsiť), poviem to tak (parafrázujúc klasika), že čím som staršia, tým viac oceňujem dobrých ako úspešných či múdrych ľudí. Skrátka u mňa na konci ostal pocit, že mi práve rukami (a hlavou a srdcom) prešlo dielo o ľuďoch, ktorí si (z)ničili, ničia a ďalej budú ničiť život; a presne to robili, robia a budú robiť aj so životmi okolo seba. Žiadna katarzia, žiaden zvrat, prosto nič, čo by ma aspoň na konci zohrialo, povzbudilo. Možno SPOILER: Jednoducho by sa celý dej knihy dal zhrnúť do konštatovania "dvaja ľudia odišli, dvaja ľudia sa na chvíľu vrátili, dvaja ľudia odišli naspäť zistiac, že sa vlastne ani nechceli vrátiť; a medzitým si stihli ublížiť a zistiť, že ich podstata ostala naprieč rokmi a mnohými zmenami nezmenená, možno až nemenná". Ešteže to v Nebedomosti nie je len o fabule; gro je inde, napríklad v psychológii postáv, myšlienkovom bohatstve autora, jeho úprimnosti zoči-voči životu (nielen) emigranta...... celý text
(Ne)vinné ženy
2020,
Gina LaManna
Skvelý ženský triler: zápletka, charaktery, k tomu gradácia deja, napätia aj informácií, skrátka všetko funguje ako má a dokopy vytvára vyvážený, realistický, logický a navyše aj prekvapivý celok. V rámci daného žánru príjemné prekvapenie.... celý text
Nevzdávaj sa
2018,
Harlan Coben
Kniha je napínavá, zručne napísaná a vyskladaná, s dobrým tempom a dynamickým dejom. Avšak... Postavy. Počnúc tou hlavnou, nejako sa mi nedarilo veriť, že by niekedy niekde s výnimkou autorovej hlavy mohli naozaj existovať. (Napríklad, už ste niekedy stretli zdravého tridsiatnika, ktorý by bol viac než dekádu zamilovaný do človeka, ktorého presne rovnaký čas nevidel? Alebo aká je pravdepodobnosť, že vaše dvojča umrie aj s priateľkou presne v deň, keď zmizne vaša stredoškolská láska? A tak by sa dalo pokračovať dlho-dlho.) A záver... No dobre, nie som expert na danú problematiku, ale to nie je očividne ani autor; celé rozuzlenie bolo ako z mainstreamového filmového béčka v svojom žánri. Hoci ma teda kniha veľmi bavila a držala v napätí od prvej strany až po tú poslednú, pri hviezdičkovaní zohľadňujem celkovú nereálnosť... A ten úplný "dávim-cukrovú-vatu" záver radšej ani nebudem komentovať ;-).... celý text
15 dní s Georgesem Bernanosem
2000,
Benoit Lobet
S Bernanosem som nakoniec nestrávila 15 dní, ale možno aj 3-4 mesiace; jednoducho som mala problém sa poriadne začítať, premeditovať jeho slová a následne aj Lobetove komentáre. Možno som ešte ani na jedného z týchto autorov nedozrela, možno ku mne kniha neprišla v správnom období a rozpoložení; každopádne, nakoniec som si v nej čo-to pre seba predsa len našla. Hoci aj "facky" typu "nestojíme za viac než iní", ktoré občas sebec môjho levelu potrebuje :D. "Keď sa otvoríme ponúknutej spáse, je to (v tom beztvarom svete, ktorý je v nás) výtrysk, lavína radosti. Táto radosť neodstráni obtiaže, prekážky, rozpory. Ani nevyrieši základnú záhadu ľudského údelu: problém Zla. Nedotknuté zostanú otázky, ktoré tvoria veľkosť človeka a hodnotu jeho údelu; zvlášť pohoršenie, ktorým je smrť a oprávnená bázeň, ktorú vyvoláva. Táto radosť však v človeku otvára štrbinu nádeje ako nekonečnú možnosť. Toho, kto sa jej oddá, pretvára na muža či ženu pokoja, zmierenia. A aj keď to jej nositeľ stále nepociťuje (ukazuje sa totiž iba v zábleskoch), radosť ho preniká a vyžaruje z neho, aby sa ďalej šírila."... celý text
Pod snehom
2021,
Katarína Pivarčiová
Veľmi príjemné prekvapenie. Najprv som bola pripravená prižmúriť nad knihou očko už len preto, lebo slovenských trilerov, a to zvlášť od žien, je ešte menej ako šafranu, ale nakoniec to ani nebolo treba. Slovenská-neslovenská, kniha bola super, dokonca sa autorke aj zručne podarilo prekľučkovať mnohými pascami žánrových klišé, ktoré hrozili pri zvolenej téme a lokácii (opustená chata v horách odtrhnutá kvôli snehu od sveta, oh my god, čo už sa z toho otrepaného námetu dá ešte vyťažiť... A ono to autorka predsa len skúsila a ono jej to predsa len vyšlo ;-)). Nakoniec teda očko prižmúrim len nad pár detailmi, napríklad nad tým, že Orava 21. storočia sa tu vďaka pár metrom snehu stala temer nedobytnou baštou, no a najmä nad tým, že v hoteli (hoci horskom a hoci rodinnom) ktovie prečo nemali na chodbách kamery, vďaka ktorým by bolo hneď jasné, kto spáchal vraždu z úvodných strán ;-).... celý text
V službách cisára Františka Jozefa
2013,
Roman Holec
Zaujímavá, no veľmi nevyvážená kniha. Cca prvé dve tretiny sú o všetkom možnom, počnúc službou všeobecne, rôznymi typmi služby v rámci hierarchie či (rakúsko-) uhorských/európskych lokalít, autori bočia všade možne a ku každému možnému... Neviem, či táto ich potreba spočívala v túžbe predstaviť všetky aspekty služby takpovediac od Adama alebo či skrátka potrebovali naplniť počet strán, na čo by im samotný príbeh konkrétneho lokaja a konkrétnej dvornej dámy nestačil. Ak niekto po knihe siahol so zámerom dozvedieť sa viac o daných dvoch konkrétnych ľuďoch, bude musieť veľa preskakovať. Ak niekto na základe názvu očakával konkrétnejšie detaily o živote služobníctva na viedenskom dvore v ére cisára Františka Jozefa a jeho Sissi, zrejme tiež bude trochu sklamaný. Tým nechcem povedať, že by kniha bola zlá, naopak, prináša veľa zaujímavých informácií, je však chaotická, akoby autorom chýbal lepší plán, o čom vlastne chcú písať a hlavne ako to budú prezentovať v názve a anotácii.... celý text
Dráčik, nehnevaj sa!
2019,
Robert Starling
Milučké čítanie vhodné na obdobie vzdoru. S dráčikom sa dá dieťaťu ľahko stotožniť, len škoda, že je ťažšie sa ním inšpirovať (všetky "triky" zvieratiek na zvládanie hnevu sú ťažko uskutočniteľné aj pre dospelého človeka, nieto ešte pre impulzívne a reaktívne dieťa, zvlášť také, čo ešte nevie počítať :-D). U nás doma mal však aj s touto dospeláckou výhradou dráčik veľký úspech a čítal sa stále dokola :-D.... celý text
Uplakaná jeseň
2021,
Václav Neuer
Som rada, že sa tento konkrétny vyšetrovateľ rozhodol presedlať na spisovateľskú dráhu, lebo mu to z môjho pohľadu ide :-D. Neviem posúdiť, či viac, menej alebo porovnateľne ako kolegom (Dominik Dán, Peter Šlosser), lebo od spomínaných pánov som ešte nič nečítala, ale o Neuerovi budem vedieť, že siahnuť po jeho knižkách v knižnici nebude krokom vedľa. Uplakaná jeseň ma vtiahla svojou atmosférou, dva prelínajúce sa prípady boli dynamické a pútavé (aj keď jeden sa vyriešil na pomery žánrových zvykov dosť rýchlo), no a hlavne som celý čas mala pocit reálnosti, teda že nejako takto to na slovenskej polícii naozaj môže vyzerať. A vlastne aj túžbu, aby to tak bolo, keďže všetci vyšetrovatelia svojimi prípadmi a osudmi obetí akoby žili, mali úprimnú túžbu a snahu všetko vyriešiť a potrestať zlo, a to aj za cenu nadčasov a bojových podmienok na pracovisku; v tomto pripomínali skôr amerických televíznych detektívov než apatické či namosúrené bytosti tesne pred vyhorením či výsluhovým dôchodkom, ktoré sa s tuzemskou políciou spájajú, žiaľ, mne. Samotné rozuzlenie zaujímavé (hoci mám pocit, že autor dal nám čitateľom pomerne skoro dosť jasnú indíciu, kto a ako mohol vraždiť). A nepodstatný detail, ktorý si tu však chcem aspoň pre seba zaznamenať: nepochopila som nutnosť opakovaného a trochu primitívneho výsmechu jedného z vyšetrovateľov z mena Valér; a zvlášť, keď ešte atypickejšie a v texte tiež použité meno Valerián mu už vôbec neprekážalo.... celý text
Komu možno veriť
2017,
Simon Booker
Parádny triler. Autor vie pracovať s atmosférou aj psychológiou postáv, naťahuje nervy čitateľa ako gumičku v gatiach z Temu, ponúka stopy aj červené slede zároveň, nedovolí pustiť knihu z rúk a aj keď si trilerový maniak už čo-to domyslí, aj tak mu ostane v zálohe kopec prekvapení. Jednoducho super žánrovka. A ten názov, to je nielen dokonalé vystihnutie espritu knihy, ale aj dôležitá otázka, ktorá vo mne po dočítaní ešte dlho rezonovala.... celý text
Vernosť
2007,
Milan Rúfus
Možno som na knihu nemala správnu náladu, možno na ňu nemám správny vek. Sú to totiž básne (najmä) o posledných (a prvých) veciach človeka; o odchádzaní, lúčení, spomínaní... Racio kričalo "je to predsa tak dobre napísané, no tak, už to oceň, no tak, už sa dojmi!", no emócie nespolupracovali. Možno sa s touto zbierkou stretneme a zblížime inokedy, napríklad keď obe ešte trochu zostarneme.... celý text
Napospas
2022,
Sarah Goodwin
Brutálne. Autorke sa podľa mňa podarilo dobre zachytiť spletitosť a pritom až primitívnu jednoduchosť ľudských vzťahov; a tiež to, že (či sa nám to páči alebo nie) všetci máme svoje miesto v hierarchii a všetky tie kultúrne vymoženosti a zákonníky a pravidlá často nedokážu (zvlášť v extrémnych podmienkach) prekryť či dokonca poprieť archetypálne vzorce v nás. Chvíľami mi bolo Maddy neskutočne ľúto. Jej úpornej snahy zapadnúť, zapôsobiť, pocítiť prijatie. Chvíľami som mala chuť preniesť ju zo stránok kníh rovno do našej obývačky a dopriať jej aspoň trochu ľudského tepla, porozumenia, súcitu. Možno aj vďaka Maddy, možno aj vďaka atmosfére opusteného ostrova, na ktorom číha nebezpečenstvo, možno aj vďaka autorkinmu pútavému rozprávačskému štýlu bola pre mňa kniha lahôdkou; presne ten typ románu, pri ktorom si poviete "už len pár strán"... a nakoniec ani neviete ako a zhltli ste ich 150 v jednom záťahu :D. Mám však aj výhrady. Pozor, SPOILER: natáčanie reality show, kde sú len dvaja kameramani? Prosím? Veď toľko si dnes ľudia volajú pomaly aj na svadbu v kulturáku. A že tí kameramani v priebehu súťaže umreli a nikto "vonku" (príbuzní, televízia...) o tom cca pol roka ani netušil? A okrem tejto (mŕtvej) dvojky už nikto iný zo štábu? Fakt nikto? Nereálne, odfláknuté, dosť to román v mojich očiach dehonestovalo. Chápem, že autorka potrebovala opustený ostrov, ale aj tak... A ďalšia vec; ten záver. Niekto podo mnou ho nazval "zadosťučinenie na konci", z môjho pohľadu to však skôr bolo sklamanie z toho, že Maddy sa zvlčila medzi vlkmi. Neodsudzujem jej správanie (ktovie, ako by som sa zachovala ja; s mojou prchkou povahou možno aj horšie :D), ale vziať si to ako hlavné posolstvo knihy sa mi zdá veľmi smutné.... celý text
Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre
2020,
Dominika Sakmárová
Autorka na mňa pôsobí dojmom, že jej osud doprial: krásy, intelektu, humoru, zaujímavých životných snov aj príležitostí na ich realizáciu a k tomu ešte aj talent všehodruhu (napr. ja som ju najprv registrovala vďaka Rusínskemu triu a iným folklórnym aktivitám; až neskôr prišlo zistenie, že je aj sinologičkou a autorkou kníh o svojich skúsenostiach s Ďalekým východom, čo ma podnietilo jednu si hneď vziať z knižnice. Tie ostatné si rada prečítam tiež, až sa vrátia z obehu ;)). Možno aj vďaka vyššie opísaným autorkiným kvalitám je dielko milé, svieže, približujúce minimálne tri kultúry (taiwanská, čínska, slovenská), aj keď, pravda, čisto cez prizmu autorkiných skúsenosti a dojmov (mám napr. veľmi blízku známu, ktorá tiež študovala a žila v Taiwane, ten bol však v jej podaní úplne iný než Dominikin Taiwan). To je však logické; všetci sme nastavení všimnúť si niečo iné, máme svoj vek, skúsenosti, preferencie, stretli sme iných ľudí, zažili (hoc v rovnakom prostredí) iné situácie... Skrátka, knihu som si veľmi užila (a definitívne sa vďaka nej uistila, hoci to asi nebolo autorkiným zámerom, že život v opisovaných krajinách by fakt nebol pre mňa :D).... celý text
Rozbité sny
2005,
Larry Crabb
"Keď vám priateľ rozpráva, aký je nadšený z toho, čo všetko Boh robí, nie je ľahké priznať, ako veľmi vám prekáža, čo všetko Boh nerobí. Západná Cirkev sa stala obecenstvom ľudí buď víťazných alebo ľudí prijateľne zlomených. Buď nadšene rozprávame, ako Ježiša milujeme (spravidla preto, že požehnanie sa sype) alebo nesieme statočne, že sa nám práve nedarí. Pritom druhých (a niekedy aj seba) presviedčame, že sme na tom lepšie, než ako to v skutočnosti je. V komunikácii s druhými jednáme skôr správne než skutočne. Sme skôr primeraní než plní života." Zaujímavá téma a občas aj zaujímavá myšlienka, úvaha. Autor sa však miestami podľa mňa príliš zacyklil v tých istých záveroch, ktoré opakoval znova, inými slovami, do omrzenia. A hlavne, vždy nanovo ma pobaví/rozčúli (podľa stavu aktuálnej hormonálnej hladiny :-D), ak niekto, kto sa otvorene priznava k vile, autám, dovolenkám, golfu a iným statusovým veciam vyššej triedy, ide kázať o trápeniach, o ktorých vie možno pekne teoretizovať, ale ktoré nepozná z pravej ruky. A vôbec tu nejde len o materiálne veci, ale o požehnania v rôznych oblastiach ako rodina, kariéra, duchovný život... Jasné, ani autorovi a jemu podobným sa nevyhýbajú problémy, starosti, ťažké emócie, choroby, smrť... Ale asi sa predsa len inak plače v garsónke a inak v hyacyente; a iné je vravieť úprimne "aj ja" a iné "mal by si", najmä ak nechodil v topánkach dotyčného. Alebo aj inak: sýty hladnému neverí, to vieme, ale ak sýty začne hladného presviedčať, že jeho osud a hlad je vlastne požehnaním... a ďalej si pritom sám pokojne je koláče, no to ďakujem pekne. A presne to autor z môjho pohľadu väčšinu času robil. Ono je však pomerne ľahké iným kázať o tom, ako máte znášať svoje trápenia a kríže... A niečo iné je, keď ich aspoň na chvíľu musíte niesť sám. Ale možno mu krivdím a keď si eventuálne jeho dielo prečítam inokedy/iná, budem ho vnímať pozitívnejšie. A jasné, aj napriek mojim výhradám naozaj platí, že popri teoretizujúcom a opakujúcom sa balaste tu boli aj myšlienky a postrehy, čo ma zasiahli a dobre podľa mňa popísali prežívanie mnohých (mojich známych) či mňa samej, napríklad: "Keď nám život uštedrí pár poriadnych rán, chceme, aby bol niekto s nami tak, ako to potrebujeme, a nie tak, ako si on praje. Netúžime po tom, aby sa niekto snažil, aby sme sa cítili lepšie. Také úsilie, akokoľvek dobre mienené, vnímame ako nátlak, ktorý naše trápenie len prehlbuje." "Šťastní ľudia väčšinou nevedia milovať. Zato radostní áno. Preto musí byť šťastie, príjemné pocity navodené priaznivými okolnosťami, odňaté, aby boli nahradené radosťou. Šťastní ľudia málokedy hľadajú radosť. To, čo majú, im stačí. Ich život stojí na požehnaniach, ktoré si užívajú. Hoci im niekedy na menej šťastných úprimne záleží, väčšinou sa ich hlavný záujem sústreďuje na to, aby nestratili to, čo majú. Nemajú slobodu usilovať sa o krajšie sny."... celý text
Volanie domova
1992,
Anton Habovštiak
Dielo vyšlo v 90. rokoch, opisuje však (najmä) medzivojnové obdobie; a robí to medzivojnovo pôsobiacim jazykom. Osobne mi autorov archaický štýl neprekážal, hodil sa mi k daným poviedkam/novelám, viem si však predstaviť, že (predovšetkým) mladším ročníkom toto dielko dosť nesprístupní. Tematicky sa jednotlivé texty dotýkali najmä tém vysťahovalectva (nie nutne len za oceán), čo bol vlastne dôvod, ktorý ma ku knihe pritiahol, a kto vyhľadáva danú problematiku v beletrii, nemal by obísť ani túto knižku.... celý text
