Starmoon přečtené 600

Uplakaná jeseň 2021, Václav Neuer

Som rada, že sa tento konkrétny vyšetrovateľ rozhodol presedlať na spisovateľskú dráhu, lebo mu to z môjho pohľadu ide :-D. Neviem posúdiť, či viac, menej alebo porovnateľne ako kolegom (Dominik Dán, Peter Šlosser), lebo od spomínaných pánov som ešte nič nečítala, ale o Neuerovi budem vedieť, že siahnuť po jeho knižkách v knižnici nebude krokom vedľa. Uplakaná jeseň ma vtiahla svojou atmosférou, dva prelínajúce sa prípady boli dynamické a pútavé (aj keď jeden sa vyriešil na pomery žánrových zvykov dosť rýchlo), no a hlavne som celý čas mala pocit reálnosti, teda že nejako takto to na slovenskej polícii naozaj môže vyzerať. A vlastne aj túžbu, aby to tak bolo, keďže všetci vyšetrovatelia svojimi prípadmi a osudmi obetí akoby žili, mali úprimnú túžbu a snahu všetko vyriešiť a potrestať zlo, a to aj za cenu nadčasov a bojových podmienok na pracovisku; v tomto pripomínali skôr amerických televíznych detektívov než apatické či namosúrené bytosti tesne pred vyhorením či výsluhovým dôchodkom, ktoré sa s tuzemskou políciou spájajú, žiaľ, mne. Samotné rozuzlenie zaujímavé (hoci mám pocit, že autor dal nám čitateľom pomerne skoro dosť jasnú indíciu, kto a ako mohol vraždiť). A nepodstatný detail, ktorý si tu však chcem aspoň pre seba zaznamenať: nepochopila som nutnosť opakovaného a trochu primitívneho výsmechu jedného z vyšetrovateľov z mena Valér; a zvlášť, keď ešte atypickejšie a v texte tiež použité meno Valerián mu už vôbec neprekážalo.... celý text

Komu možno veriť 2017, Simon Booker

Parádny triler. Autor vie pracovať s atmosférou aj psychológiou postáv, naťahuje nervy čitateľa ako gumičku v gatiach z Temu, ponúka stopy aj červené slede zároveň, nedovolí pustiť knihu z rúk a aj keď si trilerový maniak už čo-to domyslí, aj tak mu ostane v zálohe kopec prekvapení. Jednoducho super žánrovka. A ten názov, to je nielen dokonalé vystihnutie espritu knihy, ale aj dôležitá otázka, ktorá vo mne po dočítaní ešte dlho rezonovala.... celý text

Vernosť 2007, Milan Rúfus

Možno som na knihu nemala správnu náladu, možno na ňu nemám správny vek. Sú to totiž básne (najmä) o posledných veciach človeka; o odchádzaní, lúčení, spomínaní... Racio kričalo "je to predsa tak dobre napísané, no tak, už to oceň, no tak, už sa dojmi!", no emócie nespolupracovali. Možno sa s touto zbierkou stretneme a zblížime inokedy, napríklad keď obe ešte trochu zostarneme.... celý text

Napospas 2022, Sarah Goodwin

Brutálne. Autorke sa podľa mňa podarilo dobre zachytiť spletitosť a pritom až primitívnu jednoduchosť ľudských vzťahov; a tiež to, že (či sa nám to páči alebo nie) všetci máme svoje miesto v hierarchii a všetky tie kultúrne vymoženosti a zákonníky a pravidlá často nedokážu (zvlášť v extrémnych podmienkach) prekryť či dokonca poprieť archetypálne vzorce v nás. Chvíľami mi bolo Maddy neskutočne ľúto. Jej úpornej snahy zapadnúť, zapôsobiť, pocítiť prijatie. Chvíľami som mala chuť preniesť ju zo stránok kníh rovno do našej obývačky a dopriať jej aspoň trochu ľudského tepla, porozumenia, súcitu. Možno aj vďaka Maddy, možno aj vďaka atmosfére opusteného ostrova, na ktorom číha nebezpečenstvo, možno aj vďaka autorkinmu pútavému rozprávačskému štýlu bola pre mňa kniha lahôdkou; presne ten typ románu, pri ktorom si poviete "už len pár strán"... a nakoniec ani neviete ako a zhltli ste ich 150 v jednom záťahu :D. Mám však aj výhrady. Pozor, SPOILER: natáčanie reality show, kde sú len dvaja kameramani? Prosím? Veď toľko si dnes ľudia volajú pomaly aj na svadbu v kulturáku. A že tí kameramani v priebehu súťaže umreli a nikto "vonku" (príbuzní, televízia...) o tom cca pol roka ani netušil? A okrem tejto (mŕtvej) dvojky už nikto iný zo štábu? Fakt nikto? Nereálne, odfláknuté, dosť to román v mojich očiach dehonestovalo. Chápem, že autorka potrebovala opustený ostrov, ale aj tak... A ďalšia vec; ten záver. Niekto podo mnou ho nazval "zadosťučinenie na konci", z môjho pohľadu to však skôr bolo sklamanie z toho, že Maddy sa zvlčila medzi vlkmi. Neodsudzujem jej správanie (ktovie, ako by som sa zachovala ja; s mojou prchkou povahou možno aj horšie :D), ale vziať si to ako hlavné posolstvo knihy sa mi zdá veľmi smutné.... celý text

Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre 2020, Dominika Sakmárová

Autorka na mňa pôsobí dojmom, že jej osud doprial: krásy, intelektu, humoru, zaujímavých životných snov aj príležitostí na ich realizáciu a k tomu ešte aj talent všehodruhu (napr. ja som ju najprv registrovala vďaka Rusínskemu triu a iným folklórnym aktivitám; až neskôr prišlo zistenie, že je aj sinologičkou a autorkou kníh o svojich skúsenostiach s Ďalekým východom, čo ma podnietilo jednu si hneď vziať z knižnice. Tie ostatné si rada prečítam tiež, až sa vrátia z obehu ;)). Možno aj vďaka vyššie opísaným autorkiným kvalitám je dielko milé, svieže, približujúce minimálne tri kultúry (taiwanská, čínska, slovenská), aj keď, pravda, čisto cez prizmu autorkiných skúsenosti a dojmov (mám napr. veľmi blízku známu, ktorá tiež študovala a žila v Taiwane, ten bol však v jej podaní úplne iný než Dominikin Taiwan). To je však logické; všetci sme nastavení všimnúť si niečo iné, máme svoj vek, skúsenosti, preferencie, stretli sme iných ľudí, zažili (hoc v rovnakom prostredí) iné situácie... Skrátka, knihu som si veľmi užila (a definitívne sa vďaka nej uistila, hoci to asi nebolo autorkiným zámerom, že život v opisovaných krajinách by fakt nebol pre mňa :D).... celý text

Rozbité sny 2005, Larry Crabb

"Keď vám priateľ rozpráva, aký je nadšený z toho, čo všetko Boh robí, nie je ľahké priznať, ako veľmi vám prekáža, čo všetko Boh nerobí. Západná Cirkev sa stala obecenstvom ľudí buď víťazných alebo ľudí prijateľne zlomených. Buď nadšene rozprávame, ako Ježiša milujeme (spravidla preto, že požehnanie sa sype) alebo nesieme statočne, že sa nám práve nedarí. Pritom druhých (a niekedy aj seba) presviedčame, že sme na tom lepšie, než ako to v skutočnosti je. V komunikácii s druhými jednáme skôr správne než skutočne. Sme skôr primeraní než plní života." Zaujímavá téma a občas aj zaujímavá myšlienka, úvaha. Autor sa však miestami podľa mňa príliš zacyklil v tých istých záveroch, ktoré opakoval znova, inými slovami, do omrzenia. A hlavne, vždy nanovo ma pobaví/rozčúli (podľa stavu aktuálnej hormonálnej hladiny :-D), ak niekto, kto sa otvorene priznava k vile, autám, dovolenkám, golfu a iným statusovým veciam vyššej triedy, ide kázať o trápeniach, o ktorých vie možno pekne teoretizovať, ale ktoré nepozná z pravej ruky. A vôbec tu nejde len o materiálne veci, ale o požehnania v rôznych oblastiach ako rodina, kariéra, duchovný život... Jasné, ani autorovi a jemu podobným sa nevyhýbajú problémy, starosti, ťažké emócie, choroby, smrť... Ale asi sa predsa len inak plače v garsónke a inak v hyacyente; a iné je vravieť úprimne "aj ja" a iné "mal by si", najmä ak nechodil v topánkach dotyčného. Alebo aj inak: sýty hladnému neverí, to vieme, ale ak sýty začne hladného presviedčať, že jeho osud a hlad je vlastne požehnaním... a ďalej si pritom sám pokojne je koláče, no to ďakujem pekne. A presne to autor z môjho pohľadu väčšinu času robil. Ono je však pomerne ľahké iným kázať o tom, ako máte znášať svoje trápenia a kríže... A niečo iné je, keď ich aspoň na chvíľu musíte niesť sám. Ale možno mu krivdím a keď si eventuálne jeho dielo prečítam inokedy/iná, budem ho vnímať pozitívnejšie. A jasné, aj napriek mojim výhradám naozaj platí, že popri teoretizujúcom a opakujúcom sa balaste tu boli aj myšlienky a postrehy, čo ma zasiahli a dobre podľa mňa popísali prežívanie mnohých (mojich známych) či mňa samej, napríklad: "Keď nám život uštedrí pár poriadnych rán, chceme, aby bol niekto s nami tak, ako to potrebujeme, a nie tak, ako si on praje. Netúžime po tom, aby sa niekto snažil, aby sme sa cítili lepšie. Také úsilie, akokoľvek dobre mienené, vnímame ako nátlak, ktorý naše trápenie len prehlbuje." "Šťastní ľudia väčšinou nevedia milovať. Zato radostní áno. Preto musí byť šťastie, príjemné pocity navodené priaznivými okolnosťami, odňaté, aby boli nahradené radosťou. Šťastní ľudia málokedy hľadajú radosť. To, čo majú, im stačí. Ich život stojí na požehnaniach, ktoré si užívajú. Hoci im niekedy na menej šťastných úprimne záleží, väčšinou sa ich hlavný záujem sústreďuje na to, aby nestratili to, čo majú. Nemajú slobodu usilovať sa o krajšie sny."... celý text

Volanie domova 1992, Anton Habovštiak

Dielo vyšlo v 90. rokoch, opisuje však (najmä) medzivojnové obdobie; a robí to medzivojnovo pôsobiacim jazykom. Osobne mi autorov archaický štýl neprekážal, hodil sa mi k daným poviedkam/novelám, viem si však predstaviť, že (predovšetkým) mladším ročníkom toto dielko dosť nesprístupní. Tematicky sa jednotlivé texty dotýkali najmä tém vysťahovalectva (nie nutne len za oceán), čo bol vlastne dôvod, ktorý ma ku knihe pritiahol, a kto vyhľadáva danú problematiku v beletrii, nemal by obísť ani túto knižku.... celý text

Město snů 2022, Kate O'Hara

Ak by som k tejto ságe mala nájsť jedno vhodné adjektívum, nebolo by to nič v štýle "strhujúca", "nezabudnuteľná" či "dojímavá", skôr... "bezduchá". Áno, táto kniha mi chvíľami pripadala, akoby ju generoval nejaký stroj, respektíve akoby si autorka povedala "hm, idem vytvoriť niečo na pomedzí historického a ľúbostného románu, tak sa pozrime na to, aké prvky by v týchto žánroch celkom určite mali byť"... No a potom už len do osvedčených vzorcov vkladala stokrát použité motívy, charaktery a zápletky. Jemne to všetko oživovalo pozadie vzniku filmovej éry (cítiť, že písaniu predchádzal poctivý výskum), na zážitok z dobrého románu to však nestačilo. A hoci sa chvíľami z čitateľa doslova snažila vydolovať emócie, práve kvôli dojmu stokrát obohratej platne sa jej to v mojom prípade veľmi nedarilo. Rozmýšľala som, či dám šancu druhému dielu, ale keďže pochybujem, že by bol o niečo objavnejší či menej predvídateľný než prvý diel, radšej svoj čas investujem do iných kníh či sérií.... celý text

Den zkázy v Britském muzeu 1974, David Lodge

Viac než literárne "hrátky" v pozadí ma zaujalo to, čo sa aj v anotácii podáva ako hlavná téma: dvaja manželia, dvojnásobný počet detí a k tomu poznanie, že žitie predmanželskej čistoty je nič oproti žitiu tej manželskej. A dilema, či všetky tie záznamy, teploty, hlieny, pochybnosti, každomesačné stresy a spol. sú naozaj také kľúčové, aby vydláždili či, naopak, zahatili cestu do Neba. A to všetko vo veľmi, fakt veľmi vtipnom podaní. Byť ateistom, inovercom či vlažným katolíkom, smejem sa asi ešte viac. Byť sebou (katolíckou viacnásobnou matkou), smejem sa tak trochu cez slzy :D.... celý text

Kdybych byl Egypťan 1999, Jacqueline Morley

Podobne ako pri časti o Vikingoch, aj v tomto prípade som mala dojem, že autori prišli na objavný spôsob, ako nudné fakty prezentovať pútavým spôsobom (a ok, uznávam, že pre niektorých aj trochu chaotickým).... celý text

V mene Ježiša 1998, Henri J. M. Nouwen

"Priveľmi často som pozeral na dôležitosť, popularitu a výkonnosť ako na súčasť efektívnej služby. Pravdou však je, že to nie sú naše úlohy, ale pokušenia." Kniha o kňazoch, no nielen pre nich. To svoje (a možno aj seba) si tu môžu nájsť aj rôzni kresťanskí lídri, autori, novinári, speváci či iní ľudia, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom angažujú v službe a možno si ani nevšimli, že preceňujú jej/svoju dôležitosť. Darmo, je ľahšie a lákavejšie viesť než byť vedený; alebo, autorovými slovami, "je ľahšie byť Bohom ako milovať Boha, ľahšie ovládať ľudí ako milovať ľudí, ľahšie vlastniť život ako milovať život". Krásne, oslobodzujúce, oslovujúce, chvíľkami smutné čítanie. Podľa mňa by túto brožúrku mali povinne rozdávať k vysviacke všetkým kňazom; a veľa si z nej môžeme vziať aj my laici. Ak sme teda ochotní pripustiť si, že aj my často patríme k tým, ktorých sa Ježiš pýta "miluješ ma", zatiaľ čo nás viac zaujíma "môžeme sedieť v tvojom kráľovstve po tvojej pravici a tvojej ľavici"? Naozaj odporúčam (iným poobzerať sa po tejto knižke, sebe často sa k nej vracať).... celý text

Alexia 2010, Helena Sališová

Danú sériu krátkych životopisov vybraných svätých s minimom textu a celostránkovými ilustráciami som ako dieťa zbožňovala a o mnohých významných Božích priateľoch (Mária Margita, Mária Dominika, Matka Tereza...) sa dozvedela práve z nej. ALEXIA vyšla neskôr, už v mojich stredoškolských časoch, takže som o existencii danej knižky (a vlastne ani svätej :D) netušila. Z Knihobotu som si ju objednala s túžbou doplniť zbierku a posunúť raz, až príde správny čas, všetky tituly deťom, ale od ALEXIE ich pokojne ušetrím. Niežeby ma vyslovene sklamala, ale... Skrátka to nebolo ono. Moralizovanie, podceňovanie detského čitateľa, niektoré takmer až predkoncilové názory (napr. o tanci), ešte aj tie ilustrácie sa mi zdali skôr čudné ako pekné. Na základné a rýchle zoznámenie sa s osobou bl. Alexie možno fajn, ale verím, že o nej existujú aj omnoho lepšie tituly.... celý text

Kdybych byl Viking 1995, Jacqueline Morley

Mojim top autorom v neoficiálnom subžánri "popularizačná literatúra o histórii pre mladých" je roky Terry Deary; ale veľmi ma potešil objav Jacqueline Morley, keďže kniha KEBY SOM BOL VIKING (áno, vyšla aj v slovenčine) bola natoľko zaujímavá, že som pri nej dokázala zabudnúť na to, že ma Vikingovia vlastne vôbec nezaujímajú :D. Ale fakt; dobre dávkované informácie, kopec zaujímavosti, objavný koncept...... celý text

Keď mi viera lezie na nervy 2001, Tonino Lasconi

V puberte by mi to vieru nezachránilo, ale teraz, ako starú školu, ma kniha príjemne prekvapila. Čakala som trošku moralizujúce a trošku otrepané odpovede na rôzne problémy mladých (btw, niektoré listy pôsobili takmer až úsmevne, ani sa mi veriť nechce, že by tak tínedžeri, hoc aj z Talianska a inej generácie, rozmýšľali a písali), na vlastné prekvapenie som však často dostala argument či názor, ktorý mi vyvolal husiu kožu a obnovil nádej, vieru, lásku. O to viac ma prekvapilo, že popri niektorých naozaj brilantných a veľmi empatických odpovediach pátra Tonina sa objavovali aj také, ktoré zrejme písal v dni, keď vstal z postele ľavou nohou: takmer až posmešné, uštipačné... Dostať v puberte takú odpoveď od (cirkevnej) autority na niečo, čo ma naozaj zaujíma/trápi, nuž, asi by to moju mienku o kňazoch, Cirkvi a Bohu veľmi nevylepšilo, skôr naopak... Takže niekedy mi viac ako viera liezol na nervy Lasconi :D. Inak však naozaj super brožúrka. A na margo ilustrácií či obálky: som rada, že dnes už je vizuálna stránka (aj kresťanských) kníh naozaj niekde inde. PS: Fakt by ma zaujímalo, nakoľko boli autorove odpovede krátené, keďže niekedy ich tvorilo pár odsekov, niekedy doslova pár riadkov.... celý text

Meno ruže: Komiks 2023, Umberto Eco

Pre mňa, ktorá nedokážem oceniť pôvodinu a nevidela som film, skvelý zážitok.

Dozvedela som sa, že žiješ - Skutočný vojnový príbeh z Košíc 2023, Soňa Balážová

Výtvarná stránka bez výhrad. Obsahovú som trochu nepochopila. Nie v zmysle deja, ale skôr čo sa rôznych detailov týka. Prečo napríklad boli zmenené mená postáv a rôzne nuansy v ich životných príbehoch, keď sa to od začiatku tvárilo ako skutočný príbeh? Možno len nechápem celkový kontext (vzniku), ale rušilo ma to. Tiež mi nesedeli rôzne veci, napríklad prečo byť Židom v Košiciach bolo nebezpečnejšie ako byť Židom v Budapešti či iných maďarských mestách, keďže Košice v tej dobe boli súčasťou horthyovského Maďarska, ale to je možno len o mojej neznalosti. Ak to niekto vie, rada sa nechám poučiť. Ale to by som čakala už od tejto knihy, ktorá sa (súdiac podľa poznámkových častí v závere) snažila čitateľa aj edukovať, navyše nezabúdajme, že ten pomyselný cieľový čitateľ je zrejme o dosť mladší a menej rozhľadený ako ja.... celý text

Jediná 2021, Jørn Lier Horst

Typický Horst so svojimi plusmi aj mínusmi. Neurazí, nenadchne, zaujme.

Telo pod klavírom 2023, Marthe Jocelyn

Juj, to bola mňamka! Nie som si istá, nakoľko rôzne narážky na (svet) A. Christie ocenia (či vôbec pochopia) tínedžeri, ktorým je kniha určená, ale ja ako dospelá a najmä ako fanynka kráľovnej detektívok a jej Poirota som sa často usmievala popod moje neexistujúce fúzy. Veľmi sa mi páčili postavy, prostredie, zápletka... Netreba sa báť, že autorka podceňuje svojho čitateľa; podľa mňa sa aj dospelý čitateľ nebude nudiť a je dosť možné, že ho totožnosť vraha prekvapí. Len dúfam, že sa u nás kniha aspoň ako-tak ujala a vydavateľ nám prinesie aj ďalšie diely.... celý text

Drakula (skrátená verzia) 1997, Bram Stoker

Hoci som dlhoročná milovníčka Stokerovej pôvodiny, nemala som problém so zásahmi do deja, ktoré v tomto prerozprávaní vznikli, dokonca ani s tým, že tu úplne absentovala jedna z najvýraznejších postáv pôvodného románu. Kto nemá čas či žalúdok na Stokerov originál, zrejme bude spokojný, osobne však každému mimo detí odporúčam (aj) román Dracula. Fakt za to stojí. Čo ma však skutočne nepotešilo, boli ilustrácie. Zatiaľ čo zásahy do deja chápem (niekoľko stostranový román by sa bez nich sotva vtesnal do niekoľkých desiatok strán), výtvarné prevedenie pre mňa ostáva otáznikom. Napríklad Dracula pôsobí skôr ako karikatúra (naozaj by sa bytosť takého výzoru mohla nepozorovane pohybovať Londýnom?), úplne hrozné však boli ženské postavy. Z chúďatka Lucy ilustrátor nevedno prečo vyrobil totálnu špatu a Mina pôsobila skôr ako nejaká Jonathanova staropanenská tetuška vyššieho veku než krásna snúbenica. Prečo??? A dosť sa čudujem konštatovaniu Ivana Kučeru o pár komentárov nižšie, že "ak by som sa k nim dostal v 9O. rokoch, asi by mi spôsobili nejednu traumu a nočnú moru". Ja som túto verziu čítala so synom škôlkarom a ilustrácií sa nebál vôbec, dokonca si "knihu o strašidlách" pýtal opakovane a aj sa chcel hrať s nami na upírov, ktorí ho naháňajú po byte a smiešne odkvecnú, keď im ukáže krížik. Možno len v rodine máme látku strachu posunutú vyššie/inde, neviem.... celý text

Malé ženy (převyprávění) 2018, Giada Francia

Esenciu pôvodných Malých žien to malo, čitateľ originálu sa však musí pripraviť na to, že v tomto prerozprávaní sa dočká len niektorých scén (a aj to často svojsky interpretovaných). Keď však uvážime, že cieľom bolo slávny román priblížiť deťom, môže byť. Ilustrácie neboli celkom podľa môjho gusta, napríklad Meg na mňa skoro na každej pôsobila príliš prísnym dojmom a Jo málo "chlapčensky", ale dôvodom môže byť, že skrátka mám už sestry Marchové roky zaškatuľkované a vizualizované istým spôsobom a ťažko sa mi zvyká na nový :-).... celý text