Janine di Giovanni

Nové komentáře u knih Janine di Giovanni

„Strana 76. „Na začiatku to bolo o slobode a o ľudských právach, zbrane prišli až neskôr.“ Veľmi zvláštna kniha. Ale perfektne napísaná a skvelá. Je zrejme, že novinárka viac stráni opozícii a vláda v Sýrii jej nie je až tak po chuti, ale tak tí západní novinári boli zo začiatku všetci takí. Noty nepustili. Assad musí odísť, iná možnosť neexistuje. On však podporu mal a tak to ustál. Sýrska občianska vojna je jeden z najzložitejších a najneprehľadnejších konfliktov vôbec a tak hneď robiť unáhlené súdy bolo kontraproduktívne a západ sa dostal niekam, kam pôvodne určite nechcel. Na pochopenie konfliktu je výborný rozhovor z roku 2012 pre ČT s Evou Filipi, sýrskou veľvyslankyňou ČR, ktorá detailne popísala situácia a hlavne jasne povedala, také jednoduché to, ako si západ myslí, nebude. Kniha má však obrovský prínos. Popisuje aktivitu demokratov spočiatku revolty, áno, určite to mnohí mysleli spočiatku dobre, demokracia, mier, práva, sloboda, avšak prevalcovali ich radikáli. Tiež si nerobím ilúzie o režime a nasadení tajných. Tie popisy zatýkania a mučenia boli dosť brutálne. Ale zasa robiť z každého vládneho vojaka zabijaka, tiež nie je namieste. Autorka, sa mi páči, dáva priestor obom stranám. Pri bojoch v Homse dokonca chodila s vládnymi vojskami. Tie pasáže boli najzaujímavejšie. Strana 112. „Vojáci v jednotke u Bab al-Seba boli veľmi mladí – bolo poznať, že sú to čerství rekrúti. Starších dôstojníkov medzi nimi bolo iba pár. Boli veľmi unavení, ale aj tak ku mne boli nezvyčajne zdvorilí. Neboli to žiadni macho chlapi, ktorých som si predstavovala. Boli to ešte deti.“ Taktiež na tej strane. „Ministerstvo informácií poslalo „dozorkyňu“, ktorá na mňa mala dávať pozor. Šaze bolo asi tridsať. Bola veľmi statočná, otvorená a zapálene podporovala Assada. Nemusela so mnou až do prednej línie, ale chcela vedieť, ako to je pre „ich chlapcov“ vyzerá. Mala zmysel pre humor. „Nabudúce si neberte ružový šátok,“ poradila mi, „ostreľovači vás môžu vidieť.““ Jednotlivé kapitoly sa venovali jednotlivým miestam. Spočiatku sa nihilisticky opisoval Damašk, lebo bolo ticho pred búrkou a atentát z júla 2012 na vládnych predstaviteľov dal všetko do pohybu. Famózna bola kapitola o Malúle. Je to kresťanské mesto, kde sa hovorí Ježišovým jazykom a ktoré bolo na strane Assada, ako vlastne väčšina kresťanov. Neskôr ho postihlo kruté dobytie rebelmi, vlastne už radikálmi, až nakoniec ho vláda oslobodila naspäť. Tiež boli zaujímavé jej postrehy, ako sa časom opozícia radikalizovala čím viac a ako sa konflikt zamotával. Dnes sa to všetko číta zvláštne, lebo medzi riadkami bolo cítiť obavy, že ako to dopadne, ale dobré to nebude. Vláda to nakoniec ustála, mier sa pomaly vracia a krajina sa postupne spamätáva a rastie. Nie som zástanca revolúcií, pretože aj keď tie myšlienky sú na papieri krásne, zväčša to končí množstvom mŕtvych. Každopádne mimoriadne zaujímavá kniha od niekoho, kto tam v tých ťažkých časoch skutočne bol.“... celý text
— pistikpistik

To ráno, kdy si pro nás přišli...

„Dočíst tuhle knihu, ač velmi krátkou, bylo velmi náročné. Obsah je naprosto brutální a člověk ani nechce věřit tomu, že se popisované věci děly a stále dějí. Člověku pak přijde, že problémy, které dennodenně řeší jsou naprosto triviální a jaké má štěstí, že se narodil v bezpečné střední Evropě.“... celý text
— david5341

To ráno, kdy si pro nás přišli...

„Odvaha je vstát a z normálního světa jít tam, kde nikdo nechce být.... tuto knihu si prostě musíte přečíst!“
— Antonín055

To ráno, kdy si pro nás přišli...

„Ve své oblasti ojedinělý počin, v knize je však citelně poznat zaujetí proti režimu. Určitě si při čtení doporučuju uchovávat "chladnou hlavu".“
— Pavel92

Přejít na knížky autora