• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 13 knih

Nové komentáře u knih Július Barč-Ivan

Štyri hry slovenskej moderny: Antológia medzivojnovej drámy

„Toto som si zohnal preto, lebo som si chcel znova po x rokoch pozrieť inscenáciu Matka a nepamätal som si, či som čítal aj predlohu. Takže som to čítal v inom poradí, než aké je v knihe (a zároveň v tunajšom obsahu): Kráľ Svätopluk (3,5*) - zaujímavá historická dráma o tom, čo bolo pred slávnou scénou s prútmi Tanec nad plačom (3*) - tu som zhodou okolností tiež videl inscenáciu a to tohto roku, no nakoniec s rovnakým hodnotením (aj keď tam bol možno trochu lepšie využitý konflikt stretu dvoch protichodných svetov). Tu na mňa pôsobili repliky "šľachty z obrazu" často monotónne a zdĺhavo. Posledná prekážka (2*) - toto mi sadlo najmenej. Veľmi čudný štýl reči, ktorý ma pri čítaní rušil. Neviem, či mal znázorňovať vyššiu (lekársku) vrstvu, alebo to bolo len dobou vzniku (1946). Podľa edičnej poznámky sa autori knihy rozhodli vydať čo najranejšie verzie len s nevyhnutnými úpravami. Ale Matka vyšla ešte o 3 roky skôr a ešte v spojení s dedinským nárečím sa čítala omnoho svižnejšie. Navyše tu sa za 4 krátke dejstvá postavy správajú ako v telenovele, alebo na emocionálnej horskej dráhe. Doktor Lorenc chce odísť; jeho žena Klára nechce, aby odišiel aj keď žije v manželstve bez lásky a doktorka Helena s pacientom Michalom menia názory pomaly v každom výstupe podľa toho koho rozhovor s kým si tajne vypočujú a čo sa pri tom dozvedia - chcem/nechcem, odchádzam/ostávam, milujem/nemilujem, (ne)dám sa operovať. Matka (5*) - najviac mi asi budú sedieť dedinské drámy prostého ľudu so silnými emóciami, konfliktami a charaktermi. (tiež napr. Kým kohút nezaspieva). Vzhľadom na dobu vzniku prekvapilo aj vtipné zakomponovanie angličtiny: "havdujudu" a "sanovabič"“... celý text
— krny

---

Matka

„Nadčasová, emotívna a sugestívna expresionistická dráma plná archetypov, psychologických ponorov a interpersonálnych i intrapersonálnych konfliktov. Brilantné zobrazenie večnej roly matky (Matky)-trpiteľky a panchrónneho - všečasového - protikladu obetavej ústupčivosti a agresívnej vôle presadiť sa na úkor iného človeka. Barčova-Ivanova Matka je v zobrazení titulnej postavy bezmocne prizerajúcej sa utrpeniu jej synov mimoriadne vydareným a v ničom nezaostávajúcim pendantom Čapkovej Matky. Podobností medzi týmito dvoma dramatickými skvostami je však viacero: prítomnosť transcendentna, vízie, vnútorná ( a v momente vrcholného napätia aj vonkajšia) vzbura bezhranične milujúcej matky, otázka mužského a ženského (otcovského a materského) princípu. Napokon predsa len (a napriek tragickému koncu) vyhráva kresťanská idea vykupiteľskej nádeje a klasická antická vnútorná katarzia. Úžasné dielo, azda príliš málo známy klenot slovenského expresionizmu.“... celý text
— Domca1