krny
komentáře u knih
Ťarcha - Mýtus o Atlasovi a Herkulovi
Jeanette Winterson
Neviem, či môžem zovšeobecňovať tvorbu Winterson, keď je toto po Pomarančoch len druhá kniha od nej, ktorú som čítal a na ďalšie sa iba chystám, ... ale podobnosti sa dajú nájsť.
Trochu netradičná forma a prerozprávanie príbehu, v ktorom sa za 94 strán toho udeje dosť. A tak okrem mýtov a legiend zažijeme aj svojsky vtipný a zaujímavý pohľad na vesmír, či zrod vecí na Zemi. Nehovoriac, že často asi nenarazíme na Herkula vykresleného v takomto nie práve lichotivom svetle (aspoň pre mňa to bolo prvý krát). Ku koncu sa dá aj filozofovať ako dlho je človek ochotný a schopný niesť svoje bremeno a či ho nenesie len zo zotrvačnosti, lebo sa obáva dôsledkov.
Rodina Pascuala Duarteho a iné prózy
Camilo José Cela
Zrejme to bude tým, že som túto knihu čítal po "Kto chytá v žite", ale Pascual Duarte (mimochodom veľmi (až čudesne) nesympatická hlavná postava) mi pripadal ako agresívnejšia verzia Holdena Caulfielda. Kým Holdena by niektoré veci, situácie či ľudia štvali a rozčuľovali až by z nich chytal depku, Pascual väčšinu takýchto situácií, či konfliktov riešil na prvú dobrú, pudovo bez premýšľania nad dôsledkami. A k postave, ktorá takto koná je ťažké si vytvoriť sympatie. Trochu ho ospravedlňuje aspoň to, že pri polemike, či ho viac ovplyvnila výchova, alebo prostredie sa dá povedať, že bez ohľadu na to, čo ho ovplyvnilo viac, tak oboje ho ovplyvnilo výrazne negatívne.
Pozitívom sú aspoň nasledujúce krátke úvahy, či prózy, z ktorých väčšina síce tiež nemá výrazne pozitívny nádych, ale sú plné zvláštneho realizmu a vyvažujú smutný fíling Pascuala Duarteho.
Bude to bolieť
Adam Kay
Som človek, ktorý si toho odžil po nemocniciach od narodenia viac než dosť a zažil som rôzne vyšetrenia, lekárov, ich prístupy a hlavne pacientov a ich rodiny, s ktorými sa musia potýkať. A to som sa plánoval tomuto povolaniu venovať, takže ma to zaujímalo z každej strany. Preto možno nebudem úplne objektívny, keďže Adamovi úplne rozumiem, že to niekedy bolo o nervy a nečudujem sa, že s tým nakoniec sekol. Asi by som si tiež dva krát rozmyslel, či má povolanie v zdravotníctve (hlavne v tom našom) zmysel, keby som čítal knihu, keď som sa rozhodoval o budúcnosti.
Síce nemôžem posúdiť ako na gynekológii a už dupľom nie v anglickom zdravotníctve, ale v mnohom je to dosť podobné tomu nášmu aj s jeho chybami a pacientmi. Dokonca si myslím, že keby sa nebodaj k podobnému literárnemu činu, odhodlal niekto z našej zdravotníckej oblasti, tak by to bol bohužiaľ ešte černejší humor a smutnejší obraz. Takto sa dalo aspoň baviť na anglickom humore a krútiť hlavou nad ich "vyspelosťou".
Moja menšia sťažnosť a poznámka k formátu a editorským úpravám SK/CZ verzie: Na knihu som narazil vo vlaku kde boli k dispozícii zdarma predslov a prvá kapitola. Zhruba o mesiac som si požičal z knižnice SK verziu - neskutočné pravopisné a významové (Enid Blyton je v oboch verziách za muža) chyby až som mal pocit, že čítam hrubý koncept, ktorý mal ešte niekto zredigovať, ale zabudol.
Ku koncu som už mal pocit, že niektoré veci pokiaľ ide o slovné hračky v angličtine akosi nie sú vysvetlené, tak som našiel na nete CZ verziu a porovnal. A naozaj. Väčšina slovných hračiek v SK verzii nebola vysvetlená. Alebo si to podobne uľahčili - v CZ verzii sa spomínajú poppers a len vo vysvetlivke ako tzv. španielske mušky; SK verzia dala mušky rovno do prekladu ako afrodiziaká pre LGBTQ+ komunitu. A tým sa podľa mňa trochu mení význam aj odtieň humoru v niektorých prípadoch. Nehovoriac o tom, že jeden určite (možno aj 2) denníkové zápisky sú v SK verzii vynechané (cenzúra?)
Občianska trilógia
Ján Solovič
Minimálne zaujímavé hry na odzrkadlenie danej doby. Prvú, Meridián, som si prečítal v knihe "Päť súčasných hier", kde som sa dozvedel o dvoch voľných pokračovaniach a tejto knihe. A keďže ma zaujímalo ako budú osudy rodiny Benedikovcov pokračovať ...
Tie primárne konflikty nie sú nezaujímavé, ale bohužiaľ (hlavne) štylisticky a názorovo znejú presne tak ako sa zrejme riešili v 70. rokoch. Máme tu problém a buď zvolíte možnosť A - zachováte si charakter, vztýčenú hlavu a snažíte sa nepodľahnúť pokušeniam ako Miki, alebo po B - budete určitým spôsobom kšeftovať a podvádzať, lebo to robia všetci. A mal som pocit, že vo všetkých troch hrách je tá možnosť B (síce nie naplno) preferovaná a nie je dostatočne odsudzovaná. A konflikty/problémy, ktoré mi prišli zaujímavé (napr. tie medzigeneračné) boli často len naznačené a nedoriešené, alebo rovno vyšumeli do stratena ...
Ťahanovské poviedky
Slavomír Szabó
A tretia kniha zo série "náhodou som dostal od strýka" :) Podobne ako pri predošlých dvoch sa mi páčili poviedky zamerané na povery o prízrakoch, či bosorkách. Ale rovnako zaujímavé je čítať o časti vlastného mesta a ako to tam vyzeralo, keď to ešte nebola mestská časť, ale skôr dedina, kde obyvatelia museli bojovať s predsudkami a spiatočníckymi názormi (Môj vôl bol inžinier; Regina a dva svety)
Dobrý deň smútok
Françoise Sagan (p)
Trochu som mal problém sa v prvej časti do knihy začítať. Holt, asi nebudem cieľovka na psychologické úvahy dospievajúcich dievčat. Ale druhá časť (keď už začínalo ísť s plánom "do tuhého") to vynahradila.
Myslím, že tých 120 strán je akurát aby to malo spád a nestihlo tými úvahami príliš otráviť. Čo však musím oceniť je fíling - leto vo vile na francúzskom pobreží. Asi aj vďaka letným horúčavám som mal chuť sa k Cécile pridať. Rozhodne zaujímavý a vydarený debut.
Skárošské poviedky
Slavomír Szabó
Pridávam druhú knihu zo série "náhodou som dostal od strýka" :)
V tejto mi prišli poviedky odohrávajúce sa počas vojen dosť podobné, miestami až nie úplne zaujímavé (alebo to bolo tým, že sa trochu podobali na tie z knihy Aká si mi Krásna, až som mal pocit, že čítam skoro to isté s obmenenými postavami). A keď to už porovnávam, tak "Krásnu" trochu prepájali tradície, tu nič také nie je, čo je trochu škoda.
Ale keďže sa obec nachádza na hranici s Maďarskom nie je tu núdza o rôzne názorové konflikty a situácie. A samozrejme nájdu sa aj lepšie poviedky - mňa najviac bavila poviedka o krave, o čertoch a o Regine a hľadaní jej ideálneho partnera
Tri ženy pod orechom
Václav Pankovčín
(SPOILER) Náhodou som narazil v knižnici na takú útlu malú knižku, tak som sa doma pozrel o čom je (čo ma zaujalo), tak som si ju následne požičal a ... som z nej rozladený, či rozčarovaný (žeby ten "magický" realizmus? :))
páčila sa mi:
- forma - krátke kapitoly, striedanie minulosti a súčasnosti
- a prostredie (možno mierny spoiler(!)) - slovenská dedina a tragikomické figúrky plné obmedzenosti a nenávisti to proste ide k sebe - z nevery niekoľkých mužov vinia radšej dedinčanky jednu z hlavných postáv a jej začarovanú pálenku ... to proste nevymyslíš
s čím som mal problém:
- postava Večného Žida - netušil som, čo tá postava mala predstavovať, takže som čakal, či je to nejaké spodobnenie smrti, alebo osudu a nevykľulo sa z toho nič ... (po prečítaní som si zistil, aký má tá postava základ - takže moja nevzdelanosť :))
- dej veľmi pekne graduje až nastane podľa mňa veľmi rýchly koniec a preto som zostal zaskočený, lebo som mal pocit, akoby tam niečo chýbalo
Možno by som dal aj 4*, ale na to ako som sa na túto knihu s takým vysokým hodnotením, komentármi a zaujímavým obsahom tešil, som nakoniec zostal mierne sklamaný.
Môj strýko Osvald
Roald Dahl
Asi najabsurdnejšia absurdnosť z Dahlovej tvorby, ktorú som mal zatiaľ možnosť čítať. A to som si myslel, že som po dvoch poviedkach, v ktorých Osvald vystupuje relatívne pripravený. Omyl. Ak vás bude oblievať pot pri prvej tretine knihy o príhodách s práškom z chrobákov, tak ďalej radšej ani nečítajte. Aj keď, ako vždy, čitateľova predstavivosť sa nudiť nebude.
Až som ľutoval, že tých príbehov a Osvaldových eskapád nie je viac. Hoci na druhej strane, možno je aj lepšie, že je len to, čo je. Pri predstave čo by ešte musel pozažívať, aby zaplnil všetky zväzky svojich pamätí ...
Inak by ma celkom zaujímalo ako takéto vyobrazenie prijali v dobe vydania kráľovské rodiny (asi sa tvárili, že o ničom nevedia), či potomkovia, alebo príbuzní spomínaných géniov. Aj keď si viem predstaviť (na základe dokumentov a seriálu Génius), že scénka s Picassom by prebehla presne ako je opísaná v knihe, takže by nikto nemohol namietať :D
Smrť v čase minulom
Dušan Válek
Náhodou som v babkinej knižnici narazil na slovenskú verziu, ktorú som sem tým pádom pridal a keďže ide o celkom útlu knižku a detektívku a zaujala ma obálka, tak som sa do nej aj pustil. Preklad je možno miestami trochu silený v snahe preložiť české výrazy do zvláštnych slovenských ekvivalentov (partiak), prípadne s nezvyčajným slovosledom, ale to prisudzujem dobe vzniku.
Pokiaľ ide o dej - prípad veľmi zaujímavý a pútavý. Vyšetrovanie pre mňa už menej. Kopa hodností, ktoré sa mi miešali (a postupne pribúdali ďalší), na poradách si rozdeľujú úlohy, potom o všetkom referujú, telefonujú a pod. Ale opäť, chápem, že je to dané dobou vzniku knihy. Bohužiaľ mne to pripomínalo knižnú verziu epizódy Malého pitavala, alebo Prípadov 1. oddelenia (keby boli v 80.-tych rokoch) a to nie je úplne moja šálka. Ale kto to má rád, ten bude spokojný.
Aká si mi Krásna
Slavomír Szabó
Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou, keď strýko robil poriadok vo svojej knižnici, tak doniesol zopár kníh k nám a medzi nimi bola aj táto spolu s ďalšími dvoma podobnými sériami poviedok od tohto autora/vydavateľstva, ktoré tu tiež nie sú (takže po prečítaní ich sem pridám).
Zaujalo ma to, keďže sa jedná jednak o oblasť môjho rodného mesta a aj preto, že ma bavia staré povery a historické príbehy o tom, ako ľudia kedysi žili. Tiež je zaujímavé sledovať ako sa v priebehu rokov menilo myslenie a správanie ľudí na dedine.
Najlepšia hláška hneď z prvej poviedky z 20-tych rokov: "Jasné, čím viac dievčat spozná chlapec, tým je väčší býk. Ale čím viac spozná dievča chlapcov, tým je väčšia krava."
Had
Stig Dagerman
K Dagermanovi som sa dostal vďaka poviedke "Zabiť dieťa" z inej knihy, ktorá mi tam prišla najlepšia a preto som hľadal jeho ďalšie diela a v knižnici mali Hada a Popálené dieťa.
Začal som Hadom a musím povedať, že ma svojím štýlom veľmi zaujal. Síce vyhľadávam skôr vojenskú tématiku z pohľadu obetí, než vojakov, tu sú vojaci a zamestnanci kasárni ako Irena skôr čakateľmi (možno až pešiakmi v mašinérii) na niečo čo neprichádza (vojna) a tak bojujú s každodenným životom, nudou a hlavne strachom.
Hlavne druhá časť "Nemôžeme spať" nám predstavuje skupinu vojakov z jedného baraku, ktorý si počas prvých dní hovoria príbehy, ktoré zažili, aby dokázali zaspať. A potom sledujeme postupne v krátkych kapitolách jednotlivé postavy ako trávia následnú vychádzku, počas ktorej zvádzajú boje so svojimi formami strachu, alebo spomínajú na to, čo opustili. Takže sa nedá povedať, že diela nie sú prepojené (v jednej z poviedok "Nemôžeme spať" sa spomenie nepriamo postava a situácia z prvej časti)
Zrejme vďaka tomu, čo Dagerman v živote zažil je psychológia postáv ovládaných strachom dôkladná, hmatateľná a uveriteľná. O to viac v kontraste s tým, ako krásne, pútavo a umelecky opisuje (v slovenskom preklade) jednoduché veci, ktoré bežne vidíme okolo seba. Fakt nádhera a nečudujem sa, že bol považovaný za veľký talent.
Ohňová země
Francisco Coloane
K tejto knihe a tomuto autorovi som sa dostal cez poviedku Ako umrel Chiloéčan Otey z knihy Dni a noci Latinskej Ameriky. Asi som podvedome očakával poviedky v podobnom duchu. Inak si neviem vysvetliť, prečo ma viac bavili tie "suchozemské" poviedky, než tie námornícke.
Možno je to tým, že námornícku tématiku veľmi nevyhľadávam a postupne mi tieto "vodné" poviedky pripadali veľmi podobné. Ale musím uznať, že v niektorých poviedkach sú atmosféra a napätie opísané veľmi pútavo.
Za mňa boli top poviedky - "Zelená rakva", Ohňová zem a Plameniak
a zaujímavé - "Fľaša", Posledný kontraband a posledná o majáku a sliepke
Päťdesiat perfektných príbehov
* antologie
Pridal som 3 poviedky, ktoré tu chýbali (Tulák, Osika, Nevesta), takže už ich je komplet 50. Túto knihu som vlastne objavil úplnou náhodou - čítal som poviedku Bezstarostné dni v knihe Dni a noci Latinskej Ameriky a tu bolo pri nej uvedené, že je aj v tejto knihe, tak som si ju požičal (inak ideálne na čítanie vo vlaku).
Moje záverečné hodnotenie (2x2* -- 24x3* -- 22x4* -- 2x5*) = slabšie 4, alebo silnejšie 3*. Závisí asi od človeka - koľko ľudí, toľko chutí, toľko poviedok. Každému sa môže páčiť niečo iné. Mne skôr sadli severskí, španielski a juhoamerickí autori. Inak mi poviedky prišli celkovo priemerné (tie 3*) a niektoré o chlp lepšie ako ten priemer (niektoré 4*) a iné celkom zaujímavé (4*) až naozaj výborné (pre mňa napr. Disk, Svetlo, Muž s plecniakom, Škrabanec, Sardinky, či Zabiť dieťa).
Za negatívum považujem, že pokiaľ niektoré neboli dosť predvídateľné, tak boli také krátke (pol strany, strana, či sotva dve), že sa príbeh nestačil ani poriadne rozvinúť. Ale súhlasím, že sa o jednotlivých poviedkach dá aspoň zaujímavo diskutovať.
Dni a noci Latinskej Ameriky
* antologie
Výborná zbierka plná rôznych typov poviedok - veselé, smutné, tajomné, nečakané, vtipné, často z vojenského, či revolučného prostredia, abstraktné, kafkovské, filozofické, metafyzické, či psychedelické. A niekedy len také obyčajné zo života bežných ľudí. A správne okorenené Latinskou Amerikou.
Sekerou a nožom
Peter Pišťanek
Túto knihu som objavil v katalógu knižnice vďaka Rozprávkam pre neposlušné deti a zaujala ma obálka a bez toho, aby som si niečo zisťoval o obsahu. Viac ma bavili Pišťanekove samostatné poviedky so skvelým až čiernym humorom a iným typom prostredia ako väčšina poviedok v knihe. Spoločné poviedky sú často zaujímavé hrou s textom, takže aj keď bývajú dlhšie, čítajú sa rýchlo.
Bohužiaľ Taragelove samostatné poviedky boli pre mňa kameňom úrazu, lebo boli postupne ako na jedno kopyto. Chlap pracuje v nejakej komunistickej inštitúcii a robí prácu, ktorú väčšinou bytostne neznáša. Má nad sebou neschopného šéfa, ktorý by mal čoskoro skončiť a tak sú tu vyhliadky na kariérny postup. A ešte (ne)má doma ženu, s ktorou (ne)chce mať styk, alebo túži po inej (lepšej) žene, s ktorou chce mať styk. Sú tam asi 4 takéto poviedky a často koniec vyznieva do stratena a keďže nepatria k najkratším tá repetitívnosť bola pre mňa trochu ubíjajúca. Všetky neboli zlé, ale je z nich dosť cítiť, že často šlo o začiatky v písaní.
Nebezpečná laskavost
Darcey Bell
Hm... film ma ovplyvnil, aby som dal šancu knihe, keďže som zistil (ako to už býva), že sa v niektorých kľúčových/finálnych momentoch líšia. Bohužiaľ som zostal sklamaný. Viem, že porovnávať knihu a film môže byť ako porovnávať hrušky a jablká, keďže každý má pri čítaní svoju predstavu. Kým filmová Stephanie vďaka Anne Kendrick bola miestami rovnocennou súperkou Emily, v knihe je z nej s prepáčením hlúpučká hus. Postupom času som pri každom jej blogu len prevracal oči a mal chuť na ňu nakričať, aby tie svoje konečne otvorila. Samozrejme je to vďaka tomu, že máme v knihe na udalosti aj druhý a tretí pohľad, takže sa vôbec nečudujem, že si ju Emily vybrala za "rybu". Ale kto chce kam, ... :) 3* dávam za to, že 2/3 knihy sú zaujímavé a čítajú sa dobre a rýchlo. No pri kopení zvratov a snahe z nich vykľučkovať sa to autorke rozpadá až nastane narýchlo spichnutý záver, pri ktorom som podobne ako väčšina zahraničných čitateľov pociťoval skôr antipatie ku všetkým trom hlavným postavám - čo musím uznať, je tiež umenie napísať :D Kým filmu som dal 3* z 5 a rozmýšľal som aj nad štvrtou, keďže je to zvláštny mix thrilleru a čiernej komédie, kniha odo mňa dostane slabé 3* a úplne rozumiem aj nižším hodnoteniam. A nabudúce siahnem radšej po filme.
Projekce
Keith Ablow
O dosť lepšie ako prvá kniha ... pútavejšia, dynamickejšia, nedobiehalo sa toľko od deja a mám pocit, že sa šlo psychologicky viac do hĺbky postáv. Možno by som privítal trošku dlhší koniec, ale tak zas šlo o čas tak bolo potrebné všetko vyriešiť v posledných dvoch kapitolách :) Každopádne sa teším na 3. pokračovanie
Popření
Keith Ablow
Na 1. diel série celkom fajn, ale ... to že je autor zároveň aj psychiatrom je plus aj mínus. Plus - dokáže vierohodne vykresliť duševné pochody a psychické rozpoloženie nielen hlavnej postavy. Mínus - niekedy sa tým zaoberá až príliš a to na úkor kriminálnej linky, ktorá tu má fakt nejakých 40% a prípad sa rieši štýlom - raz za 2-3 kapitoly niekto povie hlavnej postave novú stopu (alebo na ňu príde sama), takže nejaké veľké krimi vyšetrovanie sa tu nekoná.
Viac ma teda bavila 1. polka so zaujímavým potenciálnym páchateľom. Neviem, čo si mám myslieť o záverečnom zvrate, keďže mi neprišiel veľmi dobre vystavaný a skôr samoúčelný. Ak to tak zamýšľal autor od začiatku, tak sa k nemu mohol prepracovať lepšie, pretože som mal pocit, akoby to bolo vycucané z prsta s cieľom mať šokujúci záver.
Navyše som si vďaka tomu zvratu uvedomil, že som si tam ako čitateľ ani nenašiel nejakú obľúbenú postavu. K tej hlavnej som mal skôr neutrálne pocity, občas to bolo lepšie, občas horšie. Navyše tam pomaly každá druhá postava mala traumu z minulosti hodnú psychiatrickej pomoci (ale to možno bolo tým, do akého prostredia to bolo zasadené :)). Ale napriek týmto viacerým negatívam si určite prečítam aj ďalšie knihy. Takže skôr 2,5*
(sorry za dlhý komentár ... vždy mám problém vyjadriť sa stručne :))
