krny
komentáře u knih
Helma hrôzy
Viktor Pelevin
(SPOILER) Veľmi ma v tejto edícii bavia tie inovatívne formy príbehov a tento nebol výnimkou. Obsahy si skôr nečítam, alebo ich veľmi rýchlo zabudnem, takže som si skoro polku knihy myslel, že postavy sú budúce Minotaurove obete čakajúce na svoj skon. A keď som zistil, že som úplne mimo o to viac ma zaujímalo kam sa to bude uberať.
Vďaka zvolenému štýlu čítanie aj rýchlo ubehne. Síce som si nakoniec radšej vyhľadal analýzu na wikipédii, aby som si ujasnil o čo vlastne malo ísť -- filozoficko-psychologické debaty neboli pre mňa práve easy a aj popis fungovania helmy hrôzy bol trochu náročnejší (hlavne pri čítaní o ôsmej ráno) -- ale to rozhodne neubralo knihe na zaujímavosti, pútavosti a jedinečnosti.
Štyri hry slovenskej moderny: Antológia medzivojnovej drámy
Július Barč-Ivan
Toto som si zohnal preto, lebo som si chcel znova po x rokoch pozrieť inscenáciu Matka a nepamätal som si, či som čítal aj predlohu. Takže som to čítal v inom poradí, než aké je v knihe (a zároveň v tunajšom obsahu):
Kráľ Svätopluk (3,5*) - zaujímavá historická dráma o tom, čo bolo pred slávnou scénou s prútmi
Tanec nad plačom (3*) - tu som zhodou okolností tiež videl inscenáciu a to tohto roku, no nakoniec s rovnakým hodnotením (aj keď tam bol možno trochu lepšie využitý konflikt stretu dvoch protichodných svetov). Tu na mňa pôsobili repliky "šľachty z obrazu" často monotónne a zdĺhavo.
Posledná prekážka (2*) - toto mi sadlo najmenej. Veľmi čudný štýl reči, ktorý ma pri čítaní rušil. Neviem, či mal znázorňovať vyššiu (lekársku) vrstvu, alebo to bolo len dobou vzniku (1946). Podľa edičnej poznámky sa autori knihy rozhodli vydať čo najranejšie verzie len s nevyhnutnými úpravami. Ale Matka vyšla ešte o 3 roky skôr a ešte v spojení s dedinským nárečím sa čítala omnoho svižnejšie. Navyše tu sa za 4 krátke dejstvá postavy správajú ako v telenovele, alebo na emocionálnej horskej dráhe. Doktor Lorenc chce odísť; jeho žena Klára nechce, aby odišiel aj keď žije v manželstve bez lásky a doktorka Helena s pacientom Michalom menia názory pomaly v každom výstupe podľa toho koho rozhovor s kým si tajne vypočujú a čo sa pri tom dozvedia - chcem/nechcem, odchádzam/ostávam, milujem/nemilujem, (ne)dám sa operovať.
Matka (5*) - najviac mi asi budú sedieť dedinské drámy prostého ľudu so silnými emóciami, konfliktami a charaktermi. (tiež napr. Kým kohút nezaspieva). Vzhľadom na dobu vzniku prekvapilo aj vtipné zakomponovanie angličtiny: "havdujudu" a "sanovabič"
Marakéš. Šicke me naše!
Václav Pankovčín
Som východniar, takže ma táto zmes zvláštnych postavičiek z jednej dedinky dokonale pobavila. Dokonca viac ako moje prvé stretnutie s autorom (Tri ženy pod orechom). Asi preto, že som už tušil, čo môžem očakávať - a aj tak som bol miestami prekvapený. A bavilo ma to až natoľko, že neplánovane siahnem po zvyšných dvoch častiach tohto súborného diela.
Mŕtvy hosť
* antologie
Náhodne objavená kniha v knižnici s veľmi výbornou gradáciou. Zo začiatku sú príbehy trochu "vlažnejšie", ale s každým ďalším akoby atmosféra hustla až to vyvrcholí pre mňa úplne top trojkombináciou poviedok - Germelshausen -- Bulemannov dom -- Mŕtvi sú nenásytní. Dá sa síce tvrdiť že posledných 5 poviedok je tematicky dosť podobných (asi boli v Nemecku v prvej polke 19. stročia v kurze historky o ženách vamp, ktoré opantávajú mladých mužov), ale každá je spracovaná svojsky a s iným fílingom a vyústením. Posledná aj dosť smutná.
Podvody, ktoré hýbali dejinami
Eric Chaline
"Podvody" ma bavili o chlp viac ako "Predpovede". Predpovede boli skôr o tom, že si niekto myslel, že niečo/niekto dlho nevydrží, či nebude mať úspech a nakoniec sa ukázal opak. Kým Podvody sú o skutočných podvodníkoch, ktorí z akýchkoľvek dôvodov podvádzali svoje okolie, či nebodaj až celý svet.
Krátke kapitoly (3-6 strán) rôznych oblastí sú akurát, aby ste si pripomenuli známe podvody (napr. Mulan, Trójsky kôň, operácia Fortitude, Ponziho schéma, Conan Doyle a víly), či sa dozvedeli niečo viac o tých, o ktorých niečo viete, len ste ešte nemali čas sa s tým poriadne oboznámiť (v mojom prípade napr. Madoff, Chevaliere d'Eon). Alebo si všetko poriadne nepamätáte :) (Anastázia). A potom sú tu samozrejme tie absurdné, kde len nad príbehmi krútite hlavou (morské panny, chlpatý pstruh, zber špagiet, podprsenkový oddiel).
Tiež oceňujem či už spomínané v kapitolách, alebo na konci knihy aj iné zdroje k daným témam (knihy, články, filmy). Takže ak niekoho niektorý podvod zaujme, vie kde má hľadať ďalšie info. Ja sa vďaka tomu chystám na knihu o pápežke Jane.
Pan president
Miguel Ángel Asturias
(SPOILER) Toto nie je hodnotenie tejto knihy (preto nedávam hviezdičky), ale románu (4*), keďže som ho čítal v slovenčine v knihe Víkend v Guatemale a iné prózy. Bolo zvláštne dať tam na úvod 7 poviedok napísaných v neskoršom období a potom zaradiť hlavné dielo napísané o viac než 30 rokov skôr.
Pretože podľa mňa je tam dosť cítiť rozdiel vo fílingu daných diel - Pán prezident pôsobil paradoxne vyzretejšie a "bavil" ma viac ako poviedky, keďže dokonale zobrazuje ako funguje diktátorská mašinéria. Násilné výsluchy, vykonštruované procesy, svojvoľné narábanie s osudmi ľudí, či podpisovanie dokumentov, ktoré sa potom použijú podľa potreby. To všetko je až desivo povedomé. Len to bolo možno trochu zbytočne zamerané na väčšie množstvo postáv, z ktorých sa tam niektoré len mihli a niektoré sa vrátili do deja po dlhšej dobe, takže ak ste knihu na chvíľu odložili mohli ste mať mix v tom, kto je kto a či tam už niekedy nebol (ja som už mal ku koncu trochu zmätok).
Veľmi výstižná je veta z edičnej poznámky o Asturiasovi:
"Jeho najlepšie romány a novely vyznievajú znovu aktuálne vždy vtedy, keď sa apokalyptické vízie hrôzy a násilia stávajú v niektorej latinskoamerickej krajine skutočnosťou, ..."
(bohužiaľ v súčasnosti nielen v latinskoamerických krajinách)
Víkend v Guatemale a iné prózy
Miguel Ángel Asturias
Ja som sa k tejto knihe dostal cez poviedku Všetci sme Američania z inej zbierky poviedok a zaujala ma natoľko, že som si z knižnice požičal toto ako ďalšie Asturiasovo dielo.
Je zvláštne dať na úvod 7 poviedok napísaných v neskoršom období ovplyvnených prenikaním amerického kapitalizmu do Guatemaly a oslavou pôvodného ľudu. A potom zaradiť hlavné dielo napísané o viac než 30 rokov skôr. Pretože podľa mňa je tam dosť cítiť rozdiel vo fílingu daných diel.
Súhlasím, že poviedky majú dosť opakujúce sa vyznenie, pokiaľ ide o námety, rozdelenie kladných a záporných strán (prostý ľud verzus armáda) a celkovo mi to neprišlo až také zaujímavé. Aj tak sa tu dajú nájsť veľmi zaujímavé diela - pre mňa Všetci sme Američania! (rozpoltenosť hlavnej postavy) a Mŕtvoly pre propagandu (celá myšlienka dovedená ad absurdum až to pôsobí nezmyselne a kruto reálne zároveň).
Pokiaľ ide o druhú časť tejto knihy a teda román Pán prezident, napíšem svoje pocity z neho k danému dielu.
Koniec Eddyho
Édouard Louis (p)
(SPOILER) Túto knihu som prečítal ešte v marci, ale ku komentáru som sa dostal až teraz. Pocity z nej však pretrvávajú a sú také silné, že som musel zvýšiť hodnotenie. Musel som si nájsť jeden citát, ktorý som tu chcel spomenúť, len som naň už medzitým samozrejme zabudol.
Najprv som prečítal len zopár strán až po odsek s daným citátom, ktorý končil približne vetou: "Na urážky sa nedá nikdy zvyknúť." Taká jednoduchá veta, ale bohužiaľ kruto pravdivá. Pri hľadaní tohto citátu som si pripomenul ďalšie nádherné citáty o tom ako sa nebáť toho byť iným a ako sa vyhrabať aj z toho najhlbšieho dna.
To "rodinné" prostredie mi teda (bohužiaľ) silne pripomínalo slovenský vidiek, kde sa toleruje alkoholizmus a domáce násilie (hlavne, nech sa to vyrieši za dverami v rámci rodiny) a božechráň, aby ste vybočovali z dopredu určenej mačoistickej škatuľky a chceli byť niekým iným (lebo, čo povedia ľudia). A vy sa v tomto musíte naučiť žiť.
Keď som sa potom po pár týždňoch ku knihe vrátil, ten citát som mal stále v hlave až do konca. Dočítaval som knihu rýchlo, aby som ju mohol vrátiť do knižnice, no ten koniec ma tak rozsekal, až to bolo ako nečakaný úder do brucha (možno to tak cítil aj Eddy), ktorý som musel pekne dlho rozdýchať. Konečne ste niekde, kde veríte, že zapadnete, máte malé svetielko nádeje a stačí jedna veta, kruh sa uzavrie a začne odznova a zistíte, že ste tam, kde ste boli, len šikanátori sú viac nóbl. Lebo na urážky sa nedá nikdy zvyknúť.
Keďže viem o čom zhruba sú ďalšie knihy a chystám sa na ne (len sa na ne treba očividne psychicky obrniť), tak strašne dúfam, že Eddy sa z toho dna dokázal vyhrabať s čo najmenším množstvom tráum a hlavne, že je šťastný.
P.S.: Ak si tu niektorí myslia, že tie sexuálne scény s kamarátmi sú prehnané, či nebodaj vymyslené, tak som za vás rád, že si to neviete predstaviť. Potom ste mali asi lepšie dospievanie ako Eddy. Je také neuveriteľné, že to robili (pred)pubertálni chlapci v danom maskulínnom prostredí v danej dobe, keď len kopírovali, to čo videli/našli okolo seba?
Ja sám som dostal zvláštny návrh (najskôr zo srandy) v takmer prázdnej šatni po telocviku na základke od spolužiaka zo sociálne slabšieho prostredia niekedy okolo roku 2003. Len som ho vďaka svojej naivite a neskúsenosti nepochopil. A to sme boli obaja hetero.
Synovia a milenci
David Herbert Lawrence
(SPOILER) Značne rozporuplné pocity. Prvá časť zameraná viac na matku ma bavila viac. Dokonca mi veľmi pripomínala britskú minisériu The Village (Vesnice) - silná inteligentná žena v nie úplne šťastnom manželstve s prostejším manželom v nehostinnom prostredí. Ako cez kopirák. Ešte aj doba sa takmer zhoduje (prvá štvrtina 20. storočia). Aj Paul a jeho pracovné začiatky boli ešte zaujímavé. Ale s jeho dospievaním prišli pre mňa paradoxne nudnejšie časti príbehu.
Najprv trojuholník matka-Paul-Miriam a súboj svetského s náboženským a ako do toho zakomponovať telesno. A celé pobiehanie Paula od matky k Miriam sa rieši hrozne dlho - tu by prospelo skrátenie o 100-150 strán v záujme zrýchlenia deja. Navyše sa Lawrence dokola vyjadruje (ak to nebol nevydarený preklad) štýlom: Matka nenávidí Miriam, lebo k sebe ťahá Paula -- Miriam nenávidí Paula, lebo sa nevie vyjadriť, alebo sa vyjadruje nesprávne -- Paul nenávidí Miriam za jej názory, gestá, či správanie. Od príchodu Miriam a Clary je tam slovo "nenávidieť" pocitovo možno aj stokrát, ak nie viac. A to veľmi nepomáha, aby ste si tie postavy obľúbili, keď sa nevedia poriadne vyjadrovať, ale rovno nenávidia ostatných za úplne banality.
Clara bola trochu iný extrém. Sufražetka, ktorá sa búrila proti všetkým mužským konvenciám, no neschopná vymaniť sa z tiež nešťastného manželstva. Ale aspoň to rozbilo monotónnosť tria matka-Paul-Miriam. A Paul, ktorý by mal byť ťahúňom druhej časti knihy, pôsobí tak, že je prehnane fixovaný na matku; chce si užívať so ženami, no nechce sa ženiť a chce odísť a stať sa slávnym umelcom, no ani toho nie je kvôli matke schopný. Keď sa prestali riešiť jeho milostné avantúry, tak sa dej opäť nakopol, ale to už bola kniha skoro na konci a môj záujem o vývoj postáv minimálny.
Tá kniha nie je vyslovene zlá, len som mal problém sa prepojiť s postavami a ich riešením problémov, čo môže byť dané dobou, kedy sa to odohráva, alebo tým, že je to "neučesaná" prvotina. Uvidím ako dopadne Dúha, ktorá by podľa predslovu o autorovi v tejto knihe mala byť tým najlepším z trilógie.
Všetky rite sveta, aj tá moja
Charles Bukowski
Tak neviem, či je toto najvhodnejšia kniha, ktorou začínať Bukowského tvorbu. Že to bude pomerne explicitné, hulvátske, voyeurské a tak vhodne špinavé to som vedel. To ma neprekvapilo. Len to po čase začne byť tematický mierne repetetívne (dostihy - alkoholické excesy - balenie a spanie so ženami - niečo úplne iné - dostihy - excesy - ženy ...)
Plusom sú krátke príbehy a veľmi dobre a rýchlo sa kniha číta. Aspoň možno rozmýšľať, čo je v poviedkach založené na realite a čo je výplodom delíria, či autorskej tvorivosti. Nízke hodnotenie dávam preto, že podobne ako pri krátkometrážnych filmoch, tak aj pri krátkych poviedkach nemám rád, keď je vybudovaný zaujímavý dej a koniec je nedostatočný, vágny, useknutý či dokonca bez pointy. A to tu má Bukowski často. Ale možno je to jeho trademark - neviem. Aspoň tie záverečné dlhšie poviedky, to trochu vylepšili. Z tých krátkych ma najviac bavila kanibalská a paródia na western.
Penelopiáda
Margaret Atwood
Tak toto bolo výborné a pobavilo. Takmer zhltnuté za pár dní, keďže mám veľmi rád zaujímavé rozprávanie, či príbehy podané z iného (nie toho najzaužívanejšieho) uhla.
Navyše som si neviem prečo pamätal, že Penelope po návrate Odysea spoznala a bol happyend (asi som poznal len nejakú "kids friendly" verziu mýtu) a o dramatickej situácii jej slúžok (ktoré výbornými veršami odľahčovali dej) som sa tak dozvedel prvýkrát.
Tiež musím oceniť ako si Atwood naštudovala prostredie. Zároveň som čítal knihu Najznámejšie mýty a jej svet a myslenie ľudí v ňom boli dokonale v súlade s antickým svetom. Pre mňa asi nečakane topka roka.
Dejiny mýtov
Karen Armstrong
Rozhodne zaujímavá kniha rozoberajúca prečo ľudia verili/veria v to, v čo verili/veria a ako sa táto viera vyvíjala napriek obdobiami ľudských dejín a kam speje. Len je to trochu náročnejší text, ktorý občas pôsobí ako diplomovka, takže bolo pre mňa trochu ťažšie sa do knižky "zažrať".
"My ľudia však ľahko upadáme do zúfalstva a od samého začiatku konštruujeme príbehy, ktoré nám umožňujú vidieť život v širších súvislostiach odhaľujúcich hlbší zmysel a potvrdzujú, že život má svoj význam a hodnotu napriek všetkým skľučujúcim a chaotickým dôkazom svedčiacim o opaku."
Najznámejšie mýty
Gerold Dommermuth-Gudrich
Výborná kniha na pripomenutie, alebo oboznámenie sa s najznámejšími mýtmi. Taktiež mi to výborné poslúžilo na lepšie pochopenie fungovania antického sveta, keďže som popri tom čítal knihy Dejiny mýtov a Penelopiáda a potom Mýty od Stephena Frya. A vďaka Najznámejším mýtom som sa dokázal výborne v antickom svete orientovať a nemusel som si dohľadávať viacero informácií.
Jediné, čo by som vytkol je, že som očakával okrem informácií z literatúry, výtvarného umenia a hudby k jednotlivým mýtom aj nejaké to info z kinematografie. Starých filmov, ktoré spracúvajú dané mýty sa tam spomenie len zopár.
Ťarcha - Mýtus o Atlasovi a Herkulovi
Jeanette Winterson
Neviem, či môžem zovšeobecňovať tvorbu Winterson, keď je toto po Pomarančoch len druhá kniha od nej, ktorú som čítal a na ďalšie sa iba chystám, ... ale podobnosti sa dajú nájsť.
Trochu netradičná forma a prerozprávanie príbehu, v ktorom sa za 94 strán toho udeje dosť. A tak okrem mýtov a legiend zažijeme aj svojsky vtipný a zaujímavý pohľad na vesmír, či zrod vecí na Zemi. Nehovoriac, že často asi nenarazíme na Herkula vykresleného v takomto nie práve lichotivom svetle (aspoň pre mňa to bolo prvý krát). Ku koncu sa dá aj filozofovať ako dlho je človek ochotný a schopný niesť svoje bremeno a či ho nenesie len zo zotrvačnosti, lebo sa obáva dôsledkov.
Rodina Pascuala Duarteho a iné prózy
Camilo José Cela
Zrejme to bude tým, že som túto knihu čítal po "Kto chytá v žite", ale Pascual Duarte (mimochodom veľmi (až čudesne) nesympatická hlavná postava) mi pripadal ako agresívnejšia verzia Holdena Caulfielda. Kým Holdena by niektoré veci, situácie či ľudia štvali a rozčuľovali až by z nich chytal depku, Pascual väčšinu takýchto situácií, či konfliktov riešil na prvú dobrú, pudovo bez premýšľania nad dôsledkami. A k postave, ktorá takto koná je ťažké si vytvoriť sympatie. Trochu ho ospravedlňuje aspoň to, že pri polemike, či ho viac ovplyvnila výchova, alebo prostredie sa dá povedať, že bez ohľadu na to, čo ho ovplyvnilo viac, tak oboje ho ovplyvnilo výrazne negatívne.
Pozitívom sú aspoň nasledujúce krátke úvahy, či prózy, z ktorých väčšina síce tiež nemá výrazne pozitívny nádych, ale sú plné zvláštneho realizmu a vyvažujú smutný fíling Pascuala Duarteho.
Bude to bolieť
Adam Kay
Som človek, ktorý si toho odžil po nemocniciach od narodenia viac než dosť a zažil som rôzne vyšetrenia, lekárov, ich prístupy a hlavne pacientov a ich rodiny, s ktorými sa musia potýkať. A to som sa plánoval tomuto povolaniu venovať, takže ma to zaujímalo z každej strany. Preto možno nebudem úplne objektívny, keďže Adamovi úplne rozumiem, že to niekedy bolo o nervy a nečudujem sa, že s tým nakoniec sekol. Asi by som si tiež dva krát rozmyslel, či má povolanie v zdravotníctve (hlavne v tom našom) zmysel, keby som čítal knihu, keď som sa rozhodoval o budúcnosti.
Síce nemôžem posúdiť ako na gynekológii a už dupľom nie v anglickom zdravotníctve, ale v mnohom je to dosť podobné tomu nášmu aj s jeho chybami a pacientmi. Dokonca si myslím, že keby sa nebodaj k podobnému literárnemu činu, odhodlal niekto z našej zdravotníckej oblasti, tak by to bol bohužiaľ ešte černejší humor a smutnejší obraz. Takto sa dalo aspoň baviť na anglickom humore a krútiť hlavou nad ich "vyspelosťou".
Moja menšia sťažnosť a poznámka k formátu a editorským úpravám SK/CZ verzie: Na knihu som narazil vo vlaku kde boli k dispozícii zdarma predslov a prvá kapitola. Zhruba o mesiac som si požičal z knižnice SK verziu - neskutočné pravopisné a významové (Enid Blyton je v oboch verziách za muža) chyby až som mal pocit, že čítam hrubý koncept, ktorý mal ešte niekto zredigovať, ale zabudol.
Ku koncu som už mal pocit, že niektoré veci pokiaľ ide o slovné hračky v angličtine akosi nie sú vysvetlené, tak som našiel na nete CZ verziu a porovnal. A naozaj. Väčšina slovných hračiek v SK verzii nebola vysvetlená. Alebo si to podobne uľahčili - v CZ verzii sa spomínajú poppers a len vo vysvetlivke ako tzv. španielske mušky; SK verzia dala mušky rovno do prekladu ako afrodiziaká pre LGBTQ+ komunitu. A tým sa podľa mňa trochu mení význam aj odtieň humoru v niektorých prípadoch. Nehovoriac o tom, že jeden určite (možno aj 2) denníkové zápisky sú v SK verzii vynechané (cenzúra?)
Občianska trilógia
Ján Solovič
Minimálne zaujímavé hry na odzrkadlenie danej doby. Prvú, Meridián, som si prečítal v knihe "Päť súčasných hier", kde som sa dozvedel o dvoch voľných pokračovaniach a tejto knihe. A keďže ma zaujímalo ako budú osudy rodiny Benedikovcov pokračovať ...
Tie primárne konflikty nie sú nezaujímavé, ale bohužiaľ (hlavne) štylisticky a názorovo znejú presne tak ako sa zrejme riešili v 70. rokoch. Máme tu problém a buď zvolíte možnosť A - zachováte si charakter, vztýčenú hlavu a snažíte sa nepodľahnúť pokušeniam ako Miki, alebo po B - budete určitým spôsobom kšeftovať a podvádzať, lebo to robia všetci. A mal som pocit, že vo všetkých troch hrách je tá možnosť B (síce nie naplno) preferovaná a nie je dostatočne odsudzovaná. A konflikty/problémy, ktoré mi prišli zaujímavé (napr. tie medzigeneračné) boli často len naznačené a nedoriešené, alebo rovno vyšumeli do stratena ...
Ťahanovské poviedky
Slavomír Szabó
A tretia kniha zo série "náhodou som dostal od strýka" :) Podobne ako pri predošlých dvoch sa mi páčili poviedky zamerané na povery o prízrakoch, či bosorkách. Ale rovnako zaujímavé je čítať o časti vlastného mesta a ako to tam vyzeralo, keď to ešte nebola mestská časť, ale skôr dedina, kde obyvatelia museli bojovať s predsudkami a spiatočníckymi názormi (Môj vôl bol inžinier; Regina a dva svety)
Dobrý deň smútok
Françoise Sagan (p)
Trochu som mal problém sa v prvej časti do knihy začítať. Holt, asi nebudem cieľovka na psychologické úvahy dospievajúcich dievčat. Ale druhá časť (keď už začínalo ísť s plánom "do tuhého") to vynahradila.
Myslím, že tých 120 strán je akurát aby to malo spád a nestihlo tými úvahami príliš otráviť. Čo však musím oceniť je fíling - leto vo vile na francúzskom pobreží. Asi aj vďaka letným horúčavám som mal chuť sa k Cécile pridať. Rozhodne zaujímavý a vydarený debut.
Skárošské poviedky
Slavomír Szabó
Pridávam druhú knihu zo série "náhodou som dostal od strýka" :)
V tejto mi prišli poviedky odohrávajúce sa počas vojen dosť podobné, miestami až nie úplne zaujímavé (alebo to bolo tým, že sa trochu podobali na tie z knihy Aká si mi Krásna, až som mal pocit, že čítam skoro to isté s obmenenými postavami). A keď to už porovnávam, tak "Krásnu" trochu prepájali tradície, tu nič také nie je, čo je trochu škoda.
Ale keďže sa obec nachádza na hranici s Maďarskom nie je tu núdza o rôzne názorové konflikty a situácie. A samozrejme nájdu sa aj lepšie poviedky - mňa najviac bavila poviedka o krave, o čertoch a o Regine a hľadaní jej ideálneho partnera
