krny přečtené 59
Bude to pekný pohreb
2005,
Václav Pankovčín
Povedal by som, že táto kniha je z mnou doteraz prečítanej Pankovčínovej tvorby trochu iná. Ten magický realizmus je tu stále silne prítomný. Kratšie poviedky sú viac ladené do reálna/absurdna. Dlhšie zas spája motív tajomna, smrti, snov, či nenaplnených túžob. Pôvodne vydaná v roku 1997 dva roky pred autorovou smrťou. Ktovie, či to malo nejaký vplyv, pretože mi pripadá svojím spôsobom vážnejšia. Ja som síce nečítal presne túto knihu, ale ak ju niekto nevie nájsť, tak sa celé pôvodne vydanie nachádza v 2. zväzku súborného diela - Poviedky: Videla som anjela!... celý text
Poviedky: Videla som anjela!
2018,
Václav Pankovčín
Sandokanove príhody sú neskutočne zábavné a veľmi svižne sa čítajú. Veľmi ma potešilo, že je tu vlastne kompletné dielo Bude to pekný pohreb, ktoré som si chcel tiež zohnať. To je trochu vážnejšie, ako píšem v komentári k danej knihe. A úryvky z pozostalosti sú zas zaujímavými útržkami z tvorby. Komu sedí Pankovčínova tvorba, tak rozhodne odporúčam.... celý text
Teror v Austrálii
1992,
Shannon Gilligan
Moja prvá (asi aj posledná) kniha z tejto série, ktorú som náhodou objavil v našej "zbytkovej" knižnici u babky. Vyzeralo to na rýchle čítanie a navyše z prostredia Austrálie. No až potom som zistil aký je to typ knihy - vyberáte si vlastnú líniu príbehu a teda vlastné dobrodružstvo. Vyskúšal som si to prvý krát, takže je asi priskoro tvrdiť, či mi to vyhovuje, alebo nie. Trochu som čakal, že sa to bude viac zaoberať archeológiou a hľadaním tej stratenej civilizácie. Skôr to bolo o rôznych gangoch, špiónoch, tajných službách a konšpiráciách. A niektoré konce boli na môj vkus trochu prestrelené (vážne ufóni?). Ale keďže to bolo/je mierené na (pred)pubertálnych čitateľov (čo ja už dávno nie som), tak nad tým prižmúrim oko.... celý text
Helma hrôzy
2005,
Viktor Pelevin
Veľmi ma v tejto edícii bavia tie inovatívne formy príbehov a tento nebol výnimkou. Obsahy si skôr nečítam, alebo ich veľmi rýchlo zabudnem, takže som si skoro polku knihy myslel, že postavy sú budúce Minotaurove obete čakajúce na svoj skon. A keď som zistil, že som úplne mimo o to viac ma zaujímalo kam sa to bude uberať. Vďaka zvolenému štýlu čítanie aj rýchlo ubehne. Síce som si nakoniec radšej vyhľadal analýzu na wikipédii, aby som si ujasnil o čo vlastne malo ísť -- filozoficko-psychologické debaty neboli pre mňa práve easy a aj popis fungovania helmy hrôzy bol trochu náročnejší (hlavne pri čítaní o ôsmej ráno) -- ale to rozhodne neubralo knihe na zaujímavosti, pútavosti a jedinečnosti.... celý text
Štyri hry slovenskej moderny: Antológia medzivojnovej drámy
1973,
Július Barč-Ivan
Toto som si zohnal preto, lebo som si chcel znova po x rokoch pozrieť inscenáciu Matka a nepamätal som si, či som čítal aj predlohu. Takže som to čítal v inom poradí, než aké je v knihe (a zároveň v tunajšom obsahu): Kráľ Svätopluk (3,5*) - zaujímavá historická dráma o tom, čo bolo pred slávnou scénou s prútmi Tanec nad plačom (3*) - tu som zhodou okolností tiež videl inscenáciu a to tohto roku, no nakoniec s rovnakým hodnotením (aj keď tam bol možno trochu lepšie využitý konflikt stretu dvoch protichodných svetov). Tu na mňa pôsobili repliky "šľachty z obrazu" často monotónne a zdĺhavo. Posledná prekážka (2*) - toto mi sadlo najmenej. Veľmi čudný štýl reči, ktorý ma pri čítaní rušil. Neviem, či mal znázorňovať vyššiu (lekársku) vrstvu, alebo to bolo len dobou vzniku (1946). Podľa edičnej poznámky sa autori knihy rozhodli vydať čo najranejšie verzie len s nevyhnutnými úpravami. Ale Matka vyšla ešte o 3 roky skôr a ešte v spojení s dedinským nárečím sa čítala omnoho svižnejšie. Navyše tu sa za 4 krátke dejstvá postavy správajú ako v telenovele, alebo na emocionálnej horskej dráhe. Doktor Lorenc chce odísť; jeho žena Klára nechce, aby odišiel aj keď žije v manželstve bez lásky a doktorka Helena s pacientom Michalom menia názory pomaly v každom výstupe podľa toho koho rozhovor s kým si tajne vypočujú a čo sa pri tom dozvedia - chcem/nechcem, odchádzam/ostávam, milujem/nemilujem, (ne)dám sa operovať. Matka (5*) - najviac mi asi budú sedieť dedinské drámy prostého ľudu so silnými emóciami, konfliktami a charaktermi. (tiež napr. Kým kohút nezaspieva). Vzhľadom na dobu vzniku prekvapilo aj vtipné zakomponovanie angličtiny: "havdujudu" a "sanovabič"... celý text
Marakéš. Šicke me naše!
2018,
Václav Pankovčín
Som východniar, takže ma táto zmes zvláštnych postavičiek z jednej dedinky dokonale pobavila. Dokonca viac ako moje prvé stretnutie s autorom (Tri ženy pod orechom). Asi preto, že som už tušil, čo môžem očakávať - a aj tak som bol miestami prekvapený. A bavilo ma to až natoľko, že neplánovane siahnem po zvyšných dvoch častiach tohto súborného diela.... celý text
Mŕtvy hosť
2011,
* antologie
Náhodne objavená kniha v knižnici s veľmi výbornou gradáciou. Zo začiatku sú príbehy trochu "vlažnejšie", ale s každým ďalším akoby atmosféra hustla až to vyvrcholí pre mňa úplne top trojkombináciou poviedok - Germelshausen -- Bulemannov dom -- Mŕtvi sú nenásytní. Dá sa síce tvrdiť že posledných 5 poviedok je tematicky dosť podobných (asi boli v Nemecku v prvej polke 19. stročia v kurze historky o ženách vamp, ktoré opantávajú mladých mužov), ale každá je spracovaná svojsky a s iným fílingom a vyústením. Posledná aj dosť smutná.... celý text
Podvody, ktoré hýbali dejinami
2011,
Eric Chaline
"Podvody" ma bavili o chlp viac ako "Predpovede". Predpovede boli skôr o tom, že si niekto myslel, že niečo/niekto dlho nevydrží, či nebude mať úspech a nakoniec sa ukázal opak. Kým Podvody sú o skutočných podvodníkoch, ktorí z akýchkoľvek dôvodov podvádzali svoje okolie, či nebodaj až celý svet. Krátke kapitoly (3-6 strán) rôznych oblastí sú akurát, aby ste si pripomenuli známe podvody (napr. Mulan, Trójsky kôň, operácia Fortitude, Ponziho schéma, Conan Doyle a víly), či sa dozvedeli niečo viac o tých, o ktorých niečo viete, len ste ešte nemali čas sa s tým poriadne oboznámiť (v mojom prípade napr. Madoff, Chevaliere d'Eon). Alebo si všetko poriadne nepamätáte :) (Anastázia). A potom sú tu samozrejme tie absurdné, kde len nad príbehmi krútite hlavou (morské panny, chlpatý pstruh, zber špagiet, podprsenkový oddiel). Tiež oceňujem či už spomínané v kapitolách, alebo na konci knihy aj iné zdroje k daným témam (knihy, články, filmy). Takže ak niekoho niektorý podvod zaujme, vie kde má hľadať ďalšie info. Ja sa vďaka tomu chystám na knihu o pápežke Jane.... celý text
Synovia a milenci
1982,
David Herbert Lawrence
Značne rozporuplné pocity. Prvá časť zameraná viac na matku ma bavila viac. Dokonca mi veľmi pripomínala britskú minisériu The Village (Vesnice) - silná inteligentná žena v nie úplne šťastnom manželstve s prostejším manželom v nehostinnom prostredí. Ako cez kopirák. Ešte aj doba sa takmer zhoduje (prvá štvrtina 20. storočia). Aj Paul a jeho pracovné začiatky boli ešte zaujímavé. Ale s jeho dospievaním prišli pre mňa paradoxne nudnejšie časti príbehu. Najprv trojuholník matka-Paul-Miriam a súboj svetského s náboženským a ako do toho zakomponovať telesno. A celé pobiehanie Paula od matky k Miriam sa rieši hrozne dlho - tu by prospelo skrátenie o 100-150 strán v záujme zrýchlenia deja. Navyše sa Lawrence dokola vyjadruje (ak to nebol nevydarený preklad) štýlom: Matka nenávidí Miriam, lebo k sebe ťahá Paula -- Miriam nenávidí Paula, lebo sa nevie vyjadriť, alebo sa vyjadruje nesprávne -- Paul nenávidí Miriam za jej názory, gestá, či správanie. Od príchodu Miriam a Clary je tam slovo "nenávidieť" pocitovo možno aj stokrát, ak nie viac. A to veľmi nepomáha, aby ste si tie postavy obľúbili, keď sa nevedia poriadne vyjadrovať, ale rovno nenávidia ostatných za úplne banality. Clara bola trochu iný extrém. Sufražetka, ktorá sa búrila proti všetkým mužským konvenciám, no neschopná vymaniť sa z tiež nešťastného manželstva. Ale aspoň to rozbilo monotónnosť tria matka-Paul-Miriam. A Paul, ktorý by mal byť ťahúňom druhej časti knihy, pôsobí tak, že je prehnane fixovaný na matku; chce si užívať so ženami, no nechce sa ženiť a chce odísť a stať sa slávnym umelcom, no ani toho nie je kvôli matke schopný. Keď sa prestali riešiť jeho milostné avantúry, tak sa dej opäť nakopol, ale to už bola kniha skoro na konci a môj záujem o vývoj postáv minimálny. Tá kniha nie je vyslovene zlá, len som mal problém sa prepojiť s postavami a ich riešením problémov, čo môže byť dané dobou, kedy sa to odohráva, alebo tým, že je to "neučesaná" prvotina. Uvidím ako dopadne Dúha, ktorá by podľa predslovu o autorovi v tejto knihe mala byť tým najlepším z trilógie.... celý text
Všetky rite sveta, aj tá moja
2023,
Charles Bukowski
Tak neviem, či je toto najvhodnejšia kniha, ktorou začínať Bukowského tvorbu. Že to bude pomerne explicitné, hulvátske, voyeurské a tak vhodne špinavé to som vedel. To ma neprekvapilo. Len to po čase začne byť tematický mierne repetetívne (dostihy - alkoholické excesy - balenie a spanie so ženami - niečo úplne iné - dostihy - excesy - ženy ...) Plusom sú krátke príbehy a veľmi dobre a rýchlo sa kniha číta. Aspoň možno rozmýšľať, čo je v poviedkach založené na realite a čo je výplodom delíria, či autorskej tvorivosti. Nízke hodnotenie dávam preto, že podobne ako pri krátkometrážnych filmoch, tak aj pri krátkych poviedkach nemám rád, keď je vybudovaný zaujímavý dej a koniec je nedostatočný, vágny, useknutý či dokonca bez pointy. A to tu má Bukowski často. Ale možno je to jeho trademark - neviem. Aspoň tie záverečné dlhšie poviedky, to trochu vylepšili. Z tých krátkych ma najviac bavila kanibalská a paródia na western.... celý text
Penelopiáda
2005,
Margaret Atwood
Tak toto bolo výborné a pobavilo. Takmer zhltnuté za pár dní, keďže mám veľmi rád zaujímavé rozprávanie, či príbehy podané z iného (nie toho najzaužívanejšieho) uhla. Navyše som si neviem prečo pamätal, že Penelope po návrate Odysea spoznala a bol happyend (asi som poznal len nejakú "kids friendly" verziu mýtu) a o dramatickej situácii jej slúžok (ktoré výbornými veršami odľahčovali dej) som sa tak dozvedel prvýkrát. Tiež musím oceniť ako si Atwood naštudovala prostredie. Zároveň som čítal knihu Najznámejšie mýty a jej svet a myslenie ľudí v ňom boli dokonale v súlade s antickým svetom. Pre mňa asi nečakane topka roka.... celý text
Najznámejšie mýty
2004,
Gerold Dommermuth-Gudrich
Výborná kniha na pripomenutie, alebo oboznámenie sa s najznámejšími mýtmi. Taktiež mi to výborné poslúžilo na lepšie pochopenie fungovania antického sveta, keďže som popri tom čítal knihy Dejiny mýtov a Penelopiáda a potom Mýty od Stephena Frya. A vďaka Najznámejším mýtom som sa dokázal výborne v antickom svete orientovať a nemusel som si dohľadávať viacero informácií. Jediné, čo by som vytkol je, že som očakával okrem informácií z literatúry, výtvarného umenia a hudby k jednotlivým mýtom aj nejaké to info z kinematografie. Starých filmov, ktoré spracúvajú dané mýty sa tam spomenie len zopár.... celý text
Dejiny mýtov
2005,
Karen Armstrong
Rozhodne zaujímavá kniha rozoberajúca prečo ľudia verili/veria v to, v čo verili/veria a ako sa táto viera vyvíjala napriek obdobiami ľudských dejín a kam speje. Len je to trochu náročnejší text, ktorý občas pôsobí ako diplomovka, takže bolo pre mňa trochu ťažšie sa do knižky "zažrať". "My ľudia však ľahko upadáme do zúfalstva a od samého začiatku konštruujeme príbehy, ktoré nám umožňujú vidieť život v širších súvislostiach odhaľujúcich hlbší zmysel a potvrdzujú, že život má svoj význam a hodnotu napriek všetkým skľučujúcim a chaotickým dôkazom svedčiacim o opaku."... celý text
Ťarcha - Mýtus o Atlasovi a Herkulovi
2005,
Jeanette Winterson
Neviem, či môžem zovšeobecňovať tvorbu Winterson, keď je toto po Pomarančoch len druhá kniha od nej, ktorú som čítal a na ďalšie sa iba chystám, ... ale podobnosti sa dajú nájsť. Trochu netradičná forma a prerozprávanie príbehu, v ktorom sa za 94 strán toho udeje dosť. A tak okrem mýtov a legiend zažijeme aj svojsky vtipný a zaujímavý pohľad na vesmír, či zrod vecí na Zemi. Nehovoriac, že často asi nenarazíme na Herkula vykresleného v takomto nie práve lichotivom svetle (aspoň pre mňa to bolo prvý krát). Ku koncu sa dá aj filozofovať ako dlho je človek ochotný a schopný niesť svoje bremeno a či ho nenesie len zo zotrvačnosti, lebo sa obáva dôsledkov.... celý text
Ťahanovské poviedky
2014,
Slavomír Szabó
A tretia kniha zo série "náhodou som dostal od strýka" :) Podobne ako pri predošlých dvoch sa mi páčili poviedky zamerané na povery o prízrakoch, či bosorkách. Ale rovnako zaujímavé je čítať o časti vlastného mesta a ako to tam vyzeralo, keď to ešte nebola mestská časť, ale skôr dedina, kde obyvatelia museli bojovať s predsudkami a spiatočníckymi názormi (Môj vôl bol inžinier; Regina a dva svety)... celý text
Dobrý deň smútok
1966,
Françoise Sagan (p)
Trochu som mal problém sa v prvej časti do knihy začítať. Holt, asi nebudem cieľovka na psychologické úvahy dospievajúcich dievčat. Ale druhá časť (keď už začínalo ísť s plánom "do tuhého") to vynahradila. Myslím, že tých 120 strán je akurát aby to malo spád a nestihlo tými úvahami príliš otráviť. Čo však musím oceniť je fíling - leto vo vile na francúzskom pobreží. Asi aj vďaka letným horúčavám som mal chuť sa k Cécile pridať. Rozhodne zaujímavý a vydarený debut.... celý text
Občianska trilógia
1978,
Ján Solovič
Minimálne zaujímavé hry na odzrkadlenie danej doby. Prvú, Meridián, som si prečítal v knihe "Päť súčasných hier", kde som sa dozvedel o dvoch voľných pokračovaniach a tejto knihe. A keďže ma zaujímalo ako budú osudy rodiny Benedikovcov pokračovať ... Tie primárne konflikty nie sú nezaujímavé, ale bohužiaľ (hlavne) štylisticky a názorovo znejú presne tak ako sa zrejme riešili v 70. rokoch. Máme tu problém a buď zvolíte možnosť A - zachováte si charakter, vztýčenú hlavu a snažíte sa nepodľahnúť pokušeniam ako Miki, alebo po B - budete určitým spôsobom kšeftovať a podvádzať, lebo to robia všetci. A mal som pocit, že vo všetkých troch hrách je tá možnosť B (síce nie naplno) preferovaná a nie je dostatočne odsudzovaná. A konflikty/problémy, ktoré mi prišli zaujímavé (napr. tie medzigeneračné) boli často len naznačené a nedoriešené, alebo rovno vyšumeli do stratena ...... celý text