krny
přečtené 44
Ťarcha - Mýtus o Atlasovi a Herkulovi
2005,
Jeanette Winterson
Neviem, či môžem zovšeobecňovať tvorbu Winterson, keď je toto po Pomarančoch len druhá kniha od nej, ktorú som čítal a na ďalšie sa iba chystám, ... ale podobnosti sa dajú nájsť. Trochu netradičná forma a prerozprávanie príbehu, v ktorom sa za 94 strán toho udeje dosť. A tak okrem mýtov a legiend zažijeme aj svojsky vtipný a zaujímavý pohľad na vesmír, či zrod vecí na Zemi. Nehovoriac, že často asi nenarazíme na Herkula vykresleného v takomto nie práve lichotivom svetle (aspoň pre mňa to bolo prvý krát). Ku koncu sa dá aj filozofovať ako dlho je človek ochotný a schopný niesť svoje bremeno a či ho nenesie len zo zotrvačnosti, lebo sa obáva dôsledkov.... celý text
Ťahanovské poviedky
2014,
Slavomír Szabó
A tretia kniha zo série "náhodou som dostal od strýka" :) Podobne ako pri predošlých dvoch sa mi páčili poviedky zamerané na povery o prízrakoch, či bosorkách. Ale rovnako zaujímavé je čítať o časti vlastného mesta a ako to tam vyzeralo, keď to ešte nebola mestská časť, ale skôr dedina, kde obyvatelia museli bojovať s predsudkami a spiatočníckymi názormi (Môj vôl bol inžinier; Regina a dva svety)... celý text
Dobrý deň smútok
1966,
Françoise Sagan (p)
Trochu som mal problém sa v prvej časti do knihy začítať. Holt, asi nebudem cieľovka na psychologické úvahy dospievajúcich dievčat. Ale druhá časť (keď už začínalo ísť s plánom "do tuhého") to vynahradila. Myslím, že tých 120 strán je akurát aby to malo spád a nestihlo tými úvahami príliš otráviť. Čo však musím oceniť je fíling - leto vo vile na francúzskom pobreží. Asi aj vďaka letným horúčavám som mal chuť sa k Cécile pridať. Rozhodne zaujímavý a vydarený debut.... celý text
Občianska trilógia
1978,
Ján Solovič
Minimálne zaujímavé hry na odzrkadlenie danej doby. Prvú, Meridián, som si prečítal v knihe "Päť súčasných hier", kde som sa dozvedel o dvoch voľných pokračovaniach a tejto knihe. A keďže ma zaujímalo ako budú osudy rodiny Benedikovcov pokračovať ... Tie primárne konflikty nie sú nezaujímavé, ale bohužiaľ (hlavne) štylisticky a názorovo znejú presne tak ako sa zrejme riešili v 70. rokoch. Máme tu problém a buď zvolíte možnosť A - zachováte si charakter, vztýčenú hlavu a snažíte sa nepodľahnúť pokušeniam ako Miki, alebo po B - budete určitým spôsobom kšeftovať a podvádzať, lebo to robia všetci. A mal som pocit, že vo všetkých troch hrách je tá možnosť B (síce nie naplno) preferovaná a nie je dostatočne odsudzovaná. A konflikty/problémy, ktoré mi prišli zaujímavé (napr. tie medzigeneračné) boli často len naznačené a nedoriešené, alebo rovno vyšumeli do stratena ...... celý text
Skárošské poviedky
2020,
Slavomír Szabó
Pridávam druhú knihu zo série "náhodou som dostal od strýka" :) V tejto mi prišli poviedky odohrávajúce sa počas vojen dosť podobné, miestami až nie úplne zaujímavé (alebo to bolo tým, že sa trochu podobali na tie z knihy Aká si mi Krásna, až som mal pocit, že čítam skoro to isté s obmenenými postavami). A keď to už porovnávam, tak "Krásnu" trochu prepájali tradície, tu nič také nie je, čo je trochu škoda. Ale keďže sa obec nachádza na hranici s Maďarskom nie je tu núdza o rôzne názorové konflikty a situácie. A samozrejme nájdu sa aj lepšie poviedky - mňa najviac bavila poviedka o krave, o čertoch a o Regine a hľadaní jej ideálneho partnera... celý text
Tri ženy pod orechom
1996,
Václav Pankovčín
Náhodou som narazil v knižnici na takú útlu malú knižku, tak som sa doma pozrel o čom je (čo ma zaujalo), tak som si ju následne požičal a ... som z nej rozladený, či rozčarovaný (žeby ten "magický" realizmus? :)) páčila sa mi: - forma - krátke kapitoly, striedanie minulosti a súčasnosti - a prostredie (možno mierny spoiler(!)) - slovenská dedina a tragikomické figúrky plné obmedzenosti a nenávisti to proste ide k sebe - z nevery niekoľkých mužov vinia radšej dedinčanky jednu z hlavných postáv a jej začarovanú pálenku ... to proste nevymyslíš s čím som mal problém: - postava Večného Žida - netušil som, čo tá postava mala predstavovať, takže som čakal, či je to nejaké spodobnenie smrti, alebo osudu a nevykľulo sa z toho nič ... (po prečítaní som si zistil, aký má tá postava základ - takže moja nevzdelanosť :)) - dej veľmi pekne graduje až nastane podľa mňa veľmi rýchly koniec a preto som zostal zaskočený, lebo som mal pocit, akoby tam niečo chýbalo Možno by som dal aj 4*, ale na to ako som sa na túto knihu s takým vysokým hodnotením, komentármi a zaujímavým obsahom tešil, som nakoniec zostal mierne sklamaný.... celý text
Bude to bolieť
2020,
Adam Kay
Som človek, ktorý si toho odžil po nemocniciach od narodenia viac než dosť a zažil som rôzne vyšetrenia, lekárov, ich prístupy a hlavne pacientov a ich rodiny, s ktorými sa musia potýkať. A to som sa plánoval tomuto povolaniu venovať, takže ma to zaujímalo z každej strany. Preto možno nebudem úplne objektívny, keďže Adamovi úplne rozumiem, že to niekedy bolo o nervy a nečudujem sa, že s tým nakoniec sekol. Asi by som si tiež dva krát rozmyslel, či má povolanie v zdravotníctve (hlavne v tom našom) zmysel, keby som čítal knihu, keď som sa rozhodoval o budúcnosti. Síce nemôžem posúdiť ako na gynekológii a už dupľom nie v anglickom zdravotníctve, ale v mnohom je to dosť podobné tomu nášmu aj s jeho chybami a pacientmi. Dokonca si myslím, že keby sa nebodaj k podobnému literárnemu činu, odhodlal niekto z našej zdravotníckej oblasti, tak by to bol bohužiaľ ešte černejší humor a smutnejší obraz. Takto sa dalo aspoň baviť na anglickom humore a krútiť hlavou nad ich "vyspelosťou". Moja menšia sťažnosť a poznámka k formátu a editorským úpravám SK/CZ verzie: Na knihu som narazil vo vlaku kde boli k dispozícii zdarma predslov a prvá kapitola. Zhruba o mesiac som si požičal z knižnice SK verziu - neskutočné pravopisné a významové (Enid Blyton je v oboch verziách za muža) chyby až som mal pocit, že čítam hrubý koncept, ktorý mal ešte niekto zredigovať, ale zabudol. Ku koncu som už mal pocit, že niektoré veci pokiaľ ide o slovné hračky v angličtine akosi nie sú vysvetlené, tak som našiel na nete CZ verziu a porovnal. A naozaj. Väčšina slovných hračiek v SK verzii nebola vysvetlená. Alebo si to podobne uľahčili - v CZ verzii sa spomínajú poppers a len vo vysvetlivke ako tzv. španielske mušky; SK verzia dala mušky rovno do prekladu ako afrodiziaká pre LGBTQ+ komunitu. A tým sa podľa mňa trochu mení význam aj odtieň humoru v niektorých prípadoch. Nehovoriac o tom, že jeden určite (možno aj 2) denníkové zápisky sú v SK verzii vynechané (cenzúra?)... celý text
Rodina Pascuala Duarteho a iné prózy
1990,
Camilo José Cela
Zrejme to bude tým, že som túto knihu čítal po "Kto chytá v žite", ale Pascual Duarte (mimochodom veľmi (až čudesne) nesympatická hlavná postava) mi pripadal ako agresívnejšia verzia Holdena Caulfielda. Kým Holdena by niektoré veci, situácie či ľudia štvali a rozčuľovali až by z nich chytal depku, Pascual väčšinu takýchto situácií, či konfliktov riešil na prvú dobrú, pudovo bez premýšľania nad dôsledkami. A k postave, ktorá takto koná je ťažké si vytvoriť sympatie. Trochu ho ospravedlňuje aspoň to, že pri polemike, či ho viac ovplyvnila výchova, alebo prostredie sa dá povedať, že bez ohľadu na to, čo ho ovplyvnilo viac, tak oboje ho ovplyvnilo výrazne negatívne. Pozitívom sú aspoň nasledujúce krátke úvahy, či prózy, z ktorých väčšina síce tiež nemá výrazne pozitívny nádych, ale sú plné zvláštneho realizmu a vyvažujú smutný fíling Pascuala Duarteho.... celý text
Môj strýko Osvald
2006,
Roald Dahl
Asi najabsurdnejšia absurdnosť z Dahlovej tvorby, ktorú som mal zatiaľ možnosť čítať. A to som si myslel, že som po dvoch poviedkach, v ktorých Osvald vystupuje relatívne pripravený. Omyl. Ak vás bude oblievať pot pri prvej tretine knihy o príhodách s práškom z chrobákov, tak ďalej radšej ani nečítajte. Aj keď, ako vždy, čitateľova predstavivosť sa nudiť nebude. Až som ľutoval, že tých príbehov a Osvaldových eskapád nie je viac. Hoci na druhej strane, možno je aj lepšie, že je len to, čo je. Pri predstave čo by ešte musel pozažívať, aby zaplnil všetky zväzky svojich pamätí ... Inak by ma celkom zaujímalo ako takéto vyobrazenie prijali v dobe vydania kráľovské rodiny (asi sa tvárili, že o ničom nevedia), či potomkovia, alebo príbuzní spomínaných géniov. Aj keď si viem predstaviť (na základe dokumentov a seriálu Génius), že scénka s Picassom by prebehla presne ako je opísaná v knihe, takže by nikto nemohol namietať :D... celý text
Smrť v čase minulom
1983,
Dušan Válek
Náhodou som v babkinej knižnici narazil na slovenskú verziu, ktorú som sem tým pádom pridal a keďže ide o celkom útlu knižku a detektívku a zaujala ma obálka, tak som sa do nej aj pustil. Preklad je možno miestami trochu silený v snahe preložiť české výrazy do zvláštnych slovenských ekvivalentov (partiak), prípadne s nezvyčajným slovosledom, ale to prisudzujem dobe vzniku. Pokiaľ ide o dej - prípad veľmi zaujímavý a pútavý. Vyšetrovanie pre mňa už menej. Kopa hodností, ktoré sa mi miešali (a postupne pribúdali ďalší), na poradách si rozdeľujú úlohy, potom o všetkom referujú, telefonujú a pod. Ale opäť, chápem, že je to dané dobou vzniku knihy. Bohužiaľ mne to pripomínalo knižnú verziu epizódy Malého pitavala, alebo Prípadov 1. oddelenia (keby boli v 80.-tych rokoch) a to nie je úplne moja šálka. Ale kto to má rád, ten bude spokojný.... celý text
Aká si mi Krásna
2010,
Slavomír Szabó
Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou, keď strýko robil poriadok vo svojej knižnici, tak doniesol zopár kníh k nám a medzi nimi bola aj táto spolu s ďalšími dvoma podobnými sériami poviedok od tohto autora/vydavateľstva, ktoré tu tiež nie sú (takže po prečítaní ich sem pridám). Zaujalo ma to, keďže sa jedná jednak o oblasť môjho rodného mesta a aj preto, že ma bavia staré povery a historické príbehy o tom, ako ľudia kedysi žili. Tiež je zaujímavé sledovať ako sa v priebehu rokov menilo myslenie a správanie ľudí na dedine. Najlepšia hláška hneď z prvej poviedky z 20-tych rokov: "Jasné, čím viac dievčat spozná chlapec, tým je väčší býk. Ale čím viac spozná dievča chlapcov, tým je väčšia krava."... celý text
Had
1977,
Stig Dagerman
K Dagermanovi som sa dostal vďaka poviedke "Zabiť dieťa" z inej knihy, ktorá mi tam prišla najlepšia a preto som hľadal jeho ďalšie diela a v knižnici mali Hada a Popálené dieťa. Začal som Hadom a musím povedať, že ma svojím štýlom veľmi zaujal. Síce vyhľadávam skôr vojenskú tématiku z pohľadu obetí, než vojakov, tu sú vojaci a zamestnanci kasárni ako Irena skôr čakateľmi (možno až pešiakmi v mašinérii) na niečo čo neprichádza (vojna) a tak bojujú s každodenným životom, nudou a hlavne strachom. Hlavne druhá časť "Nemôžeme spať" nám predstavuje skupinu vojakov z jedného baraku, ktorý si počas prvých dní hovoria príbehy, ktoré zažili, aby dokázali zaspať. A potom sledujeme postupne v krátkych kapitolách jednotlivé postavy ako trávia následnú vychádzku, počas ktorej zvádzajú boje so svojimi formami strachu, alebo spomínajú na to, čo opustili. Takže sa nedá povedať, že diela nie sú prepojené (v jednej z poviedok "Nemôžeme spať" sa spomenie nepriamo postava a situácia z prvej časti) Zrejme vďaka tomu, čo Dagerman v živote zažil je psychológia postáv ovládaných strachom dôkladná, hmatateľná a uveriteľná. O to viac v kontraste s tým, ako krásne, pútavo a umelecky opisuje (v slovenskom preklade) jednoduché veci, ktoré bežne vidíme okolo seba. Fakt nádhera a nečudujem sa, že bol považovaný za veľký talent.... celý text
Ohňová zem
1974,
Francisco Coloane
K tejto knihe a tomuto autorovi som sa dostal cez poviedku Ako umrel Chiloéčan Otey z knihy Dni a noci Latinskej Ameriky. Asi som podvedome očakával poviedky v podobnom duchu. Inak si neviem vysvetliť, prečo ma viac bavili tie "suchozemské" poviedky, než tie námornícke. Možno je to tým, že námornícku tématiku veľmi nevyhľadávam a postupne mi tieto "vodné" poviedky pripadali veľmi podobné. Ale musím uznať, že v niektorých poviedkach sú atmosféra a napätie opísané veľmi pútavo. Za mňa boli top poviedky - "Zelená rakva", Ohňová zem a Plameniak a zaujímavé - "Fľaša", Posledný kontraband a posledná o majáku a sliepke... celý text