krny
přečtené 60
Koniec Eddyho
2018,
Édouard Louis (p)
Túto knihu som prečítal ešte v marci, ale ku komentáru som sa dostal až teraz. Pocity z nej však pretrvávajú a sú také silné, že som musel zvýšiť hodnotenie. Musel som si nájsť jeden citát, ktorý som tu chcel spomenúť, len som naň už medzitým samozrejme zabudol. Najprv som prečítal len zopár strán až po odsek s daným citátom, ktorý končil približne vetou: "Na urážky sa nedá nikdy zvyknúť." Taká jednoduchá veta, ale bohužiaľ kruto pravdivá. Pri hľadaní tohto citátu som si pripomenul ďalšie nádherné citáty o tom ako sa nebáť toho byť iným a ako sa vyhrabať aj z toho najhlbšieho dna. To "rodinné" prostredie mi teda (bohužiaľ) silne pripomínalo slovenský vidiek, kde sa toleruje alkoholizmus a domáce násilie (hlavne, nech sa to vyrieši za dverami v rámci rodiny) a božechráň, aby ste vybočovali z dopredu určenej mačoistickej škatuľky a chceli byť niekým iným (lebo, čo povedia ľudia). A vy sa v tomto musíte naučiť žiť. Keď som sa potom po pár týždňoch ku knihe vrátil, ten citát som mal stále v hlave až do konca. Dočítaval som knihu rýchlo, aby som ju mohol vrátiť do knižnice, no ten koniec ma tak rozsekal, až to bolo ako nečakaný úder do brucha (možno to tak cítil aj Eddy), ktorý som musel pekne dlho rozdýchať. Konečne ste niekde, kde veríte, že zapadnete, máte malé svetielko nádeje a stačí jedna veta, kruh sa uzavrie a začne odznova a zistíte, že ste tam, kde ste boli, len šikanátori sú viac nóbl. Lebo na urážky sa nedá nikdy zvyknúť. Keďže viem o čom zhruba sú ďalšie knihy a chystám sa na ne (len sa na ne treba očividne psychicky obrniť), tak strašne dúfam, že Eddy sa z toho dna dokázal vyhrabať s čo najmenším množstvom tráum a hlavne, že je šťastný. P.S.: Ak si tu niektorí myslia, že tie sexuálne scény s kamarátmi sú prehnané, či nebodaj vymyslené, tak som za vás rád, že si to neviete predstaviť. Potom ste mali asi lepšie dospievanie ako Eddy. Je také neuveriteľné, že to robili (pred)pubertálni chlapci v danom maskulínnom prostredí v danej dobe, keď len kopírovali, to čo videli/našli okolo seba? Ja sám som dostal zvláštny návrh (najskôr zo srandy) v takmer prázdnej šatni po telocviku na základke od spolužiaka zo sociálne slabšieho prostredia niekedy okolo roku 2003. Len som ho vďaka svojej naivite a neskúsenosti nepochopil. A to sme boli obaja hetero.... celý text
Nebezpečná laskavost
2018,
Darcey Bell
Hm... film ma ovplyvnil, aby som dal šancu knihe, keďže som zistil (ako to už býva), že sa v niektorých kľúčových/finálnych momentoch líšia. Bohužiaľ som zostal sklamaný. Viem, že porovnávať knihu a film môže byť ako porovnávať hrušky a jablká, keďže každý má pri čítaní svoju predstavu. Kým filmová Stephanie vďaka Anne Kendrick bola miestami rovnocennou súperkou Emily, v knihe je z nej s prepáčením hlúpučká hus. Postupom času som pri každom jej blogu len prevracal oči a mal chuť na ňu nakričať, aby tie svoje konečne otvorila. Samozrejme je to vďaka tomu, že máme v knihe na udalosti aj druhý a tretí pohľad, takže sa vôbec nečudujem, že si ju Emily vybrala za "rybu". Ale kto chce kam, ... :) 3* dávam za to, že 2/3 knihy sú zaujímavé a čítajú sa dobre a rýchlo. No pri kopení zvratov a snahe z nich vykľučkovať sa to autorke rozpadá až nastane narýchlo spichnutý záver, pri ktorom som podobne ako väčšina zahraničných čitateľov pociťoval skôr antipatie ku všetkým trom hlavným postavám - čo musím uznať, je tiež umenie napísať :D Kým filmu som dal 3* z 5 a rozmýšľal som aj nad štvrtou, keďže je to zvláštny mix thrilleru a čiernej komédie, kniha odo mňa dostane slabé 3* a úplne rozumiem aj nižším hodnoteniam. A nabudúce siahnem radšej po filme.... celý text
Projekce
2006,
Keith Ablow
O dosť lepšie ako prvá kniha ... pútavejšia, dynamickejšia, nedobiehalo sa toľko od deja a mám pocit, že sa šlo psychologicky viac do hĺbky postáv. Možno by som privítal trošku dlhší koniec, ale tak zas šlo o čas tak bolo potrebné všetko vyriešiť v posledných dvoch kapitolách :) Každopádne sa teším na 3. pokračovanie... celý text
Popření
2006,
Keith Ablow
Na 1. diel série celkom fajn, ale ... to že je autor zároveň aj psychiatrom je plus aj mínus. Plus - dokáže vierohodne vykresliť duševné pochody a psychické rozpoloženie nielen hlavnej postavy. Mínus - niekedy sa tým zaoberá až príliš a to na úkor kriminálnej linky, ktorá tu má fakt nejakých 40% a prípad sa rieši štýlom - raz za 2-3 kapitoly niekto povie hlavnej postave novú stopu (alebo na ňu príde sama), takže nejaké veľké krimi vyšetrovanie sa tu nekoná. Viac ma teda bavila 1. polka so zaujímavým potenciálnym páchateľom. Neviem, čo si mám myslieť o záverečnom zvrate, keďže mi neprišiel veľmi dobre vystavaný a skôr samoúčelný. Ak to tak zamýšľal autor od začiatku, tak sa k nemu mohol prepracovať lepšie, pretože som mal pocit, akoby to bolo vycucané z prsta s cieľom mať šokujúci záver. Navyše som si vďaka tomu zvratu uvedomil, že som si tam ako čitateľ ani nenašiel nejakú obľúbenú postavu. K tej hlavnej som mal skôr neutrálne pocity, občas to bolo lepšie, občas horšie. Navyše tam pomaly každá druhá postava mala traumu z minulosti hodnú psychiatrickej pomoci (ale to možno bolo tým, do akého prostredia to bolo zasadené :)). Ale napriek týmto viacerým negatívam si určite prečítam aj ďalšie knihy. Takže skôr 2,5* (sorry za dlhý komentár ... vždy mám problém vyjadriť sa stručne :))... celý text
