Nové komentáře u knih Maria Gripe
Hugo a Jozefína
„Román napísaný v 60 rokoch zo švédskeho školského prostredia. Nie je však pre dospelých, ale ani pre prvákov základnej školy. Je to niečo medzitým. Vo väčšine krajín, ktoré majú európsky systém vzdelávania, je isté to, že majú zmiešaný kolektív. A v každej triede sa nájde nejaký ten „raubíř“, šplhúň, triedny aktivista či tichá myš. Tu sa formujú kamarátstva, niektoré ostanú a niektoré sa vytratia zo života nastálo. Keď ale ostane z detských čias spolužiak ako priateľ v našom živote, je to vlastne navždy. Možno aj vám sa to stalo a máte niekoho podobného vo svojom okolí.
Príbeh malej Jozefíny, je v paralele príbehom aj súčasným. Či sú to deti zo šesťdesiatych rokov, či z nového milénia, stále sú to len deti v triede. Ani dnes sa odlišnosť nenosí a napriek tomu, že sa snažíme vychovať deti na ceste k tomu najlepšiemu, nie to vždy ľahké.
Malá a šikovná Jozefína spadá do kategórie tichších myší. Je však iná, pretože býva na fare a to je pre deti z triedy odlišné dosť. Trpí príkoria od zlomyseľnej Gunell, čo sa dá nazvať aj šikanou. Zotrváva na statuse tých „backround“ žiakov a ostala by tam doteraz, keby sa v triede neobjavil Hugo. Tiež pochádza zo samoty a z tvrdého prostredia. Hoci je reč je prostá, jednoduchá s tvrdým lokálnym akcentom, nie je ten, ktorý si dá po hlave skákať. Priamočiaro dá vždy, najavo, čo si myslí a tak aj koná. Jozefínu si okamžite získa a stanú sa z nich priatelia.
Tento román by som nenazval dievčenským románom. Klasifikácia v dobe reedície by asi dnes spadala niečo medzi young adult a školopovinnou mládežou na prvom stupni s odkazom, „dospelí prečítajte ma“. Asi pre každého niečo.
Áno, kniha rozoberá večné problémy detí, ale ako sa vraví aj deti dokážu byť kruté. Román však nie len o okrajovom dotyku témy, ktorej sa vraví šikana. Je to aj o humore, súdržnosti, priateľstve, prekvapeniach a s prísľubom, že všetko sa v živote dobre skončí.
Dá sa povedať , že tento titul je nadčasový a zároveň súčasný. Mal čo povedať pre 50-timi rokmi a určite aj ďalších päťdesiat rokov bude aktuálny. Román sa mi čítal dobre a nebolo to nič zložité na zamýšľanie. Určite ho však o niekoľko rokov ponúknem môjmu synovi, či si by si ho chcel predsa len prečítať.“... celý text
— Marek.Sc