Marek.Sc komentáře u knih
Od Domčeka z gombíkov po Najkrajší trávnik detských hier je kniha rozdelená na dve časti. Krajčírik Nohavička a Ako sa hrá krajčírik Nohavička.
Príbehy sú krátke. Nie je o však na škodu. Pri večernom čítaní deťom prelúskate aj dve-tri rozprávky. Kniha je doplnená originálnymi ilustráciami, kde sa fantázii naozaj nekladú žiadne medze. Svet farbených gombíkov, nití, nožníc, stužiek vás prenesie do detského sveta, v ktorom je malý krajčírik hrdinom pre všetkých. Hoci je titul vydaný v origináli po roku 1970, slová a ani kresby nezostarli. Práve naopak. Ponúknu aj dnes niečo, čo v najnovších detských knihách nie je. Toto malé rozprávkové dielo, som náhodou objavil v rodinnom archíve kníh na hranici už zabudnutých príbehov. Potešilo ma, že som ho znovu vybral a zaradil do mojej knižnice. Pravdepodobne sa už nedá požičať, ale v nejakom antikvariáte sa ešte určite nájde. Je to jednoducho malá knižka s veľkým srdcom.
Keď sa dostanete na jeho zoznam, máte to spočítané. Je to len otázka času a niekedy veľmi dlhého. A ani nemusíte vedieť, že na ňom ste. Ak sa však vaše cesty skrížili k nevôli výkonného orgánu spravodlivosti, ste mimo. Je trpezlivý a chladnokrvný. A vie ako sa vyhnúť dolapeniu. Netuší, že má protivníka, ktorou je záhadná žena a tá mu ide po krku už mnoho rokov. Má strach a so svojím pátraním sa zverí Lacy, ktorá pracuje v rade pre sudcovskú etiku. Ako však všetko skĺbiť interné šetrenie porušenia sudcovskej etiky a policajného vyšetrovania, keď policajti sú s dokazovaním v nevedomosti. Chladné stopy a odložené prípady zjavne akoby nesúviseli s tými horúcimi a aktuálnymi. Opak je však pravdou. Niekto raz vstúpil na sudcov chodníček a skrížil mu cestu. Dotyčné osoby musia za to zaplatiť.
Kniha má originálny námet. Sudca na druhej spravodlivosti. Možno už bolo napísané veľa kníh o vraždiacich mužoch zákona. Dobrou zápletkou sa javí, že je to sudca. Od začiatku vie čitateľ, kto vraždí. Zaujímavým je ale, spôsob, pohnútky a dôsledky týchto činov. Grishamove podanie spravodlivosti ukazuje, že nie všetci dobrí, sú tí naozaj dobrí.
Každý dospelák, aspoň teda väčšina, sa stretla s otázkou svojho dieťaťa, či by si sme si zadovážiť domáce zvieratko. Mačku, škrečka, rybičku alebo psíka. Zvieratká v príbehu sú personifikované do ľudských podôb. Psíkovia Uško, Tulko, Ošklivka a Loptoš majú svoj pohnutý osud. Má ho aj psí dedo Edko. Keď malý Ebík nájde skryté poklady, pýta sa svojho starého otca na ich pôvod a príčinu ako k nim prišiel. Vysvetľuje mu všetko o jeho psích priateľoch z útulku a ako si každý zaslúži citlivé srdce aj teplý peliešok. Na konci každého príbehu sú pekne vysvetlené psie problémy a pre dieťa sú pripravené otázky, čo je potrebné pre psích miláčikov pripraviť a ako sa k nim správať. Aj to dobré aj to zlé.
Keď by som mal zhrnúť tento príbeh tak asi takto: je to kniha láskavá, milá, s dobrom v srdci, s víziou zodpovednosti a tušením nečakaného. Určite poteší a vysvetlí dospelým, aj tým najmenším, čo to obnáša zaobstarať a vlastniť psíka nie iba na chvíľu, ale na niekoľko rokov dopredu. Knižku určite odporúčam.
O vesmíre, o čase, mikro a makrosvete je toho napísané množstvo. Zaujala má vtipná obálka knihy a zábavné mini-ilustrácie. Aj na základe nich som si povedal, že si knižku prečítam. A urobil som dobre. Dá sa povedať, že už som prečítal a aj vedel o 70 percentách informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté. Veda a pokrok idú dopredu a niekedy aj to, čo som videl v populárno-vedeckých dokumentoch, je pretavené do textu. Humornejšia forma mi nepríde taká suchopárna a aj som sa v niektorých momentoch bavil. Už viem prečo nie je možná teleportácia už vo svojej podstate, prečo je trend k prijatiu myšlienky veľkého krachu, nielen tresku a BIG BANG, možno ani nebol veľkým treskom. Fyzika má prísne limity ohľadom rýchlosti pri cestovaní v priestore, ale nemá obmedzenia ako sa má správať chodník, po ktorom cestujeme. A tu som sa dozvedel, že samostatne oddelené tri kvarky, z ktorých sa skladá neutrón či protón, každý sám váži menej ako keď sú spolu a tvoria časticu. Kde sa teda berie hmotnosť? Je tu takmer všetko a možno o trošku viacej. Kniha je veľmi zrozumiteľná a dobre sa číta.
Život a Andy Warholovi v komikse od talianskeho autora, ktorý sám priznáva, že nežil v jeho vychytenej dobe, ale nadchnutý Warholovým vplyvom, napísal o ňom životopisný komiks. Aj keď som skôr fanúšik iného druhu komiksov, tento ma spracovaním zaujal ako podobný titul o Davidovi Bowiem. Spracovanie je svojím spôsobom originálne a doplnené okrem kresby aj rozptýlenými fotokolážami z jeho doby. Drogy, umenie, sláva, smrť, originalita a neopakovateľná atmosféra pop-artu. Z každého tam niečo je a tiež takisto zosobnených 15 minút slávy mnohých postáv.
O jeho živote už bolo napísané mnoho. A možno pre tých, ktorí sa nechcú až tak veľmi zaoberať inými životopisnými dielami o Andym, je to komiks letom-svetom-s Warholom. A dozvieme sa aj nie len o jeho výtvarnej, ale aj filmovej tvorbe a v čom všetkom mal prsty a na koho mal vplyv. Nebola to nuda a cítil som sa akoby som naozaj „listoval“ jeho životom.
Veľmi milé príbehy pre deti zo života strážcov zákona. Dobro a zlo sveta skutočného je prerozprávané pre svet detskej mentality. Príbehy sme čítali pred spaním a každá rozprávka bola iná. Pre detského čitateľa, či skôr poslucháča (keď im číta rodič) to je také milé odbočenie do policajného chodníčka ich práce. Pekné sú aj ilustrácie a myslím, že zo školskej knižnice si z poličky môj syn vybral túto, len kvôli nim.
Je zrejmé, že spy romány sú vychytené a dá sa to povedať aj o tejto sérii. Vždy teším na nový prírastok od Silvu a takto to bolo aj v tomto prípade. Tentoraz však autor podľa mňa urobil odklon od žánru špionážny thriller a viac zabŕdol akoby do detektívnych vôd. Cítil som že to už nie je to pravé špionážne. Titul je však celkom napínavý, s dobrou zápletkou, napínavým dejom a prekvapujúcim záverom. Táto kniha bola skôr oddychovka a na tento štýl som sa dobre navnadil. Tak ako vždy, nás Silva hodí do rozbehnutého vlaku deja a od prvých strán sa dostávame do sveta čierneho trhu s umením.
Gabriel Allon je zo sveta špionáže preč, avšak jeho meno a kontakty majú stále moc zmeniť veci nečakané. Užíva si odpočinok, ale ako to už býva, po prosbe starého priateľa, Juliana Isherwooda, sa vyslúžilý šéf Inštitútu dostáva vo víru udalostí spojených s čiernym trhom obrazov svetových majstrov. Majster je však aj Gabriel a v nejeden raz už zúročil svoje reštaurátorské schopnosti. Kradnuté maliarske diela a geniálne falzifikáty je sféra, skôr pre kriminálny titul. Mozaika postáv z predchádzajúcich knižiek sa v hojnom počte stretáva aj v tejto zápletke. A samozrejme nechýbajú ani mŕtvoly. Gabriel Allon rozpúta napínavú hru pod heslom Lsťou a klamom, s pomocou mnohých zúčastnených, ktorí majú moc aj peniaze. A či táto hra vyjde? To je už na povážení čitateľa.
Nenudil som sa pri čítaní knižky, ale má pán Allon ešte dosť síl aj do budúcna? Keď nie, možno bude načase prenechať žezlo inému hrdinovi či rozvinúť inú charizmatickú postavu z predchádzajúcich románov.
Naozaj. Čo sa varí a varilo v Kremli?
Odkedy sú dochované zápisy kuchárov a spôsob varenia v Kremli, tak až po súčasné udalosti siaha reportáž autora. Možno sa aj vie, čo sa varilo pre cárom Mikulášom II., ale od revolúcie v Rusku je kulinárskych informácii do dnešnej doby omnoho viac. Čo jedol cár Mikuláš, Lenin, Stalin, Chruščov, Brežnev, Gorbačov, Jeľcin, čo sa varilo v Afganistane, pre kozmonautov ruského vesmírneho programu či ľuďom po jadrovej havárii v Černobyle?
Recepty jedál a spôsoby ich prípravy sú len okorenením podstatnejších príbehov zo zákulisia kuchyne. Najmä z pohľadu kuchárov a kuchárok komunistického režimu. Boli to nie veľmi známe tváre, ktoré však dozaista boli svedkami dejinných udalostí globálneho charakteru.
Od taniera číslo I. až po tanier XVIII. ochutnáte spôsob, štýl vládnej kuchyne a tiež nezmyselnosť bezhlavých skutkov, ktoré sa v minulom režime diali.
Kuchárov a kuchárky z tejto knižky som si zamiloval. Je až na neuverenie, čoho boli svedkami a ako dokázali pozdvihnúť, zmeniť vzťahy či zamútiť vodu v dobe aparatčikov.
Áno. Opäť je tu zopár dobrých receptov, ale neviem či by ich čitateľ chcel vyskúšať úplne všetky a podľa nich variť. Pre mňa mali skôr informačnú hodnotu. Klobúk dolu pred autorom, ktorý spísal možno posledné svedectvá žijúcich kuchárskych osobností. Tí, ktorí boli aj hrdinami svojej doby. Kuchárska vynaliezavosť zasahovala a zasahuje do diania na Ukrajine, Kryme, Gruzínsku a v samotnom Rusku. Kniha vychádza v pohnutej dobe a cítiť, že výpovede svedkov akoby teraz boli viac úprimnejšie. Avšak aj tu má propaganda svoje chápadlá a nie všetko čo je predostreté „ľudu“, musí byť pravda, čo bolo zistené aj samotným autorom.
Tento titul je však unikát. Knižne nebolo reportážnym spôsobom asi nič podobne zosumarizované, viac menej z „prvej ruky“. Skôr filmovo. S odstupom času, budeme všetky súvislosti hodnotiť s chladnejšou hlavou a sebaistejším postojom. Kniha má čo povedať súčasníkom a perspektívne aj generácii nepoškvrnenej železnou oponou.
A prečo treba spievať kysnutému cestu? Dočítate sa aj túto „pikošku“.
42 otázok a odpovedí bolo autorom zvolené podľa známeho čísla zo stopárovho sprievodcu po galaxii. Môžem túto knihu nazvať aj sprievodcom po civilizácii. Stručný výber podstatných problémov a odpovede na ne, vám rozšíria obzory. Ak už je čitateľ v niektorých oblastiach naštudovaný, tak menej, ale laikovi určite viac. Pre mňa to bolo z každého rožku-trošku. Kniha je možno názvom stručná, ale na bezmála šesťsto stranách sa toho dozviete naozaj veľa a informácie sú podané skutočne pútavo . Autor v nej predkladá známe a pre niekoho neznáme odpovede na štyridsaťdva otázok sveta.
Tento titul som si naozaj užil. Každý deň sa dajú "zhltnúť" dve-tri kapitoly s iným zameraním. Dajú, ale viac možno ani nie je nutné, aby mal človek čas nad nimi popremýšľať. Ja som si dal cieľ na každý deň jednu oblasť. Avšak moja zvedavosť ma príjemne dotlačila k prečítaniu viac než jednej témy na každý deň. Od otázok z fyziky, sociológie, matematiky, kúsok vesmíru, ľudského šťastia, ekonomiky, biológie, počítačov, umelej inteligencie je v knihe rozobraté populárnou formou naozaj to fundamentálne, čo by malo moderného človeka „trápiť“. Je naozaj cítiť, že autor si dal na napísaní tohto diela záležať a keď v ňom zalistujete po dlhšej dobe, určite dá vám odpovede na otázky z vybraných tém o svete. Výborná kniha a určite ju odporúčam.
Päť diktátorov, ktorí hýbali dejinami. Dá sa povedať, že aj svetovými. Ale čo ak je diktátor hladný a mrzutý. Keď má hlad, v ten deň môže niekto umrieť. A či to budú politickí oponenti, kolaboranti či niekto z kuchyne, na to odpovedia sami najpovolanejší, kuchári diktátorských hláv. Či jedli ako „pospolitý ľud“ a či mali výsady svojho postavenia? Autor si zobral do hľadáčika bývalých vládcov. Krvavých prezidentov a „predsedov“ z piatich štátov.
Abú Alí, Erasmo Hernadnez či pán K. Áno, aj po takejto dlhej dobe, sa niektorí boja priznať svoje meno, aby ich tiene minulosti nedostihli. Ani fotografia, ani iniciálky ani meno. Boli k nim tak blízko ako je len osobný lekár a osobný strážca. Ako kúzelníci na tanieri, však mali pomyselnú moc urobiť despotu šťastným či nespokojným. Preto sa v knihe dozviete, to čo sa nedá vyčítať z iných kníh v súvislosti s týmito režimami. Ich výpovede sú ako osobný dotyk čitateľa s bývalou hlavou štátu. Či bol diktátor prajný, či zabil niekoho keď sa mu zachcelo, či bol lakomý, či trpel nejakými chorobami, ktoré boli štátnym tajomstvom a s ktorými hlavami svetových mocností prišli kuchári do kontaktu. Veľa a ďalších iných známych aj zákulisných „kuchynských“ informácii sa dozviete z tohto titulu. Kniha sa číta ľahko. Reportážny štýl je výborným nástrojom podania svedectiev z druhej strany jedálenského stola a už teraz sa teším na pokračovanie, „Čo sa varí v Kremli.“
Každý príbeh s detektívom Boschom, ponúka zväčša napätie a súbor vynikajúcich zvratov. Ani v tomto prípade to nebude výnimka. Bosch, sa však ako penzionovaný detektív, neobjavuje v plnej sile celého príbehu. Je to skôr detektívka Ballardová, ktorá je tým hlavným ťahúňom vyšetrovania. Stará škola, Harry Bosch, však priloží so svojím loveckým inštinktom nemalú váhu k výsledkom pátrania. Je však už na dôchodku a samostatne detektívnu prácu v prospech polície nemôže oficiálne vykonávať. Ballardová slúžiaca len v nočných zmenách, prichádza do kontaktu až príliš často s odvrátenou stranou „EL EJ“.
Atmosféra je v uliciach nie príliš naklonená v prospech losangeleskej polície. Úlohu v tom hrá covid a smrť G. Floyda pri jeho zatýkaní. Akoby nikto nechcel s políciou spolupracovať a polícia nechce byť horlivo aktívna vo veciach verejných.
Prečo práve konkrétna strela zasiahla osobu s následkom smrti? Prečo práve táto zbraň vystrelila na Silvestra guľku? Prečo predmetná zbraň vystrelila projektil aj pri dávnej, nevyriešenej vražde? Bahno násilného zločinu je každým zistením tandemu Bosch -Ballardová, odplavované. Je tu ale iný zločin. Násilný, premyslený, s cieľom znásilňovať. Aktuálny, prebiehajúci a nezastaviteľný. Ako skĺbiť prácu na tom, čo sa udialo v minulosti, s tým čo sa v prítomnosti deje. Odvíja sa niť paralelného pátrania. Dokážu to títo dvaja?
A ako vo väčšine príbehov s Harrym je rozuzlenie prípadu skryté v spleti policajnej práce. Vždy sa teším, nech už to akokoľvek dopadne, že vyriešenie je na konci knižky. Aj náš detektív starne a je to aj cítiť na Connellyho románe. Nečudujme sa, Harry má už nejaký ten „krížik“ za sebou. Ako to ďalej bude, vie asi len autor sám. Po kombinácii postáv Boscha a advokáta zo zadného sedadla, sa možno do popredia viac dostane Ballardová a budeme možno svedkami novej nastupujúcej románovej postavy. Aj v tomto titule je vidieť, že to vôbec nie je na škodu. Mladšia a nová krv. Ale nechám sa prekvapiť, čo spisovateľ do sveta prinesie. Bolo by mi za Harrym smutno, ale novej postave by som sa vôbec nebránil. Knižný príbeh ma upútal a nenudil som sa pri jeho čítaní.
Tretie pokračovanie s Dominikou Jegorovovou je opäť o niečo posunuté ďalej. V nadväznosti na predchádzajúce diely, by niekto povedal, že je to z trilógie ten slabší počin. Ja si to však nemyslím a na posledný (?) diel som sa tešil. Teraz už zosnulý autor pustil opraty svojej tvorivej fantázie a z románu je cítiť, že poznatky zo svojej minulej profesionálnej kariéry, zúročil vo sfére spisovateľskej.
Povýšená, už plukovníčka Jegorovová, je v tesnej blízkosti „cára“ a má našliapnuté do vrcholových mocenských štruktúr. Možno nepodstatná akcia jej volavčej minulosti, pravdepodobne radikálne zmení chod svetových dejín. A nevedomky vytvorí podhubie pre naverbovanie krtka v CIA, sťaby najcennejšieho zdroja informácii pre Kremeľ. Jej nadriadení sú zásobárňou od krtka MAGNIT nadšení, avšak po veľmi dlhej dobe plánujú bezprecedentný krok, ktorý im umožní obrovský spravodajský skok. A ten bude mať za následok to čomu by nikto nikdy neveril, že sa môže udiať. Absolútny organizačný rozvrat a ohrozenie bezpečnosti. Ako to však dopadne? Ani do posledných strán som sa neodvážil tipovať záver. Prekypuje prekvapeniami a ako správny špionážny román vás drží v napätí.
Je to až k neuvereniu, ale autor sa dotýka blízkych udalostí, ktoré sa v čase písania tohto článku udiali a v podstate sa vo svete momentálne dejú. Je len na vnímaní čitateľa, či bude ovplyvnený autorovým predostretím fikcie a čiastočnej reality. Celá trilógia je aktuálna. Určená pre súčasného čitateľa. Možno sa bude dobre čítať aj o dvadsať rokov, ale v tomto období to je to pravé-orechové. Preto knihu určite odporúčam prečítať, lebo aj keď je to vymyslený SPY román par excelance, do dnešnej doby je naozaj šitý na „mieru“.
Pekná a jednoduchá knižka, ktorá ozrejmí deťom čo sa patrí a čo nie. Psík Oskar a mačka Berta von der Mňaaau, zažívajú príbehy a stretávajú sa so situáciami vo svojom okolí, ktoré sú im cudzie. Sú sami v tomto svete, túlajú sa a nie je nikto, kto by im vysvetlil čo je slušné a čo neslušné. Slušnosť a dobré správanie, týmto dvom nezbedníkom rozhodne nič nehovorí. V prostredí zvieratiek, metaforicky prenesenom do prostredia ľudského, vyvádzajú neplechu a aj keď to svojím spôsobom myslia dobre, je to vo väčšine prípadov na ich škodu. Jednoduchý až naivný a verný Oskar, v protiklade s namyslenou Bertou, vytvárajú svojskú dvojicu. Aj aj keď sa dá Oskar vtiahnuť do nepríjemností manipulatívnou, precitlivenou a trochu pyšnou Bertou, z každej peripetie sa nejako dostanú. Je to však na ich škodu, lebo ako sa ukazuje, rozvaha a slušnosť by im pomohli omnoho viac. A to naozaj v každodennom živote. V reštaurácii, v kine, divadle, na ulici, jednoducho všade, kde sa táto podarená dvojica potrebuje dostať.
Keď sa v dnešnej dobe vytráca tá trocha slušnosti, nie je celkom na škodu si zopakovať silu čarovných slovíčok. lebo aj to „Dobrý deň“, vyslovené z detských úst pani predavačke či susedovi, hneď urobí deň krajším.
Román napísaný v 60 rokoch zo švédskeho školského prostredia. Nie je však pre dospelých, ale ani pre prvákov základnej školy. Je to niečo medzitým. Vo väčšine krajín, ktoré majú európsky systém vzdelávania, je isté to, že majú zmiešaný kolektív. A v každej triede sa nájde nejaký ten „raubíř“, šplhúň, triedny aktivista či tichá myš. Tu sa formujú kamarátstva, niektoré ostanú a niektoré sa vytratia zo života nastálo. Keď ale ostane z detských čias spolužiak ako priateľ v našom živote, je to vlastne navždy. Možno aj vám sa to stalo a máte niekoho podobného vo svojom okolí.
Príbeh malej Jozefíny, je v paralele príbehom aj súčasným. Či sú to deti zo šesťdesiatych rokov, či z nového milénia, stále sú to len deti v triede. Ani dnes sa odlišnosť nenosí a napriek tomu, že sa snažíme vychovať deti na ceste k tomu najlepšiemu, nie to vždy ľahké.
Malá a šikovná Jozefína spadá do kategórie tichších myší. Je však iná, pretože býva na fare a to je pre deti z triedy odlišné dosť. Trpí príkoria od zlomyseľnej Gunell, čo sa dá nazvať aj šikanou. Zotrváva na statuse tých „backround“ žiakov a ostala by tam doteraz, keby sa v triede neobjavil Hugo. Tiež pochádza zo samoty a z tvrdého prostredia. Hoci je reč je prostá, jednoduchá s tvrdým lokálnym akcentom, nie je ten, ktorý si dá po hlave skákať. Priamočiaro dá vždy, najavo, čo si myslí a tak aj koná. Jozefínu si okamžite získa a stanú sa z nich priatelia.
Tento román by som nenazval dievčenským románom. Klasifikácia v dobe reedície by asi dnes spadala niečo medzi young adult a školopovinnou mládežou na prvom stupni s odkazom, „dospelí prečítajte ma“. Asi pre každého niečo.
Áno, kniha rozoberá večné problémy detí, ale ako sa vraví aj deti dokážu byť kruté. Román však nie len o okrajovom dotyku témy, ktorej sa vraví šikana. Je to aj o humore, súdržnosti, priateľstve, prekvapeniach a s prísľubom, že všetko sa v živote dobre skončí.
Dá sa povedať , že tento titul je nadčasový a zároveň súčasný. Mal čo povedať pre 50-timi rokmi a určite aj ďalších päťdesiat rokov bude aktuálny. Román sa mi čítal dobre a nebolo to nič zložité na zamýšľanie. Určite ho však o niekoľko rokov ponúknem môjmu synovi, či si by si ho chcel predsa len prečítať.
Čo má spoločné svrbenie a lístok vo vrecku s otázkou „Si ty ja?“ Dve záležitosti, ktoré si odporujú. Ale nie je to tak. Je to pekná kniha pre deti s osobitými ilustráciami. O tom ako nájsť seba a o nachádzaní priateľov minulých aj budúcich. A keď dieťa túto knihu nepochopí, pochopí ju neskôr lebo aj po viacerých prečítaniach sa v nej objaví niečo nové. A aj na to sme tu my, dospelí. Aby sme s trpezlivosťou deťom vysvetlili, ako to naozaj chodí vo svete.
Na začiatku bolo svetlo. Teda v tomto prípade si treba zobrať baterku a presvietiť prvú dvojstranu za obálkou. Papierový panelák pod žiarou, niečo odhalí.
Knižný príbeh však odhaľuje viac. Dvaja súrodenci, žijúci na periférii mesta, konfrontovaní s jeho veľkosťou, anonymitou a podmienenou samotou. Mama, ktorá odchádza deň čo deň za prácou sa vracia skôr nad ránom. Avšak v knihe nie je dôvod hľadať podtón. Súrodenci bez otca sú však v dotyku s realitou potreby zabezpečenia rodiny len obetou svojej matky. A keď je mama v práci, deti robia nezbedníctva. Strojovňa výťahu sa javí ako dobrý nápad na rozloženie hlavnej základne na vykonanie nejakej neplechy. Zistia však, že vo svojom bunkri nebudú sami. A keď sa na scéne objaví tajomný cudzinec, začne by všetko inak.
Pred spaním som môjmu synovi prečítal jeden príbeh. Niekedy aj dva, nakoľko zvedavosť zvíťazila a chcel vedieť ako dej pokračuje. benefitom, je to že aj malý čitateľ sa pýta „prečo, ako a začo.“ Hľadať slová na pomenovanie stavu nie je vždy ľahká úloha pre rodiča. Má to však svoje plus a pútavý príbeh len rozvil hlad po odpovediach u dieťaťa. A to nie len zo sveta prírody, ale aj zo sveta dospelých.
Ani ja som sa, ako dospelý čitateľ nenudil. Dej ma od začiatku zaujal a s poučnými prvkami mal pridanú hodnotu. A či boli niektoré pasáže akoby „nezakončené“?
A možno je to na niečo dobré, že v knihe bolo zopár vecí nezakončených na sto percent.
Lebo, čo je na konci sveta a za ním? Úplný koniec a či ešte niečo viac?
Janko Hraško či Palček? Áno. Podobností v iných rozprávkach je dosť. Avšak tento titul je picture-book. Načo veľa slov, keď text podtrhnutý ilustráciou povie dostatočne všetko. Alebo naopak, ilustrácia podtrhnutá textom? Podobný príbeh pozná veľa čitateľov. Tento je však iný. Vizuálne výrazný, rozvité kresby s použitím minima farieb. Napriek tomu aj s malým množstvom farieb sa dá urobiť skvelá ilustrácia. A tá dodá tón knižke a vytvorí náladu, ktorá je svojím spôsobom originálna. Zdá sa, že je kniha krátka čo do počtu strán. Má však svoju atmosféru a status, ktorý je svojský. Mňa však potešila a po čase si ju opäť vytiahnem, prečítam sebe či môjmu synovi.
Nad touto knihou som najprv váhal, či si ju zaobstarať. Urobil som to až na druhý pokus, keď sa vypredalo prvé vydanie. Možno som urobil dobre a nechal svoje rozhodnutie trochu odležať. Na druhý pokus som si ju odnášal domov. Čo môžem očakávať o komiksovej biografie? Vyplní moje miesta nevedomosti o živote dvoch známych umelcov? Naučený na knižky viac Satinského ako Lasicu, som musel odkrojiť zo svojich dohadov o vtipných textoch z pera „môjho milého Slováka.“ Tak som myšlienkovo odložil „Expedície“, Gundžovníky, Listy Oľge aj Čučoriedkáreň“.
Tento titul bol počin vydavateľstvo Monokel, spracovať istú etapu pôsobenia osobností L+S od 1968 až 1972. Aj pre mňa to bola trochu historická medzera. Nehol som vtedy na svete, ale už som spadám do kategórie „občanov“, ktorí zažili režim aj humor obidvoch protagonistov a herecké osobnosti, ktoré sa pohybovali v ich okolí.
Takmer každý pozná dvojicu L+S, z humorných scénok, filmov či televíznych šou. Aj keď možno posledná generácia nie až tak úplne. Kto si však našiel cestu k ich scénkam, divadelným záznamom či jednoducho k ich humoru a pôsobeniu na československej scéne, ten ocení komiks o ich začiatkoch.
A naozaj čítal sa mi ľahko. Všetky dobové reálie sú spracované výborne. Aj po textovej aj po grafickej stránke. Čitateľ si rozšíri obzor o tom ako to naozaj bolo. Ani aj som nevedel všetko o peripetiách tejto dvojice. teraz už však viem a neľutujem. Veľa nechýbalo a koniec účinkovania L+S v rokoch „bratskej pomoci“ by bolo smutnou správou. Opak sa však stal pravdou. Vďaka osudu, dobrej konštelácii hviezd a najmä úsiliu osobností z ich okolia sú tu. Neboli. Ale stále sú a ostanú.
A to sa stalo správou radostnou.
Táto prepožičaná knižka na dobu neurčitú patrila medzi tituly, ktoré som skoro odložil Ad acta, bez pocitu znovuotvorenia. Hoci v tej dobe téma bola aktuálna, nemal som pocit, že sa do nej chcem s vervou pustiť. Avšak realita dnešných dní, má primäla, túto knižku čítať. Už z názvu knihy je zrejmé, ako to všetko dopadne. Mladý a neskúsený dánsky fotograf, sa vyberie zdokumentovať ľudí, ktorí trpia vojnovým konfliktom. Súhrou okolností sa stane adeptom na rukojemníka s vidinou vysokého výkupného pre islamský štát. Stáva sa z neho väzeň, za ktorého keď nebudú zložené peniaze, stane sa väzňom popraveným. Ako som spomínal, vieme ako kniha dopadne. Unikátne je skôr spôsob, akým sa postavila rodina k jeho záchrane a vyslobodeniu. Naozaj vieme, čo všetko by sme urobili pre oslobodenie svojho syna? A keď to nesmiete nikomu povedať a vo veľa veciach konať na vlastnú päsť, je to o to horšie. Nikomu sa nezdôveriť a dusiť v sebe najhoršiu obavu, smútok, hnev a ostatné negatívne pocity má na psychiku príbuzných zdrvujúci účinok. Daniel prostredníctvom autorky, popisuje naozaj všetko, čo zažil v trinásť mesačnom väzení v Rakke. Mučenie, priateľstvo medzi väzňami, ale aj brutalitu väzniteľov. Na pozadí sa odvíja príbeh popraveného Jamesa Foleyho, ktorý bohužiaľ vykúpený nebol a všetci vieme ako skončilo jeho trápenie. Čo však predchádzalo tomu, aby sa Danielova nočná mora, čarovným prútikom zmenila na realitu všedného dňa? Zázrak bol vykúpený množstvom sĺz a neskutočného snaženia jeho rodiny a prostredníkov, ktorí boli v úzkom kontakte s džihádistami. Daniel prišiel v jednom momente takmer o všetko. Dánsky demokratický štát mu bol razom vzdialený. A až teraz si uvedomil, aká je tá istota slobody prchavá. Odrazu zmizla európska realita, spokojnosť, konzum a ostatné vymožeností sociálnej istoty vlastnej domoviny. Teraz je to len o prežití.
Cenný v tejto knihe je opis udalostí, ale aj úsilie všetkých zúčastnených a snaha podtrhnúť, aby sa situácia vo vyhrotenom vojnovom konflikte viac nezopakovala.
Na túto knižku som na trafil len náhodou z jednej malej poznámky na okraji. V podstate by som sa o nej nedozvedel a kombinácia neskutočného hudobného talentu, prežitie niekoľkých koncentračných táborov a nezlomnej vôli prežiť ma okamžite oslovila. Od mladého dievčaťa, ktoré žije svoj detský sen až po perzekúcie a jej vrhnutie do terezínskej a oviečimskej mašinérie. Jedna skupina príbehov začína od začiatku vojny až do jej konca. Druhá skupina príbehov je od konca vojny cez je profesný a súkromný život. Línie sa plynule striedajú a pomaly napredujú, každá vo svojej dobe. Otvára sa nám svet o ktorom už možno bolo napísané dosť, avšak aj tento príbeh je osobitý. Láska k hudbe jej pomohla prekonať aj tie najťažšie životné prekážky. Aj v časoch ťažkého komunizmu sa nej stala dáma, ktorá majstrovsky ovládala takmer zabudnutý nastroj.
Nie je to len o neochvejnej túžbe žiť, ale aj o hľadaní samej seba, nájdení svojej lásky a vysporiadaní sa s ťaživou minulosťou. Čitateľovi odkrýva aj pomyselné dvierka sveta vážnej hudby. Obštrukcie umeleckého života v čase totality, úspechy, ponižovanie, ocenenia aj frustrácie. Aj maličkosti, ktoré znamenajú nádej v lepšie časy, a to nie len počas vojny. Držal som jej palce na každej stránke knižky. Dožila sa vysokého veku a aj keď odišla, môžem povedať, že zanechala hlbokú stopu v kultúrnej, spoločenskej aj vlasteneckej obci. Aj ako svedok vojnových čias, nezapadne jej svedectvo prachom. o to viac, že je aktuálne aj teraz.
Je smutné, že napriek tomu čo sa udialo v minulom storočí sa ľudia neponaučili a majú krátku pamäť na to, ako málo stačí k tomu, aby sa vznietilo zlo vojnového konfliktu. Ako ľahko sa nájde „nepříteľ“ na ktorého treba zvaliť všetky viny a ukojiť svoje frustrácie. Páči sa mi ako povedala pani Zuzana, že keby mohla tak vymíti zo sveta závisť a nenávisť. Ani v dnešnej dobe by sme nemali zabúdať na to, aby sme boli humanisti. Nebáli sa pomáhať, byť nápomocní, súcitiť, ale aj byť odvážny, tolerantní, stáť za pravdou, dobrom a nebáť sa vyjadriť svoj názor. Aj toto je jedna tvár slobody.
Jej anjel strážny naozaj prekročil kvótu sto zázrakov a toho, čím bola Zuzana Ružičková príkladom je obdivuhodné. Jej príbeh má čo povedať aj súčasníkom už len preto, aby sa nevrátila hrôza z doby minulej a my neostali bez tváre.