Nové komentáře u knih Marta Janáčková
Atlas sveta
„Spomienka. Neviem ci sa da nejak okomentovat atlas map. Urcite ano. Pisal sa rok 1980 a od mamy som dostal ako darcek tento atlas. Za to ze som uspesne prezil pobyt v detskej ozdravovni, kde som polovicu casu presmrkal lebo som chcel ist domov. :) Vtedy som mal asi 7 rokov a prvy raz som bol bez rodicov prec z domova na dlho.
No, ku knihe. Ja som nasledne asi rok stravil pri atlase sveta skoro denno denne. Stal sa mojou najoblubenejsou hrackou, citat som uz vedel, a podrobne som skumal kde sa co tazi, fascinovany znackami ktore kazda znamenala nieco ine. Ktore mesta su najvacsie, kde je kdejaka jaskyna, sopky, hladal som po mapach ktory vrch je asi najvyssi, kreslil do toho ceruzkou a nasledne gumoval, pretoze ocareny kadejakymi vtedajsimi dokumentami z 2. svetovej, som planoval presuny vojsk po svete :) Veru, kniha bola pre mna dokonca aj niecim ako strategickou hrou. Ratal som kde sa asi tazi najviac diamantov, kde maju ovce, bavlnu... No a mapa mesiaca, to som bol uplne na vetvi, ze niekto dokaze zmapovat mesiac. Mam ho dodnes, rozdrasany, pouvolnovane strany, jedna strana zazila par chleba natrety Majkou. Ale je to relikvia ktoru nevyhodim. Ked sa potom o niekolko rokov na hodinach Zemepisu skusalo, ved to poznate, "Ukaz na mape kde sa nachadza Nil... Moskva" Slepa mapa CSSR sa vypisovala, ja som nemusel ani hladat. Ako snad jedine decko som v klude vedel kde je trebars aj Chanty-Mansijsk. A na dejepise, ze archeologicke nalezisko Troya je dva centimetre pod Istanbulom :)
Posledny zasah do neho som urobil zaciatkom 90tych rokov cervenou fixou, ked som zvyraznoval nove hranice v nasom vychodnom bloku, rozparceloval som napr. Juhoslaviu tak ako sa rozdrobila. A popodciarkoval nove hlavne mesta. Cele roky sluzil ako podlozka pod mysou. Barbarske. Vydral som znacnu cast potlace na obale. :) Teraz je odlozeny na zasluzenom odpocinku na cestnom mieste.
PS: Po skonceni skoly, po modrej knizke, som uplne zmenil svoje zameranie a dost nahodou som sa stal tlaciarom. Cele roky...asi 18-20, som tlacil mapy, a to bola najkrajsia praca aku som mal. Dnes to valia cez plotre, takze ma uz pri mapach nie je treba. Ofset s tym ako spachtlou miesam odtiene farieb, ako pasujem kazdu vrstvu na harku, ako nadavam nad zavlhcenou platnou, ako mi pasuje zasychajuca platna a farba vitazi nad vodou... to uz je davno tam. Dnes to uz nie je remeslo, ciste kosele, pocitac, posles subor... dovidenia. (A to nie som starec!! mam 46 rokov)“... celý text
— Corso
