Corso komentáře u knih
Rychlovka do nedelnej rannej postele. Par knih zidovskych anekdot uz mam. A este viac knih vtipov, kde je aspon kapitola. Ale tato mala knizocka obsahovala aspon polovicu pre mna uplne neznamych vtipov. A pri niektorych som naozaj vyprskol smiechom. Pekny antikvariatovy ulovok.
To postupne rozkryvanie az po mrazive finale mi kedysi ucarovalo. Ano ma to svoje slabe stranky, a zaver je uponahlany, ale je naozaj doslova mrazivy. Preto mam Gateway rad, a v devatdesiatkach mi Laser otvaral nove obzory fantastiky a scifi. Preto je tato kniha doslova moja srdcovka. Hoci s nadsenymi poloprofesionalnymi prekladmi, ale tak lahko sa dnes da zohnat aj original. Jeden z prvych romanov (maly spoiler!!) ktory sa vazne zaobera hrami s dilataciou casu okolo singularity. Pomerne na malom priestore vyrozpravany intimny zivotny pribeh, Pohl dokazoval ze zaner moze okrem dobrodruzstiev a inych svetov predviest citatelovi aj vaznejsie zamyslenia.
Aby som sa tu vyhybal spoilerom, oblubil som si prirovnania. Ale hrozi, ze z takeho komentara Vam nebude jasne, co za knihu to vlastne komentujem. Akoze citalo sa to dobre, je to fajn oddychovka, navyse okorenena celkom uveritelnymi realiami, detailami zo zivota ci uz mesta alebo zivota kata, niekdajsieho stavu mediciny a liecitelstva, v tomto pripade aj zivota v klastoroch po velkej tridsatrocnej vojne a nastupujucej renesancie, ak som dost presny a pochopil som obdobie.
Ale nie je to za plny pocet hviezd. Kym jednotka bola dost komorny pribeh oslobodenia a ocistenia miestnej bylinkarky a porodnej babice, a s tym spojene odhalenie zlocinu a skutocneho pachatela, v Ciernom mnichovi sa Potzsch pusta priam do brownovskeho honu za pokladom templarov. Dej rozvetvil, na tri linie, kazda z pomerne hlavnych postav, kat, Magdalena, Simon, maju v podstate samostatnu linku, ktore sa obcas prekrizia. Tiez nepomaha a tu paradoxne vec ktoru neoblubujem ale tu naopak chyba, nejake jemnejsie clenenie na kapitoly. Skratka jedna kapitola obsahuje aj 6-10 skokov medzi dejmi. To uz je potom lepsie vykaslat sa na cisla a len castejsie delit medzerami. Po docitani mam dojem, ze som dostal knihu z akejsi novej serie :)
Aby doslo aj na to prirovnanie, bolo to ako ked si kupim listok na vlak do Banskej Stiavnice, a v Hronskej Dubrave zrazu zistim, ze vlak ide kua dalej na Zarnovicu, Kozarovce, Levice a ja sa uz len veziem. Za mna velka zmena doslova az zanru. Ale kedze poklady templarov a tajomstva okolo nich mam rad od detstva, ked som hltal pana Tragacika, hoci vyluhovany tri krat vymoceny pytlik asi kedysi chutneho caju, davam 4. Ale aj pre sympaticke postavy pomerne uveritelne realie. No a naucil som sa jedno krasne slovo, ja si snad urobim na facebooku ucet s menom.... ze Pfaffenwinkel!!!
Zamyslel som sa, a prisiel na to, ze postava Poirota bola pre pribeh uplne nepodstatna. Bol tak trochu "navrublovany" na iny pribeh. Citatelia si ziadali Poirota, ale pisal sa rok 1963, A.Ch. uz bolo 73 rokov, napady z jej uzasneho zapisnika sa minali a uz nevznikali nove a take napadite ako kedysi. Kniha na vianoce pre vernych citatelov bola tradicia a patrila k anglickym vianociam ako puding a punc. Musela vyjst a zavazok sa casom stava dost pritazou.
Kedysi by stopy a omrvinky na ceste k vyrieseniu vrazdy boli roztrusene a upletene zaujimavejsie a originalnejsie. Ale casy hier s citatelom uz boli nenavratne prec. Madame Christie, Geraldina je taky mily... ale predsa len deus ex machina, ze?
Hodiny nepatria do top 10. Ani do top 20. Ale to preto, ze ste napisali tolko skvele vykonstruovanych pripadov, ze to skratka inak nemohlo dopadnut.
Dlho mi na stole lezala nedocitana tato Borikova trilogie. Po 1. a 2. knihe nasleduje a teda aj citam 8. pokracovanie. Jednoslovne by sa dalo oznacit ako "poprevratove". Aktualne sa tu teda objavuje zobranie, zbohatlici, manageri, drogovi dileri, a ako som spomenul kedysi pri jednotke, vacsiemu priestoru sa dostalo strykovi Chrobakovi a tentoraz nie jeho vynalezom, ale skor sialenym podnikatelskym planom na zbohatnutie. Ako je aj v poznamke na konci uvedene, chalani by uz v case vydania mali mat okolo 40 rokov, ale stale su to nezreli pubertaci. Spisovatel moze donutit svoje postavy nestarnut. To je v pohode. Co mi vsak viac vadilo, boli zasa... (ako u podobne ladeneho Golema) priblble dialogy medzi nadrzanym Borikom a nadrzanou Kvetou aka Rusalkou. Akoze aj my ako dorast sme viedli s babami svetacke mudre reci. Preto ma asi aj pri citani tohto skoro hanba fackuje :) Nastastie tu toho nie je vela. Stale mi vsak viac sedia stylom tie starsie "naivnejsie" casti pre mladsich, ako p. Steklacovo porevolucne prisposobovanie a komentare doby. Tam sa to skratka bije s povodnym zamerom serie, pobavit. No a kniha je na konci useknuta a vela rozohratych liniek ostane otvorena a nedokoncena. Dovod nepoznam.
Myslel som si, ze to bude taka lahka bubu literatura s prepacenim skor pre zeny ako pre fandu hororov. Bol som vsak celkom milo prekvapeny. Ako nemylil som sa celkom, ale... DC nepise vysoku literaturu. Nehra sa s psychologiou postav, su len plytke. Je trosku naivne a primitivne definovat hlavnu postavu jedinou spomienkou na akysi zahmleny utek z domu s matkou. Ja si napr. z detstva nepamatam ani prd. :)
Skratka mame strasidelny dom, naznaky, napinave momenty, budovanie dost hustej atmosfery a je toho dost, nie len ako zlaty klinec programu na konci. Mame bubaka, mame tajomstva z minulosti, mame sceny ako z filmu, a to staci. Aspon mne ano. Pristupoval som s malymi ocakavaniami, a asi aj preto je moje hodnotenie pozitivne. Nevadi. Ako oddychovka a podzaner hororu hountig house story to dobre funguje. Postav je par, DC ich pouziva na posuvanie deja, nie na hlboke analyzy a spomienky ako King. No, a konecne mozem dat jednu knihu do vyzvy bo je tu kocour. Kocur Wolfgang funguje, tak ako kazda spravna macka, ako detektor na duchov, takze je to tiez ok :) Taky young adult horor, urcite zabavnejsie citanie ako Utahovani sroubu, ci Barkerov Hellraiser. Nehra sa to na nic, len vsadza na atmosferu a odvaznu slecnu v nesnazich. Ze je taka blbka, ze neujde, je kanon zanru, bez toho by to nefungovalo, keby si kazdy povedal "serem na to, tu strasi, drem prec". V podstate sa tu stretnete so vsetkymi klisoidnymi scenami z podobnych hororov. Duch sa vam zjavi za plecom v zrkadle, utekate a uz ste skoro doma a chnapnu Vas za nohu, zhasnu sa Vam svetla, hoci ste za elektriku ucty zaplatili. Cely nakup roztratite po lese ako utekate pred lesnym duchom :) Bezne veci, kazdy zazil ci aspon v kine videl.
Jo, poznamka, odkladal som si citanie vzdy az na vecer a noc. Ono to doda atmosfere. Je jesen, horory patria k tomuto obdobiu, uz som si napr. v nedelu znova, ako skoro kazdy rok, pozrel Nosferatu z 1922, to je taky moj ritual.
Manon je milostny pribeh. Priebehom storoci ziskal len o nieco slabsi status, ako trebars Romeo a Julia. Abbe Prevost napisal pocas zivota nieco okolo 200 knih, ale v podstate prezila do dnesnych dni len Manon. Sam zil dost biedne, pohyboval sa v akomsi kolotoci medzi klastormi a osvietenskym prostredim, zapasili v nom pravdepodobne aj taketo protichodne myslienky. Manon napisal uz v mladosti, a pretavil do vtedy este len poviedky vlastne sklamanie z nestastnej lasky. Ta ho priviedla k zivotu v reholiach. Cirkevna cenzura dielo zakaze. Neskor o dvadsat rokov sa k pribehu znova vratil a prepracoval ho. Stiahol som si zo zvedavosti anglicky original z Guttenberg Projektu, a su to take standardne podane pamati, filozofovanie a rozpravanie Des Grieuxovo. Ono to vsak asi aj vdaka kontroverznosti temy zilo a rezonovalo, Manon sa stala nametom viacerych opier, baletu, dokonca aj slavny Puccini ju spracoval.
Nezval tym ze toto dielo prebasnil, dal dost silny patos, zosilnil romantiku, skratka, aspon tak to na citatela musi posobit. Dost to kontrastuje, ked sa zamyslite nad samotnym obsahom, pretoze Manon Lescaut je dost negativna postavicka, taka 16 rocna "vychcalka", Des Grieux je naivka, ospravedlnuje ho jeho neskusenost a laska zaslepuje. Tiberge ako priatel ma zasa svoje zaujmy na rozbiti vztahu L+G, zda sa ze dost homosexualne, hoci pod ruskom oddanosti k Bohu v naruci klastora, kam povodne Des Grieux mieril, kym nestretol osudovu sl. Lescaut. Ako da sa nad tym premyslat, spriadat teorie, v tomto je pribeh a osoby bohate na interpretovanie. Je tam ta linka uteku v podstate oboch protagostov z neblaheho osudu v klastoroch, celibatu, sluzbe Bohu. Totiz aj nasa vychcalka smerovala do klastora.
Lenze, Manon zacne dvorit dalsi, a jej to nevadi, prave ze to vyuziva, a Vas napadne, ci jej laska k Des Grieuoxvi je vobec uprimna, ci je to nie len jeden prvy schodik na ceste k pohodlnemu zivotu ...a tak dalej. Priblizit to k inemu pribehu, napada mi snad Bonie a Clyde, pretoze Des Grieux jej trosku v namotavani stareho Duvala, neskor aj jeho syna, pomaha. Medzi tym sa rozidu, znova ich to k sebe pritiahne, Teda... Manon sama najde DG a vytiahne ho uz zmiereneho s jej stratou zo zivota knazskeho. No skratka, cely tento pribeh ma potencial Romea a Julie a dokonca aj s tragickym zaverom.
A zasa zdoraznujem, Nezvalove verse toto temno trosku romantizuju a zahmlievaju, lebo citatel vnima hlavne krasu tych versov a skutocne niektore mate chut naucit sa naspamat. Ak by ste chceli vnimat len tu lubostnu linku dvoch ludi, tie vyznania ktore dokazal vycarovat, su uzasne.
O to zaujimavejsi je potom ten kontrast s originalom. Ale, ani ja som nemal chut citat Prevosta celeho (je to dost dlha klada na len take informacne porovnavanie) a anglictinu ovladam len taku zakladnu, tak sa nebudem morit. A prelozit to googlom ide, ale ono to nie je celkom to prave orechove.
Nezval vitazi v tomto suboji napriec casom nad Prevostom aj poeziou, aj pristupnejsou formou podania pribehu.
Ale poviem Vam jedno, vychcalka, nevychcalka, zlatokopka, nezlatokopka, do Manon by som sa dokazal zalubit aj ja. Zvlast este zamlada.
Existuje televizna inscenacia, Jana Preissova hrala Manon. Poviem Vam, Angelika alebo Bardotka suvix. Tiez silny material na zamilovanie.
Tak, zasa niekedy priatelia.
Z tohto som bol mierne zmateny. Hlavna postava Martin sa mi spociatku javil ako student, skoro dieta, a neskor sa sprava podivne dospelo, rozhoduje sa ktoru z dvoch priateliek vojede, snivaju sa mu eroticke dost explicitne sny :), sak akoze komu nie v puberte. Postava Golema je zasa takmer zbytocna a mohol to byt akykolvek starsi muz. Jedine jeho podivno spociva v tom, ze odniekial vypradie par elixirov, okolo nich vznika taka mala zapletka krizom krazom nasmerovanych zamilovani. Inak najviac mi vadilo to podivne spravanie hlavnej postavy, mozno to mal byt start dalsej serie, ale toto sa celkom nepodarilo. Fakt som nevedel kto je cielova skupina. Dialogy su obcas tak naivne, ako by to napisal 12rocny gymnazista snivajuci stat sa spisovatelom. Po jednej vete Matrin zabije ze "Zacinate ma nudit, budte strucnejsi" pricom ta prva postava este skoro ani nezacala.
Ale najvacsi zadrhel vidim v absencii akehokolvek deja. Len sa vsetci volaju podebatit, pripadne jedia alebo chlascu sampanske, ano nas mladas chlasce whisky, sampano, a do toho elixir na pekne sny. Vsetko sa to odohrava v izbach hotela a jeho restauracii, pripadne doma alebo v nejakom mrakodrape, kde nastastie vsetko ostatne je do neho prihodne umiestnene. Ci nejaka agentura, ci uz pravnici, skratka toto by si uhral aj ako divadelne predstavenie. A aby som nezabudol, neustale sa presuva jedna postel, nie aby bola akcia, ale aby sa zachovala pocestnost jednej aj tak uz davno skusenej dievciny. Tak ja Ti Karle nevim.... Ak toto mal byt start akejsi serie pre modernu mladez, aj s mackanim nadier a chlastanim whisky, zaroven naivnymi pubertalnymi dialogmi a radoby sexualnym pnutim medzi protagonistami, tak za mna sa nezadarilo. To ta Borikova parta sa mi viac lubi.
Jo, a koniec je tiez useknuty nejak uprostred deja, takze bolo jasne ze si mam kupit pokracovanie ak chcem vediet ako to dalej bude s elixirmi, Renatou, Johanou, Fiorim, Erzikou a Ester, a ci Arnieho laska k Martinovi dojde naplneniu :) Ako, vobec ale ma to momentalne nezaujima :)
"Zůstal ještě do června a odešel den po Eliščině tichém pohřbu. Od
března do června žili vedle sebe jako dřív a zvykali si, že už nic
nedělají a nebudou dělat spolu. Mluvili o tom nahlas. Uvažovali,
co komu patří a jak si rozdělí, co společně nabyli, ale bylo toho tak
málo, že to nezabralo moc času. Někdy se hádali, ale to, co bolelo
nejvíc, nikdy nevyplulo napovrch: nemohli si ve skutečnosti své
věci rozdělit, protože by zničili i to poslední, společnou minulost
a připomínku skalní jistoty, s níž třicet let spoléhali jeden na
druhého. Bylo to stejné, jako by jeden z nich smrtelně onemocněl
a měl brzy zemřít. Čekali na konec a děsili se ho každý zvlášť.
A když přišel, byl to den jako každý jiný, jako poslední výdech
před usnutím."
Zoberte si najkrajsie intimne pribehy opisane napr. Murakamim, ked bol vo forme. Tak to je prepacte za vyraz, furt hadr proti tomuto. Ale mozno je to kulturnou blizkostou a jeho vzdy planovanou chladnostou a odtazitostou, ale napadol mi hned ked som hladal prirovnanie.
Alhambra. Krasne, ano melancholicke, citlivo namalovane portrety, nostalgicky uprimne. Neviem co viac napisat. Tato kniha obsahuje tolko zivotnych pravd ktore nas v podstate bolia a vyhybame sa im, ze proste nemam preco sa rozpisovat. Myslim ze som prave cital jednu z najkrajsich knih co som posledne roky mal pred sebou. A vlastne uz ani neviem, preco som do nej prvy raz nazrel a co ma k nej priviedlo. Chvilku este predycham ten pekny smutok co zanechava.
Po par dnoch sa mi to este viac v hlave rozlezalo, a napada ma spojenie s magickym realizmom, velmi silne. Takych rodinnych intimnych Sto rokov samoty.
Rocannonov svet nie je ziariva fantasy, nie je ani uzasne napisana, a nie je ani medzi zakladnymi kameni zanru. Pani Le Guin sa rozpisovala, a toto bol jej prvy vydany roman. V podstate sa ale oplati precitat pre tu rozdielnost a trosku odlisnost, snad by sa dalo povedat, strucnost, v naznakoch nacrtavany svet, tak odlisny pristup od dnesneho bezneho podania 10-20 zvazkovych eposov. Zakladom Roccanona je vskutku elegantna myslienka. A tiez Le Guinovej predosla poviedka Semleyino dedicstvo. Roman ju aj obsahuje ako prolog. Elegancia sa podla mna schovava prave v zrkadlovej podobnosti rovnakych osudov dvoch rozdielnych postaviciek. V poviedke slachticna Semley putuje az do technologicky vyspelej civilizacie nebeskych panov, pricom straca roky zivota ako sa patri na poctivu hard scifi. Fyzika a hry s casom sa tu prisne dodrziava, fantasy svet je len v podstate uveritelny primitivnejsi stupen civilizacii inej planety okoreneny nezvyklym zvieratkom lietacom. Strucny nastrel sveta, nic prilis hlboke.
No a Rocannon to rozvadza o putovanie moderneho vedca v tomto radoby fantasy svete o kopu rokov neskor. A je to prave on, kto sa s nadhernou Semley kedysi v minulosti stretol, a teraz putuje s jej vnukom. Taka nenaplnena platonicka laska by sa dalo povedat tam na pozadi pribehu drieme. Co je aj neskor znakom Ursulinej tvorby, vnasa do fantastiky aj romantiku, kde tu. Holt zensky pohlad na svet.
Ci budem v cykle pokracovat, neviem, teraz nemam chut. Ono ja celkovo nie som velky citatel fantasy, hoci toto je skor zanrovy hybrid, mix. No uvidim. Ako osviezenie to bolo fajn.
Ako mam Soucka rad, tak teraz som doslova unaveny. Unaveny, ubratrickovany, Bratricek slonu, mladsi bratricek, starsi bratricek. Hoci pomerne kratke dielo velkosti novely, zaciatok slubny, ubil to stred. Nudne nezazivne napisane utrapene dobrodruzstvo uprostred Afriky, naivne spravanie postav, nezachrani to ani mimozemstanske tajomstvo. Som presvedceny, ze prirodopisna kniha o skutocnom zivote skutocnych termitov musi byt skvele citanie lebo je tu naznacene, ze termiti su interesantny hmyz. Jaj ale toto, neviem presne co nezafungovalo, lebo podobnej sablony sa Soucek drzal viac krat, ale s takymi Slepymi ptakmi sa to neda ani porovnat.
Taka blbinka s putavou obalkou. Maly chlapec Cyril nema mamu. Zato ma otca a dve tety. Annu Lauru (tym druhym menom som si zrazu nie taky isty) ktora je prisna, presna, kategoricka, a chce pre chlapca len to dobre. A potom Dominiku, ktora zastupuje volnost, slobodu, fantaziu, nesputanost. A ta chce pre chlapca tiez len dobre. No a zaziju par dobrodruzstiev, ktore su celkom vtipne a dobre by vyzerali snad aj na televiznej obrazovke. Je tam par viet a detailov poplatnych dobe, ale myslim ze dnesne deti by to prehliadli a snad by to mohlo bavit. Kniha ma pekne ilustracie. Pribeh z doby, kedy ruzova este nebola taka exponovana a nenavidena farba :)
V mojej vysnenej teleinscenacii alebo seriali by to hrali Tomas Holy, Jan Hartl, Iva Janzurova a Libuse Safrankova. Ale muselo by sa to tocit okolo roku 1980.
„Mám pro vás dobrou zprávu, inženýre glaciologu Rage. Právě vám přidělili parní lokomotivu LB 117, jeden z posledních vyrobených modelů. Funguje na všechny druhy paliva, dokonce i na sobí trus, v případě potřeby. Ale my vám dáme kupóny na uhlí a dříví. Šetřete s nimi a hlavně je neztraťte. Velice těžko se opatřují a za jejich zneužití byste mohl být i odsouzen. Tady máte poukaz na lokomotivu, vyzvednete si ji v depu 71Q. Vezměte s sebou odborníka, na reklamace nebude později brán zřetel.“
Toto bola v devatdesiatkach oblubena seria mojho otca. Teraz som rozcital prvy diel, lebo to tu na mna bliklo.
Napad noveho glacialu dost zaujimavy. Len ta ludska spolocnost na kolajniciach mi hned z uvodu pride ako tazko udrziavatelna na udrzbu :) To uz skor sane a tazne psekove. Toto je ale dotiahnute podla mna ad absurdum. Potrebujeme urobit skusobny vrt. Nedaleko od trate. Tak rano postavime 100m trate tym smerom, to bude stacit. Ale budiz, zaujimavy svet so svojimi pravidlami vybodoval Arnaud uz od prvej kapitoly. V pozadi nejaka ta vojna medzikontinentalnych rozmerov ktora sa ale pravdepodobne odohrava tiez len v koridoroch zeleznic. Pancierove vojnove vlaky, jedna z najzbytocnejsich, rozumej najneucinnejsich zbrani napr. druhej svetovej, tu sa vyrabaju po stovkach. Boj o suroviny. Odhalovanie preco je svet aky je. Ma to potencial.
Samozrejme, okorenene tvrdymi bradavkami, dlhymi pohlaviami (co v tej zime neviem teda, ale budiz :). Je to taka lahka francuzska vlna spotrebneho citania pre scifistov smrncnuta erotikou, pricom koitus sa odbije v jednej vete. Kludne to dajte citat aj mierne odrastenym detom, na nete videli uz ovela viac.
Neviem si dost dobre predstavit citat 90 knih ci kolko vlastne k dnesnemu dnu tato seria ma. Ale ma to par stran, a ak je kazda kniha nejaky uceleny pribeh, je pochopitelna oblubenost. Ved Perry Rhodan, Mark Stone, Star Treky, malicke spotrebne brozurky napriklad do ranneho cestovania vlakom.
Po asi roku a pol odkedy som naraz doslova zhltol prve styri knihy WPoea, som si kupil Botanika. Akoze po case som trosku aj uvazoval, ci pokracovat, ono to zo mna dost rychlo vyprchalo. Ale kupil som a ked som sa zacital, spomenul som si preco som bol vtedy tak nadseny. Craven to skratka vie. S takou kadenciou napisana kriminalka, presne davkovana pozornost dynamike medzi postavami, obcas vtipne dialogy, rychlo napredujuce vysetrovanie s cliffhangermi na koncoch kratkych kapitol, pomerne dobry vhlad a nastudovanie prace vysetrovatelov v Britanii. Je to oddychovka a ja sa malokedy pristihnem pri tom, ze sa od knihy nedokazem odtrhnut. 450 stran od Cravena dokazem zhltnut za dva vikendy pri asi 6 kavach. (cez tyzden citam uz strasne zriedkavo)
Ani neviem, co s tymto dielom mam za problem. Dva krat!! som rozcital seriu, prvy raz ked to bola novinka, druhy raz ked zacali teraz vychadzat tie krasne ilustrovane vydania. A dva krat som stroskotal na 4. diely Ohnivom pohari. Vzdy ma to uprostred zacne nudit a uz to nedocitam. Prve vydania som vtedy od stvorky dalej ani nekupoval, ilustrovane su krasne, tie chcem :) Je pravda ze touto knihou Rowlingova opusta seriu ucelenych pribehov na jeden zvazok a zacina rozvijat lore, a seria pokracuje ako jednoliata ale viaczvazkova epika.
Kolegyna, fanynka HP mi povedala, nech sa na stvorku vykaslem a prejdem rovno na dalsiu knihu. Ze aj pre nu Ohnivy pohar dost skripe a je trosku zdlhavo nudny. Nedocitane nehodnotim, ale prve tri knihy, take akoby pre mensie deti, sa mi pacili. :) A Jimom Kayom ilustrovane bichle su skratka krasne.
Dopocuvane asi pred tyzdnom ako audio, a uz teraz si nepamatam o com to v detailoch bolo. Asi potrebujem ginko. Kazdopadne ma to az tak nebavilo. Chlapik sa na natlak rodiny odbelha do Afriky, kde okamzite pride o polovicu zadku, nasledne je odtransportovany nazad domov. :) Znie to ako scenar humoristickeho bestselleru? Vyplnilo cas pred spanim, ale neusmial ci nepobavil som sa ani raz.
Presne taka kniha, pri ktorej budete pobehovat po ludoch a rozpravat im zaujimavosti co ste sa v nej prave docitali. Ludvik popri resersovani svojich knih asi natrafil na stovky zaujimavosti, a to nakoniec vyuzil v tejto knihe. Opravnik obsahuje hlavne omyly z dejin, zo zivotopisov slavnych, z prirodopisu, hlavne teda zoologie, obcas nieco z vied. Vcelku prijemne citanie aj po rokoch. A opravilo mi to aj par mojich omylov, napr o Janosikovi, Zizkovi, ze krysa je vlastne to mensie ako potkan. Obcas som sa potesil, ze "jej toto som vedel". Skratka, s knihou som zazil dva prijemne dni.
Rok 1983. King ma za sebou uspesne rozbehnutu karieru, Carrie, Salems Lot, genialny The Shining, Mrtva zona, Podpalacka, Cujo. Vsetko pecky.
V podstate Pat Sematary je postaveny na takom jednoduchom situacnom napade. A jednoducha premisa. Strach. Strach rodicov zo straty dietata. Je snad jeden z najhorsich. A potom prichadza ta Kingova intuicia. Alebo inspiracia W.W.Jacobsom. NIeco z toho.
Co ak by ste mali moznost svoje stratene dieta prinavratit spat? No to je uzasne, to by brala kazda matka a otec vsetkymi desiatimi. No lenze ono to nebude len tak, bude to mat taky maly diabolsky hacik.
Dokonale. Princip opiciej labky zasadeny do kingovho vtedy len rodiaceho sa univerza.
Dôkaz toho, že rozprávky boli regulérny literárny žáner pre dospelých. A pred spaním sa deťom skrátka z rozprávok vynechali morbídnosti a erotika. :)
Text je tak správne starosvetský, hoci od dvoch rôznych autorov, pekne spolu ladia a nadväzujú. A cítiť, že Keller mal košišty rád a poznal ich dosť podrobne. Najbližšie sa poohliadnem aj po nejakej ďalšej jeho knihe.
Take dost absurdne obcas humorne mikro divadelne piskuntalie. Miestami to blaznivymi situaciami trosku pripomina aj scenky z Cimrmana. Pre mna doteraz neznamy humorista, ale az tak ma to neohurilo a nepobavilo. Ale ta forma je zaujimava a nezvycajna.
Mimochodom, nemate niekto tuto knihu, odfotte mi prosim strany 104-105, v mojej chyba kusisko textu na oboch tychto stranach... lebo pri tlaci padol kus papiera cez harok, tak ho nalozilo a mam tak biele miesta velkosti detskej dlane. :) nezartujem