Corso komentáře u knih

Kniha ktora klame svojim obalom. Tvari sa ze chichichi-chachacha pojdeme po povrchu a bude to hlavne pre deti, nie je to tak. Hlavne prve asi dve tretiny knihy su dost do hlbky rozobrate az na atomarnu a molekularnu strukturu a podrobne (samozrejme aby to este citatel mohol pochopit (ja niekedy az na tretie stvrte precitanie) a neodradilo ho to). Zaverecne kapitoly su trosicku zjednodusene a preletene strucnejsie, ako taxonomia, ekologia, rozmnozovanie, evolucia, posobia az paradoxne jednoducho oproti kope genetickych, enzimatickych, molekularnych, bunecnych, aminokyselinovych, bazovych, energetickych pouciek vysvetleni, opisov a schem. Ale dalo sa, a ja mam po precitani pocit ze som sa aj v 50 rokoch zase nieco dozvedel. A viete co? Nadobudol som dojem, ze zivot vo vesmire asi bude skratka vsade kde sa len trosku da. Pretoze tato kniha ukazuje, ze pre vznik zivota stacia uplne zakladne atomy prvkov, energia hviezd, trosku idealne vzdialenosti, a zivot skratka musi vzniknut. A tieto tri veci funguju rovnako kdekolvek vo vesmire. Za mna velke nadsenie a prekvapenie. Mam dosial vsetky Gonickove knihy o historii, tazko sa niektore zhanali po rokoch, ale dalo sa. A veselo dokazu zastupit ucebnice dejepisu. Toto je uplne plnohodnotna ucebnica biologie pre kazdeho!

20 22.12.2024

Moj vylet do miocenu s panem Mikulou dopadol s hlavou v dlaniach, vzdychanim, pokrcenim ramien.

Lutujem, ale od asi sedemdesiatej strany som to uz len preletel. Kladne hodnotim ilustracie, kladne hodnotim snahu priblizit mlademu citatelovi pravek. Celkovo, som ocakaval pribeh v modernom ponati, (ved deti z buducnosti), ala Cesta do praveku. Ono to tak vlastne aj je. Ale podane tak nezazivnym stylom, ze som trosku aj trpel. Same dlhe odstavce opisu prirody, trstiny, kopcov, miovltavy, miolabe, zvierat, vtakov, stromov, lian, zasa trstin, bazin, obcas opoludi vsetkych vtedy kategorizovanych celadi. A nie celkom dobre vobec vykreslene charaktery postav. Branilo mi to aspon trochu sa stotoznit s nimi. Styri deti, jeden dospelak, neurcity pocet asi robotov. Naznak romantickeho vztahu. Ale topi sa to v opisoch. Epizodicky dochadza k "dramatickym udalostiam" ale zase, podane tak ze som aj dva krat cital stranu aby som si ujasnil ci chapem. Nejaka nestastna kolizia a problem v stvrtej dimenzii, vyriesena okamzite motanim kablov a ani neviem cim este. Piesocna burka. Minimum dialogov, a ak, tak len strnulo divnych. :) No skratka... pan Mikula nebol beletrista, a pre mladez uz urcite nie. Za mna po tejto jednej knihe zatial nie.
Technika buducnosti je v jeho podani hlavne zmet podivnych mien a nazvov ci uz strojov, technologii, alebo aj liekov, jedal, (daco ako amarouny v Navstevnikoch, ale ani pokus o priblizenie. Tam sme to aspon videli na obrazovke hoci sme nevedeli ci to je z rias, z ropy, z usi prasiat). Vies, nazves daco bambolizator kompresie (prikladno, v knihe sa bambolizator nenachadza...myslim), a si scifista. Nie nie nie.
Knihu som od takej tretiny uz letel rychlocetbou. Znamena to, ze akonahle som videl slovo trstina, porast, pahorkatina, prakorytnacka, vazka, riecka, mravec a podobne, letel som na dalsi odstavec.

(a to mi pred dvoma dnami prisiel balik z knihobota kde som si objednal aj Kly mastodontu a Dvacetkrat starsi nez Altamira) Tak neviem. Prinajmensom aspon ta Altamira vyzera ako nieco ine.

18 14.12.2024

Presun do velkomesta. Temne ulicky a hnijuce odpadky, hnijuci zobraci, hnijuca zelenina. Clovek by bol snad aj presvedceny, ze taky vyliaty nocnik luftu moze uz len prospiet. :) Naslo sa par zaujimavych vedlajsich postav. Ale v tomto pribehu ma kazdy vlastnu dejovu linku a motaju sa s prepacenim po Regensburgu ako pojasene dazdovky. Kazdy si ide svoje... samozrejme Jakubovi Kuislovi to treba odpustit, lebo si chudak vytrpi. A celkovo mi cast a interakcia Kuisla s katom Teuberom prisla ako jedina zaujimava. To by bola panecku dvojica vysetrovatelov! Dvaja kati. Naproti tomu Simon a Magdalena ma uz statocne sr...ali. Nie ze by citanie krala zebraku bolo nudne, ale brodil som sa nim ako hlbokym snehom. Zaporak samozrejme zasa v ciernom plasti a sirokom klobuku, vzdy v tme ci v tienoch. Ci to uz na mna po treti raz nefungovalo, alebo je v tom nieco ine... Vyustilo to do rozhodnutia, ze v serii uz nepokracujem.

Po par dnoch sa mi to este trochu v hlave rozlezalo, a doplnim presnejsie odovodnenie slabeho hodnotenia. Kniha si to totiz zasluzi, lebo nie je zla. Totiz... posledna tretina mi pripadala ako by som sa pozeral naraz na Smrtonosnu pascu 1,2, a mozno aj s 3. Na troch televizoroch naraz. Akcia strieda akciu, po celu dobu knihy, ale zaverecnych 100-140 stran, je skratka chaos. (Mi tak napadlo, ze Jakuba Kuisla by celkom dobre dal Schwarzenneger) Tiez som si vsimol uz neviem ci originalne alebo prekladom sposobene rozpory, nepresnosti, ina kapitola je tiez nelogicke spravanie postav, zmeny ich postojov bez priciny, nalad. Clovek si povie, netreba nad tym premyslat, len si uzit pribeh. Ale tak, uz to mam za sebou.
Zaverom by som skritizoval samotny epilog, ked Potzsch len tak troma tahmi lezerneho pera nacrtne celkom putavy dej co sa medzitym udial v Schongau, ze by to samo vydalo na dalsiu knihu. Morova rana, 200 mrtvych v mestecku len tak sup ho tam. Stalo sa ked ste tu neboli... Samozrejme nasa hlavna trojica postav nebola doma, ale staci posunut dej o par mesiacov. Len tak sa zbavil dvoch pomerne antagonistickych postav co v predoslych knihach vytvarali napatie. Ako keby toto mal byt posledny diel. Len dnes uz vieme ze nie je. Ale aj tak na pokracovanie nie som zvedavy. Mozno raz.

22 04.12.2024

Zaciatok knihy by sa dal prirovnat skoro az k takym intimnym detskym memoarom. Co sa vsak Sabachovi podarilo, boli vcelku mrazive pasaze augustovej okupacie 68. Naproti tomu, asi posledna tretina knihy sa pre mna akosi rozpada v koncepte, ktory som si v hlave nastavil... Na epizody kde sa tempom preskakuje akoby cez normalizacne roky, na ktore nechces spominat, na vcelku nie velmi dolezitu (podla mna) pasaz cesty do Grecka, az k dojemnejsiemu zaveru. Ten som ale tak nejak uz ocakaval. Urcite si doplnim vzdelanie a siahnem aj po dalsich Sabachovych knihach. Je v nich kusisko ludskosti.

25 27.11.2024

Za mna, slecna Marplova vyhrava nad Poirotom. Je mi sympatickejsia. Pribehy sa mi zdaju take komornejsie, vidiecke prostredie, postavicky. Jej mily ludsky pristup k rieseniu zahad, taky pohodovy. Agatha zazila zablesk geniality, ked vymyslela staru milu babrlinku ako riesitela vrazd. Naproti tomu Poirot, mi vzdy pride (mozno aj vdaka hercovi Suchetovi) ako mierne stuhnuty android s presnou analyzou problemu. Taky upgradovany Sherlock bez jedinej skvrnky :) Ale slecnu Marplovu by som hned chcel za susedku. Hoci, to by som uz bol mozno mrtvy, lebo okolo nej sa dost svizne umiera :) Jooo. Ozaj. Vlak je prijemna oddychovka. A funguje aj sposobom, ze ked vam su predstavene vsetky postavy, mozete skusit odhalit vraha aj sami. V tomto je Paddington celkom poctiva hra s citatelom.

25 25.11.2024

Obcas som sa citil pri citani az stastne. Pocuvaj. Citujem.

„Céčka?“ zeptal se Béďa. „Co to je?“
„Ty to vážně nevíš?“ udiveně sem na něj zíral.
„Vážně nevím, co jsou to céčka,“ přiznal trochu rozpačitě.
„Von vlastně nikdo pořádně neví, co to je,“ připustil sem, „akorát se to
sbírá. Všechny děti sou z toho jak padlý na hlavu.“ Přines sem ze svýho
pokoje jeden jedinej vzorek, co sem měl, a položil ho před něj. Překvapením
zved obočí a zamumlal: „Já tomu nerozumím. Tohle se sbírá…?“
„No jasně,“ řek sem, „to má dneska obrovskou cenu.“
„To je snad vtip, ne?“ ujišťoval se Béďa.
„Tuhle blbost,“ sklonila se nad céčkem matka, „v počtu tří kusů vyměnil
Alešek za otcův dalekohled v hodnotě několika tisíc. Rozumíš tomu?! Dal ho
za tři tyhle nesmysly. Proto ten křik. A víš, čím se ten chudinka bránil, když
ho otec řezal? Že byly svítící! Kdo nám takhle zblbnul děti?!“

A ja som bol stastny, lebo som to zazil.

26 22.11.2024

Dostal som co som chcel. Jednoduchsi, aj ked od polovice dost akcny pribeh, ako cez kopirak podobny prvej knihe serie. Ale nestazujem si, na jesenne poobedia ako stvorene. Obcas sice clovek uvazuje co mohlo byt, ako to malo byt, preco neurobili to, obcas potaha za oci nejaka nelogicnost alebo preslap prekladatela?? ...ako ze uprostred noci zasvieti slnko, domotany neskor zistujem ze je stale noc. Ale take veci sa rozpravkam odpusta. Ano, nie je to horor, skor strasidelna rozpravka z akehosi nekonkretneho sucastna. Ani neviem kde sa to odohravalo. :) Zasa, jedna postava, par zakazov co sa musia porusit, zopar vedlajsich postav, duchovia a strasidla ktore treba odhalit, ci su dobre a ci zle. A tentoraz az tri! macky :) Celkovo vsak menej atmosfericke a viac akcne. Dlho som uvazoval nad troma hviezdami, ale na konci som si uvedomil, ze som sa vlastne pri citani dobre bavil. Moj zazitok za 4/5, literarne kvality knihy max 3/5.

23 18.11.2024

Trosku tazko sa mi pise koment. Pre mna subjektivne, stiedali sa tu linky postav menej putave a pre mna zaujimavejsie a nezaujimavejsie. Hoci uznavam, ze ta nezaujimava linka rodiny v tovarni (meno sa mi okamzite vyfukalo z pamate) je pre pribeh dolezita, az ked pride na kapitoly s Broadheadom, znova je to zavan prveho dielu. Ktory sa mi paci velmi. Postava Wana mi prisla ako uplne otravna a najcastejsi zdroj erotickeho rozpaku. U Pohla vo svojich romanoch som si vsimol par zaujimavych spolocnych znakov. Dost vyrazny ekonomicky dopad vsetkeho na vsetko. Vsetko to ma svoju cenu vyjadrenu aj ciselne. Dost casty motiv sexu. Aj ked nikdy nie explicitneho. Wanovu lod plnu skvrn od semena si musite domysliet aj ked tazke to z naznakov nie je. Snaha zakomponovat do svojich romanov prisne realisticku fyziku, aj najnovsie (v tom case) teorie a objavy. Nieco sa casom pozmenilo, nieco upravilo, ale na citatelskom zazitku to neubera. Nieco sa zda pritiahnute za vlasy, a v svetle dnesnych vedomosti uz nerealisticke, ale to skratka patri k sci fi folkloru, napr cesty nadsvetelnou rychlostou ako bezna vec, hoci uznava ze pre ludi nedosiahnutelna technologia, prave toto stoji v jadre celej serie Heechee. Pohl vsak poctivo skusa vysvetlit aj tuto u inych autorov len beznu barlicku. V druhej knihe sa dozvedame uz aj dost o pozadi a tajomnych tovarnach, novo sa objavivsich starych, novo sa objavivsich mrtvych, novo sa objavivsom este starsom, nieco o tom kto su ti Heechee, a ze asi bude aj nieco vacsie dalej v pozadi :)
Inak, pokojne si viem predstavit seriu postavenu na tom, co bolo v prvej knihe. Nove a nove pribehy riskujucich prospektorov v dobe pociatkov pouzivania Gateway. To by sa ale trosku podobalo serialu Star Trek s casto tragickymi koncami kozmonautov samovrahov :)
Tiez zaujimave je ako dalej Pohl pracuje s "programami" ako zivymi postavami. Sigfrieda nahradzaju nove, Albert Einstein je skvely partner. A je vidiet, ze Pohl bol celkom vizionarom vyvoja vypoctovej technologie. Umela inteligencia predsalen nie je az taky stary vynalez. Len ho vyuzivame najviac na generovanie obrazkov nahych hereciek. Nuz ale, hlupy uzivatel, hlupe vstupy :)
Ale predsa len, aby som to zhodnotil, pre mna je dojem a citatelsky zazitok trosku slabsi ako u jednotky. Ta dost komorna dialogovka s postupnym odhalovanim minulosti, sa literarne postupmi zmenila na standardne rozpravanie o sice dost dolezitom zlome v poznani Heechee. Zaver naznacuje velke veci.

22 11.11.2024

Rychlovka do nedelnej rannej postele. Par knih zidovskych anekdot uz mam. A este viac knih vtipov, kde je aspon kapitola. Ale tato mala knizocka obsahovala aspon polovicu pre mna uplne neznamych vtipov. A pri niektorych som naozaj vyprskol smiechom. Pekny antikvariatovy ulovok.

23 03.11.2024

To postupne rozkryvanie az po mrazive finale mi kedysi ucarovalo. Ano ma to svoje slabe stranky, a zaver je uponahlany, ale je naozaj doslova mrazivy. Preto mam Gateway rad, a v devatdesiatkach mi Laser otvaral nove obzory fantastiky a scifi. Preto je tato kniha doslova moja srdcovka. Hoci s nadsenymi poloprofesionalnymi prekladmi, ale tak lahko sa dnes da zohnat aj original. Jeden z prvych romanov (maly spoiler!!) ktory sa vazne zaobera hrami s dilataciou casu okolo singularity. Pomerne na malom priestore vyrozpravany intimny zivotny pribeh, Pohl dokazoval ze zaner moze okrem dobrodruzstiev a inych svetov predviest citatelovi aj vaznejsie zamyslenia.

24 02.11.2024

Aby som sa tu vyhybal spoilerom, oblubil som si prirovnania. Ale hrozi, ze z takeho komentara Vam nebude jasne, co za knihu to vlastne komentujem. Akoze citalo sa to dobre, je to fajn oddychovka, navyse okorenena celkom uveritelnymi realiami, detailami zo zivota ci uz mesta alebo zivota kata, niekdajsieho stavu mediciny a liecitelstva, v tomto pripade aj zivota v klastoroch po velkej tridsatrocnej vojne a nastupujucej renesancie, ak som dost presny a pochopil som obdobie.
Ale nie je to za plny pocet hviezd. Kym jednotka bola dost komorny pribeh oslobodenia a ocistenia miestnej bylinkarky a porodnej babice, a s tym spojene odhalenie zlocinu a skutocneho pachatela, v Ciernom mnichovi sa Potzsch pusta priam do brownovskeho honu za pokladom templarov. Dej rozvetvil, na tri linie, kazda z pomerne hlavnych postav, kat, Magdalena, Simon, maju v podstate samostatnu linku, ktore sa obcas prekrizia. Tiez nepomaha a tu paradoxne vec ktoru neoblubujem ale tu naopak chyba, nejake jemnejsie clenenie na kapitoly. Skratka jedna kapitola obsahuje aj 6-10 skokov medzi dejmi. To uz je potom lepsie vykaslat sa na cisla a len castejsie delit medzerami. Po docitani mam dojem, ze som dostal knihu z akejsi novej serie :)
Aby doslo aj na to prirovnanie, bolo to ako ked si kupim listok na vlak do Banskej Stiavnice, a v Hronskej Dubrave zrazu zistim, ze vlak ide kua dalej na Zarnovicu, Kozarovce, Levice a ja sa uz len veziem. Za mna velka zmena doslova az zanru. Ale kedze poklady templarov a tajomstva okolo nich mam rad od detstva, ked som hltal pana Tragacika, hoci vyluhovany tri krat vymoceny pytlik asi kedysi chutneho caju, davam 4. Ale aj pre sympaticke postavy pomerne uveritelne realie. No a naucil som sa jedno krasne slovo, ja si snad urobim na facebooku ucet s menom.... ze Pfaffenwinkel!!!

26 28.10.2024

Zamyslel som sa, a prisiel na to, ze postava Poirota bola pre pribeh uplne nepodstatna. Bol tak trochu "navrublovany" na iny pribeh. Citatelia si ziadali Poirota, ale pisal sa rok 1963, A.Ch. uz bolo 73 rokov, napady z jej uzasneho zapisnika sa minali a uz nevznikali nove a take napadite ako kedysi. Kniha na vianoce pre vernych citatelov bola tradicia a patrila k anglickym vianociam ako puding a punc. Musela vyjst a zavazok sa casom stava dost pritazou.
Kedysi by stopy a omrvinky na ceste k vyrieseniu vrazdy boli roztrusene a upletene zaujimavejsie a originalnejsie. Ale casy hier s citatelom uz boli nenavratne prec. Madame Christie, Geraldina je taky mily... ale predsa len deus ex machina, ze?

Hodiny nepatria do top 10. Ani do top 20. Ale to preto, ze ste napisali tolko skvele vykonstruovanych pripadov, ze to skratka inak nemohlo dopadnut.

23 28.10.2024

Dlho mi na stole lezala nedocitana tato Borikova trilogie. Po 1. a 2. knihe nasleduje a teda aj citam 8. pokracovanie. Jednoslovne by sa dalo oznacit ako "poprevratove". Aktualne sa tu teda objavuje zobranie, zbohatlici, manageri, drogovi dileri, a ako som spomenul kedysi pri jednotke, vacsiemu priestoru sa dostalo strykovi Chrobakovi a tentoraz nie jeho vynalezom, ale skor sialenym podnikatelskym planom na zbohatnutie. Ako je aj v poznamke na konci uvedene, chalani by uz v case vydania mali mat okolo 40 rokov, ale stale su to nezreli pubertaci. Spisovatel moze donutit svoje postavy nestarnut. To je v pohode. Co mi vsak viac vadilo, boli zasa... (ako u podobne ladeneho Golema) priblble dialogy medzi nadrzanym Borikom a nadrzanou Kvetou aka Rusalkou. Akoze aj my ako dorast sme viedli s babami svetacke mudre reci. Preto ma asi aj pri citani tohto skoro hanba fackuje :) Nastastie tu toho nie je vela. Stale mi vsak viac sedia stylom tie starsie "naivnejsie" casti pre mladsich, ako p. Steklacovo porevolucne prisposobovanie a komentare doby. Tam sa to skratka bije s povodnym zamerom serie, pobavit. No a kniha je na konci useknuta a vela rozohratych liniek ostane otvorena a nedokoncena. Dovod nepoznam.

24 21.10.2024

Myslel som si, ze to bude taka lahka bubu literatura s prepacenim skor pre zeny ako pre fandu hororov. Bol som vsak celkom milo prekvapeny. Ako nemylil som sa celkom, ale... DC nepise vysoku literaturu. Nehra sa s psychologiou postav, su len plytke. Je trosku naivne a primitivne definovat hlavnu postavu jedinou spomienkou na akysi zahmleny utek z domu s matkou. Ja si napr. z detstva nepamatam ani prd. :)
Skratka mame strasidelny dom, naznaky, napinave momenty, budovanie dost hustej atmosfery a je toho dost, nie len ako zlaty klinec programu na konci. Mame bubaka, mame tajomstva z minulosti, mame sceny ako z filmu, a to staci. Aspon mne ano. Pristupoval som s malymi ocakavaniami, a asi aj preto je moje hodnotenie pozitivne. Nevadi. Ako oddychovka a podzaner hororu hountig house story to dobre funguje. Postav je par, DC ich pouziva na posuvanie deja, nie na hlboke analyzy a spomienky ako King. No, a konecne mozem dat jednu knihu do vyzvy bo je tu kocour. Kocur Wolfgang funguje, tak ako kazda spravna macka, ako detektor na duchov, takze je to tiez ok :) Taky young adult horor, urcite zabavnejsie citanie ako Utahovani sroubu, ci Barkerov Hellraiser. Nehra sa to na nic, len vsadza na atmosferu a odvaznu slecnu v nesnazich. Ze je taka blbka, ze neujde, je kanon zanru, bez toho by to nefungovalo, keby si kazdy povedal "serem na to, tu strasi, drem prec". V podstate sa tu stretnete so vsetkymi klisoidnymi scenami z podobnych hororov. Duch sa vam zjavi za plecom v zrkadle, utekate a uz ste skoro doma a chnapnu Vas za nohu, zhasnu sa Vam svetla, hoci ste za elektriku ucty zaplatili. Cely nakup roztratite po lese ako utekate pred lesnym duchom :) Bezne veci, kazdy zazil ci aspon v kine videl.

Jo, poznamka, odkladal som si citanie vzdy az na vecer a noc. Ono to doda atmosfere. Je jesen, horory patria k tomuto obdobiu, uz som si napr. v nedelu znova, ako skoro kazdy rok, pozrel Nosferatu z 1922, to je taky moj ritual.

29 15.10.2024

Manon je milostny pribeh. Priebehom storoci ziskal len o nieco slabsi status, ako trebars Romeo a Julia. Abbe Prevost napisal pocas zivota nieco okolo 200 knih, ale v podstate prezila do dnesnych dni len Manon. Sam zil dost biedne, pohyboval sa v akomsi kolotoci medzi klastormi a osvietenskym prostredim, zapasili v nom pravdepodobne aj taketo protichodne myslienky. Manon napisal uz v mladosti, a pretavil do vtedy este len poviedky vlastne sklamanie z nestastnej lasky. Ta ho priviedla k zivotu v reholiach. Cirkevna cenzura dielo zakaze. Neskor o dvadsat rokov sa k pribehu znova vratil a prepracoval ho. Stiahol som si zo zvedavosti anglicky original z Guttenberg Projektu, a su to take standardne podane pamati, filozofovanie a rozpravanie Des Grieuxovo. Ono to vsak asi aj vdaka kontroverznosti temy zilo a rezonovalo, Manon sa stala nametom viacerych opier, baletu, dokonca aj slavny Puccini ju spracoval.

Nezval tym ze toto dielo prebasnil, dal dost silny patos, zosilnil romantiku, skratka, aspon tak to na citatela musi posobit. Dost to kontrastuje, ked sa zamyslite nad samotnym obsahom, pretoze Manon Lescaut je dost negativna postavicka, taka 16 rocna "vychcalka", Des Grieux je naivka, ospravedlnuje ho jeho neskusenost a laska zaslepuje. Tiberge ako priatel ma zasa svoje zaujmy na rozbiti vztahu L+G, zda sa ze dost homosexualne, hoci pod ruskom oddanosti k Bohu v naruci klastora, kam povodne Des Grieux mieril, kym nestretol osudovu sl. Lescaut. Ako da sa nad tym premyslat, spriadat teorie, v tomto je pribeh a osoby bohate na interpretovanie. Je tam ta linka uteku v podstate oboch protagostov z neblaheho osudu v klastoroch, celibatu, sluzbe Bohu. Totiz aj nasa vychcalka smerovala do klastora.
Lenze, Manon zacne dvorit dalsi, a jej to nevadi, prave ze to vyuziva, a Vas napadne, ci jej laska k Des Grieuoxvi je vobec uprimna, ci je to nie len jeden prvy schodik na ceste k pohodlnemu zivotu ...a tak dalej. Priblizit to k inemu pribehu, napada mi snad Bonie a Clyde, pretoze Des Grieux jej trosku v namotavani stareho Duvala, neskor aj jeho syna, pomaha. Medzi tym sa rozidu, znova ich to k sebe pritiahne, Teda... Manon sama najde DG a vytiahne ho uz zmiereneho s jej stratou zo zivota knazskeho. No skratka, cely tento pribeh ma potencial Romea a Julie a dokonca aj s tragickym zaverom.
A zasa zdoraznujem, Nezvalove verse toto temno trosku romantizuju a zahmlievaju, lebo citatel vnima hlavne krasu tych versov a skutocne niektore mate chut naucit sa naspamat. Ak by ste chceli vnimat len tu lubostnu linku dvoch ludi, tie vyznania ktore dokazal vycarovat, su uzasne.
O to zaujimavejsi je potom ten kontrast s originalom. Ale, ani ja som nemal chut citat Prevosta celeho (je to dost dlha klada na len take informacne porovnavanie) a anglictinu ovladam len taku zakladnu, tak sa nebudem morit. A prelozit to googlom ide, ale ono to nie je celkom to prave orechove.
Nezval vitazi v tomto suboji napriec casom nad Prevostom aj poeziou, aj pristupnejsou formou podania pribehu.
Ale poviem Vam jedno, vychcalka, nevychcalka, zlatokopka, nezlatokopka, do Manon by som sa dokazal zalubit aj ja. Zvlast este zamlada.
Existuje televizna inscenacia, Jana Preissova hrala Manon. Poviem Vam, Angelika alebo Bardotka suvix. Tiez silny material na zamilovanie.
Tak, zasa niekedy priatelia.

32 09.10.2024

Z tohto som bol mierne zmateny. Hlavna postava Martin sa mi spociatku javil ako student, skoro dieta, a neskor sa sprava podivne dospelo, rozhoduje sa ktoru z dvoch priateliek vojede, snivaju sa mu eroticke dost explicitne sny :), sak akoze komu nie v puberte. Postava Golema je zasa takmer zbytocna a mohol to byt akykolvek starsi muz. Jedine jeho podivno spociva v tom, ze odniekial vypradie par elixirov, okolo nich vznika taka mala zapletka krizom krazom nasmerovanych zamilovani. Inak najviac mi vadilo to podivne spravanie hlavnej postavy, mozno to mal byt start dalsej serie, ale toto sa celkom nepodarilo. Fakt som nevedel kto je cielova skupina. Dialogy su obcas tak naivne, ako by to napisal 12rocny gymnazista snivajuci stat sa spisovatelom. Po jednej vete Matrin zabije ze "Zacinate ma nudit, budte strucnejsi" pricom ta prva postava este skoro ani nezacala.
Ale najvacsi zadrhel vidim v absencii akehokolvek deja. Len sa vsetci volaju podebatit, pripadne jedia alebo chlascu sampanske, ano nas mladas chlasce whisky, sampano, a do toho elixir na pekne sny. Vsetko sa to odohrava v izbach hotela a jeho restauracii, pripadne doma alebo v nejakom mrakodrape, kde nastastie vsetko ostatne je do neho prihodne umiestnene. Ci nejaka agentura, ci uz pravnici, skratka toto by si uhral aj ako divadelne predstavenie. A aby som nezabudol, neustale sa presuva jedna postel, nie aby bola akcia, ale aby sa zachovala pocestnost jednej aj tak uz davno skusenej dievciny. Tak ja Ti Karle nevim.... Ak toto mal byt start akejsi serie pre modernu mladez, aj s mackanim nadier a chlastanim whisky, zaroven naivnymi pubertalnymi dialogmi a radoby sexualnym pnutim medzi protagonistami, tak za mna sa nezadarilo. To ta Borikova parta sa mi viac lubi.

Jo, a koniec je tiez useknuty nejak uprostred deja, takze bolo jasne ze si mam kupit pokracovanie ak chcem vediet ako to dalej bude s elixirmi, Renatou, Johanou, Fiorim, Erzikou a Ester, a ci Arnieho laska k Martinovi dojde naplneniu :) Ako, vobec ale ma to momentalne nezaujima :)

21 06.10.2024

"Zůstal ještě do června a odešel den po Eliščině tichém pohřbu. Od
března do června žili vedle sebe jako dřív a zvykali si, že už nic
nedělají a nebudou dělat spolu. Mluvili o tom nahlas. Uvažovali,
co komu patří a jak si rozdělí, co společně nabyli, ale bylo toho tak
málo, že to nezabralo moc času. Někdy se hádali, ale to, co bolelo
nejvíc, nikdy nevyplulo napovrch: nemohli si ve skutečnosti své
věci rozdělit, protože by zničili i to poslední, společnou minulost
a připomínku skalní jistoty, s níž třicet let spoléhali jeden na
druhého. Bylo to stejné, jako by jeden z nich smrtelně onemocněl
a měl brzy zemřít. Čekali na konec a děsili se ho každý zvlášť.
A když přišel, byl to den jako každý jiný, jako poslední výdech
před usnutím."

Zoberte si najkrajsie intimne pribehy opisane napr. Murakamim, ked bol vo forme. Tak to je prepacte za vyraz, furt hadr proti tomuto. Ale mozno je to kulturnou blizkostou a jeho vzdy planovanou chladnostou a odtazitostou, ale napadol mi hned ked som hladal prirovnanie.
Alhambra. Krasne, ano melancholicke, citlivo namalovane portrety, nostalgicky uprimne. Neviem co viac napisat. Tato kniha obsahuje tolko zivotnych pravd ktore nas v podstate bolia a vyhybame sa im, ze proste nemam preco sa rozpisovat. Myslim ze som prave cital jednu z najkrajsich knih co som posledne roky mal pred sebou. A vlastne uz ani neviem, preco som do nej prvy raz nazrel a co ma k nej priviedlo. Chvilku este predycham ten pekny smutok co zanechava.

Po par dnoch sa mi to este viac v hlave rozlezalo, a napada ma spojenie s magickym realizmom, velmi silne. Takych rodinnych intimnych Sto rokov samoty.

27 04.10.2024

Rocannonov svet nie je ziariva fantasy, nie je ani uzasne napisana, a nie je ani medzi zakladnymi kameni zanru. Pani Le Guin sa rozpisovala, a toto bol jej prvy vydany roman. V podstate sa ale oplati precitat pre tu rozdielnost a trosku odlisnost, snad by sa dalo povedat, strucnost, v naznakoch nacrtavany svet, tak odlisny pristup od dnesneho bezneho podania 10-20 zvazkovych eposov. Zakladom Roccanona je vskutku elegantna myslienka. A tiez Le Guinovej predosla poviedka Semleyino dedicstvo. Roman ju aj obsahuje ako prolog. Elegancia sa podla mna schovava prave v zrkadlovej podobnosti rovnakych osudov dvoch rozdielnych postaviciek. V poviedke slachticna Semley putuje az do technologicky vyspelej civilizacie nebeskych panov, pricom straca roky zivota ako sa patri na poctivu hard scifi. Fyzika a hry s casom sa tu prisne dodrziava, fantasy svet je len v podstate uveritelny primitivnejsi stupen civilizacii inej planety okoreneny nezvyklym zvieratkom lietacom. Strucny nastrel sveta, nic prilis hlboke.
No a Rocannon to rozvadza o putovanie moderneho vedca v tomto radoby fantasy svete o kopu rokov neskor. A je to prave on, kto sa s nadhernou Semley kedysi v minulosti stretol, a teraz putuje s jej vnukom. Taka nenaplnena platonicka laska by sa dalo povedat tam na pozadi pribehu drieme. Co je aj neskor znakom Ursulinej tvorby, vnasa do fantastiky aj romantiku, kde tu. Holt zensky pohlad na svet.
Ci budem v cykle pokracovat, neviem, teraz nemam chut. Ono ja celkovo nie som velky citatel fantasy, hoci toto je skor zanrovy hybrid, mix. No uvidim. Ako osviezenie to bolo fajn.

20 03.10.2024

Ako mam Soucka rad, tak teraz som doslova unaveny. Unaveny, ubratrickovany, Bratricek slonu, mladsi bratricek, starsi bratricek. Hoci pomerne kratke dielo velkosti novely, zaciatok slubny, ubil to stred. Nudne nezazivne napisane utrapene dobrodruzstvo uprostred Afriky, naivne spravanie postav, nezachrani to ani mimozemstanske tajomstvo. Som presvedceny, ze prirodopisna kniha o skutocnom zivote skutocnych termitov musi byt skvele citanie lebo je tu naznacene, ze termiti su interesantny hmyz. Jaj ale toto, neviem presne co nezafungovalo, lebo podobnej sablony sa Soucek drzal viac krat, ale s takymi Slepymi ptakmi sa to neda ani porovnat.

24 02.10.2024

Taka blbinka s putavou obalkou. Maly chlapec Cyril nema mamu. Zato ma otca a dve tety. Annu Lauru (tym druhym menom som si zrazu nie taky isty) ktora je prisna, presna, kategoricka, a chce pre chlapca len to dobre. A potom Dominiku, ktora zastupuje volnost, slobodu, fantaziu, nesputanost. A ta chce pre chlapca tiez len dobre. No a zaziju par dobrodruzstiev, ktore su celkom vtipne a dobre by vyzerali snad aj na televiznej obrazovke. Je tam par viet a detailov poplatnych dobe, ale myslim ze dnesne deti by to prehliadli a snad by to mohlo bavit. Kniha ma pekne ilustracie. Pribeh z doby, kedy ruzova este nebola taka exponovana a nenavidena farba :)
V mojej vysnenej teleinscenacii alebo seriali by to hrali Tomas Holy, Jan Hartl, Iva Janzurova a Libuse Safrankova. Ale muselo by sa to tocit okolo roku 1980.

21 30.09.2024