Corso
komentáře u knih

Hroby, hrobky, cely blazinca, kobky, pyramidy, prastare chramy. To vsetko tu je.
Tak toto je nieco! R. Bloch bol priatelom, akymsi ziakom Lovecrafta. Veselo medzi sebou korespondovali, Lovecraft sa hlavne na zaciatku stal Blochovym tutorom, aj ucitelom, a hlavne inspiratorom. Ovplyvneny Lovecraftovou mytologiou pisal poviedky. Tajemstvi cerva je poviedkova zbierka prave z tohto ...dnes sa tomu nadava univerzum ...univerza. Poviedky su to kratsie, uderne, pointa byva no taka, obcas aj predvidatelna. Ale ten styl a vyrazivo. Spravne temne, tazke, psychedelicke, makabricke. Toto je za mna ta spravna estetika literarneho hororu. A Bloch bol velmi uctivy a dobry ziak.
Poviedky sa hmyria starodavnymi bozstvami neopisatelnej anatomie, hrozou noci, temna, kryptami, temnymi pracovnami, kniznicami, knihami plnymi hroznych tajomstiev. Postavy vyhradne muzske, archeologovia, ezotrerici, okultisti, spisovatelia, psychiatri, sialenci od prirody alebo po zasahu temnych demonov. V kazdej poviedke sa vam zdoveruju so svojimi nocnymi morami, svojimi zazitkami, je to taka klasicka neexperimentujuca schema, ked budete citat, toto, spomeniete si aj na E.A.Poea, jasne ze H.P.Lovecrafta, R.E.Howarda, R.L.Stevensona. Ze? Ake zaujimave a zvucne mena.
Legendarny magazin Weird Tales sa len tak hemzil nasledovnikmi tychto velikanov a aj sami v nom publikovali.
Keby som dnes robil powerpointovu prezentaciu, co je kategoria predavania myslienok tou najdevastujucejsou primitivnou skratkovitou heslovitostou, napisal by som toto.... Poe bol objavitel a zvestovatel. King je kral hororu. Lenze Lovecraft musi byt potom cisarom starej rise hororu. A Bloch jeho vernym synom. Jedine co by som poviedkam snad trosku vytkol, je sposob zakoncenia vacsiny z nich. Taka ta klasicka dobova pointa "bum a uvidel som toto!!!", kedy sa mne ziada porochnit sa v morbidnosti a detailoch a prave by mohli zacat tie prave orgie ohyzdnosti. Ale na to je zase expert Barker.
Len mi z vnutornej strany lebecnej kosti skrabka taka kacirska otazka. Tie ohavne obrovske bozstva z cias kedy este Adama ani nechyrovalo, kedy sa kontinenty len formovali, tito cestovatelia medzi galaxiami a hviezdami, obyvatelia dimenzii za zrkadlom, preco im vlastne zalezi na bezvyznamnych exkrementoch zvanych clovek? No na druhej strane, inak by sme zase ale nemali tieto uzasne pribehy.


"Ja ti Karle nevim...."
Vypocute ako audio, ale nejak extra nadseny som z toho pripadu-pribehu nebol. Postava brata Cadfaela je sympaticka, vyprava a dobrodruzstvo okolo kostialov svatej Winifredy usli, do toho vrazda odporcu dislokacie jej pozostatkov :) Len to patranie a vysetrovacie metody su, no proste na pomery stredoveku. Ak sa vinnik pod tiazou svedomia nerozhovoril sam, ani Cadfael by nic nevypatral. Je to uz skoro klasika historickych detektivok. A kedze mam kupenu aj druhu cast, dam jej sancu.
V podstate taka pohodovka napisana milou babickou :)


Aby bola kniha dobra, nestaci mat len dobry napad.
Ze je to jeden z dolezitejsich titulov zanru hororov? No to ja nepopieram.
Zhodujem sa s predoslymi nazormi, myslel som ze budem v opozicii, ked mi konanie postav prislo nelogicke, detinsky naivne a vlastne nie len konanie postav. Finney nevedel pisat dialogy, nevedel vystavat ani zapletku, v ktorej by postavy dokazali konat uveritelne. Mal len napad, aj to nie originalny, len dostatocne paranoidny. Co ho preslavilo boli vsak coskoro filmove adaptacie. Fakt az krutite hlavou nad konanim postav, najdete u seba v dome nehybne ludske telo ale neoznamite to policii. Ujdete aby ste sa tam zase vratili. (Zavolajme vojakom, ti to vyriesia. Akurat mam znameho podplukovnika v Pentagone. OK. Zavolas, bez problemov Ta tam prepoja... a on ti povie ze urobi co moze ale aj tak ho nik nebude pocuvat mozno len jeho plukovnik ale ten ze to uz generalom dalej urcite nepreda. Aha...no tak to nechajme tak.) Finney sa naozaj vyhybal viac postavam, dialogom, styl a tempo zodpoveda skor dobovym kratkym poviedkam ktore maju len rychlu expoziciu a tah k pointe. Roztiahol to na velkost novely, ale fakt to nie je literarne dobre citanie. A ako horor to tiez velmi nefunguje, akurat obcas atmosferou situacii. Nebudem ani uvazovat nad tym, ako by sa dokazal rozpisat Stefan, a v klude by mal 1000 stran a 60 postav s dokonalou motivacou a vyvojom. Zo strukov by sa liahli najprv macky a psy, neskor male deti, matky a nakoniec majitel motorestu... potom uz by to bol regularny Akta X material :)
Ja nemam problem byt aj trosku zhovievavy k starsim dielam, predsa len zaner prechadzal vyvojom a zlata era podla mna nastala az v takych sestdesiatkach, sedemdesiatkach. A preto tri hviezdy, to som totiz este zhovievavy.


Mohol by som chvalit ale opakoval by som co uz bolo napisane. Mam rad Danov vhlad do profesionalneho prostredia a procesov vysetrovania. Jeho dialogy a vysluchy su snad to najlepsie co som v kriminalkach kedy cital a som schopny si kapitolu znova a znova vypocut, vyhoda audia. Nevari z vody. A nesnazi sa sokovat krvavymi vyjavmi a neseka seriovych vrahov jedneho za druhym. No dobre, v tejto knihe jedneho mame. Ale cely cas je neviditelny a vieme presne to co vysetrovatelia. Velke makove .... Mam rad proceduralne kriminalky. Opacny protipol su klasicke detektivky, ktore su skor zahadologia a hraju s citatelom hry Takze ano, prisne si delim knihy na detektivky a kriminalky. Plus uz potom na ich subzanre, historicke, humorne, atd. A cim si ma danovky uplne ziskali na svoju stranu, neriesia sa tu citove a rodinne a nezhody s detmi, manzelkami.. a cojaviem ake podruzne problemy, co podla mna nepatria na stranky kriminalok. Ak sa daco take aj spomina, tak okrajovo a tym urcite citatel netrpi. Chcem vrazdu, mrtvolu, obhliadky, vytery, odbery, vysluchy, pitvy, hladanie pachatela je umorna kancelarska praca. Nechcem Rosamundou zmietaneho detektiva :)
Inak mala technicka. Odporucam citat "trilogiu" Uzol-Basnik-Nezna Fatamorgana spolu. Ale to uz asi tiez kazdy dnes vie. Takze Vam moj prispevok vlastne nic nedal :)


Marencin PT ma vo svojom portfoliu viacero publikacii zaoberajucich sa minulostou zidov na slovensku. Priamo som si knihu nekupil kvoli tejto teme, ale kvoli tomu ze milujem Bansku Stiavnicu, kde som prezil studentske roky. Zaujali ma dobove fotografie, reprodukcie pohladnic, a vlastne aj rodinne fotografie. No a ked som sa zacital, tak som knihu zhltol za dva doobedia cez vikend. Nie je to vsak vesele citanie. Kapitoly venovane jednotlivym rodinam maju spolocny menovatel. Farbiste pribehy koncia obdobim druhej svetovej vojny, obdobim holokaustu, ku ktoremu slovaci pristupili svojsky a aktivne. Na hanbu celemu svetu by som povedal. A koho nedostali nacisti a Hlinkova garda, toho o 3 roky dorobili komunisti po prevrate 1948. Ostava divna zmiesana chut po precitani. Na jednej strane som v duchu nasaval historiu Stiavnice a jej domov, ulic, obyvatelov, na druhej smutok. Nuz nie je to kniha urcena kazdemu, hoci ja by som ju zaradil aj do ucebnych osnov, hlavne v akomsi regionalnom sebauvedomovacom osvetovom ...vyuke :) Autorka musela vykonat vela osobnych rozhovorov, to je na obsahu vidiet, kapitoly su obohatene o take drobne konkretne spomienky, ktore proste nemozu byt len obsahom kolektivnej mestskej pamati. Za mna 4 az 5 hviezd, knihu vsak verejne nedoporucujem pre jej specificky obsah. Je urcena pre milovnikov historie, tohto svojskeho mesta umiestneneho do kratera niekdajsieho megavulkanu, mozno pre studentov dejin. Pre citatelov ktori ocenia spomienky na bezny zivot obdobia konca 19. a do polovice 20. storocia. Zle sa totiz cita o arizacii, deportoch, ukrivani zidov, dokonca o partizanoch ktori sa rovnako ako nacisti vrsili na zidoch. Viac ako historiu lekarnikov, doktorov, pravnikov, obchodnikov, pekarok macesu, deti hrajucich sa na chodnikoch pred domami, kupajucich sa v tajchoch, mi v hlave utkveli tie horsie obvinujuce obrazy.


Myslim ze seria Hrobnik bude v pocte vysetrovatelov niekde tesne za 87. okrskom Eda McBaina :) Pocitajme, Leo Hertzfeldt, Julia, dvaja kolegovia z mordparty, priratajme aj sefa kriminalnej sekcie, aj ten sa im do toho pletie, samotny hrobar Rothmayer. Kazdy z nich svojou troskou prispeje do riesenia dvoch paralelne odvijajucich sa pripadov. Jeden je ako z Troch patracov o tajomnych mumiach a strasnej kliatbe. Druhy je skor honom na Jacka Rozparovaca "odrezavaca pindikov". Mam dojem ze kazdy pribeh by vydal za samostatnu tensiu knihu. Ale orientuje sa v tom citatel lahko. Aj ked, Rothmayer ktoreho meno je v hlavicke celej serie, zacne nieco konat az v poslednej tretine knihy, dovtedy len chrani svoju "dcerenku" Annu. Pise sa rok 1894, a toto obdobie kdekolvek sa kriminalka bude odohravat, mam rad. Tretia kniha je uz napisana, a trochu sa na nu aj opatrne tesim.
Poznamka pod ciaru.
Co som kedysi mal rad, ale dnes uz az tak v knihe nevychutnavam, je putovanie po uliciach a opis kade kto bezi, vezie sa drozkou a podobne. Moja snaha vytlacit si vzdy mapy mesta v danom obdobi uz minula a dnes to povazujem za dokaz akurat toho, ze autor mal plan mesta pred sebou na stene ked pisal roman.
Inak, KALIBR by mal viac pozornosti venovat korekture. Par krat ma potahala za oci zopakovana predlozka alebo preklep. Nic strasne, ale zo 8 krat som na to narazil.

Ako som minule spomenul u Skrtica z Nothing Hillu, dam si co najskor aj Scotland Yard zasahuje. Obe knihy vysli v Periskope, takmer sucasne, (https://www.databazeknih.cz/knihy/skrtic-z-nothing-hillu-72414) a teda kniha Heermannova ma silne sklamala. Co vsak plne vynahradzuje Borovicka. Jeho pitaval najslavnejsich pripadov zo Scotland Yardu je viac beletrizovanou formou, dialogovou dramatizaciou sa viac blizi k detektivkam. Niektore pripady su samozrejme v oboch knihach a tak sa da kraaasne porovnat co sa cita lepsie. Jednoznacne Borovicka. Trosku kazi dojem slovensky preklad, co je v podstate len ustupok lebo to vyslo v slovenskom vydavatelstve tak aby aj roku 1988 mali prekladatelia nejaku pracovnu napln, hoci vsetci sme boli obojjazycni. (Vyrazy ako "krispin dolina" co je taka slovenka lyricko-folklorna nadavka) z huby anglickeho obcana je ako past na oko. Ale nie je tam toho vela. Kazdopadne urcite by som zohnal SYZ v cestine za 24 hodin keby som potreboval. Tuto zbierku pripadov mozem s kludnym srdcom doporucit, uz len preto ze su tu take ikonicke pripady ako seria vrazd Jacka Rozparovaca. Rezult. Vysledok suboja Skrtic z Nothing Hillu TAKMER ODPAD: Scotland Yard zasahuje TAKMER 5 HVIEZD. A davam 5 lebo je to retro, dobrodruzstvi kriminalistiky milujem, zenske rozsekane v kufroch, Jack the Ripper su tu tiez. Pan Borovička umí.


Skvely pribeh. A pritom taky jednoduchy priam komorny. Preco je pre mna tak vyborny? No... lebo toto je to spravne a drsne utahovanie skrutiek! Od akejsi beznej invazie hlodavcov v dome, co sa moze na jesen stat kazdemu ci byvate v dome so zahradou ci v panelaku... stava neriesitelny problem kedy matka prichadza o dceru najprv z domnelych zdravotnych problemov, jemne zmeny spravania teenagerky nahradzaju stale drsnejsie prejavy a sceny. Z kapitana Howdyho ako nevinneho detskeho imaginarneho kamarata (kto ho nemal ze??) sa stava nezvladnutelna diagnoza. A Blatty dalej utahuje skrutky.... Z nezvladnutelnej psychickej diagnozy sa stava posadnutie demonom. Absolutna domaca invazia cudzej entity kde ste uz bezbranni, kedy vas dom uz nie je bezpecny, vase dieta lieta vzduchom a stracate ho, steny a strecha uz nie su bezpecie, sledujete nevysvetlitelnu podivnost tam kde by vam malo byt dobre. Mal pomoct lekar, zrazu uz hladate knaza. Ta izolovanost ludi v strasnej situacii je tu skvele atmosfericky vykreslena. Tvrdim ze Blatty sa proste dotkol jedneho zo zakladnych priam archetypalnych strachov a obav, strachu zo straty domaceho bezpecneho priestoru. Ved si zobrete len vlastnu reakciu ked v kuchyni zazriete pochodovat mravce, ako neprijemne sa zrazu doma citite. Alebo mole v skrini :) Nie to este ked vam dieta posadne demon alebo az satan.
Kupil som audio skoro posledny den kedy este bol v ponuke audiolibrix. A kedze ja pocuvam knihy dost po nociach, toto teda bol zazitok. Ono je to dost dobre hlasovo zdramatizovane niekolkymi hercami, zvukovymi efektami a zmutovanou melodiou Mikea Oldfielda doplnene. Akoze zazitok. No a kedy pocuvat horor ak nie v noci. Vtedy to ma tu spravnu atmosku. Problem je,ze ja rychlo zaspavam hoci sa zapocuvam, zaspim asi prave vdaka tomu ze nepremyslam nad problemami a tak. A tu som si nabehol, lebo obcas sa mi stane ze pocuvany dej sa mi preklopi aj do sna. Akosi na pomedzi bdenia a spanku este clovek co to vnima, a vzniknu obcas (nie pravidelne a neda sa to umyselne.. to by si clovek dal porno a krasne sny by boli hned)... teda obcas vzniknu upravene ovplyvnene este vonkajsimi vnemami snove obrazy. Takze par driemot a snov som mal aj s Regan a zastupom knazov, doktorov, plesnivymi stenami a duchom akejsi zeny ktorej tvar som nevidel :) Malo to teda cosi do seba. Nepotrebujem ani film znova vidiet :)


Audiokniha potazmo kniha funguje ako humorna a glosujuca zivot a trapenia farmarov dobre aj samostatne. A Clarkson ako farmarsky "neumetel" navyse uprimne priznany je proste vyborny. Nuz ale co urobis s 400 hektarmi polnohospodarskej pody, ktoru si kedysi kupil ked si nevedel kam najlepsie investovat penezi za Top Gear? Stanes sa farmarom a este o tom natocis serial a ine vystupy. A tak sa vrha nadsene na vsetky mozne napady od pestovania wasabi az po pasenie stada oviec. A potom sledujeme ako to nie celkom vychadza ako sa planovalo. A to je vtipne ci sa to polnohospodarom paci alebo nie. :) Proste clovek mieni, priroda, brexit, covid, vladne dotacie, dane, burina, choroby, dazde, sucho menia. Neni veru sranda dnes pestovat hoci sproste krumple, ani v takej krajine ako je Anglicko :)
Avsak... avsak Jeremyho farmu je lepsie vidiet na obrazovke. A kedze ho mam rad, nevadi mi vecer vidiet epizodu farmy, a v noci to zase pocuvat ako audioknihu.


Rozdelme si to. Hodnotit preklad... vyjde odpad! Dopletene datumy, ludia sa vozia v autach uz roku 1860!! Snad bridzky, koce....
Hodnotit politicke podfarbenie textu,... vyjde mi odpad! Nazyvat slachtu burzoaziou a bezny lud proletariatom, dobre, ale opisovat takou retorikou aj dobreze stredovek? (realie roku 1160) Ideologicky podfarbenymi komentarmi a nazvoslovim tento kus a jeho preklad len tak preteka. Beriete do ruk knihu o historii Scotland Yardu a hocikde su citaty Engelsa.
Funguje to aspon ako taky slabsie napisany pitaval ale vsetko spomnute to degraduje na necitatelny relikt. V minulosti Periskop platil za ediciu vydavajucu zaujimave putave tituly. A naozaj niektore stoja za to precitat aj dnes. Skrtic medzi ne vsak nepatri... to v mojej mladosti ma asi najviac zaujala a ostala v pamati ta morbidita spominanych pripadov.
Mozno ste citatelski masochisti a prave vas zaujal tento divoky opis knihy..ale je to fakt rarita a podivnost. Radsej si snad dajte serial Dobrodruzstva kriminalistiky. Ja vam toto nedoporucujem :) Na mna potom nenadavajte ak ste boli zvedavi a zohnali to niekde v antiku. a vyhodili ste peniaze. Inak podobnu knihu tentoraz od p. Borovicku, tiez vydanu v periskope, dokonca v tom istom roku 1989 sa chystam citat za chvilu. Tak uvidim ako dopadne porovnanie.


Kniha v podobe, v akej som ju cital teraz, sa rodila dlho. Za komancov k nam zo dva tri krat prisla rozkuskovana casopisecky, pripadne v dvoch zvazkoch od Saturnu a podobne neucelene, zcenzurovane, skratka nedostojne. Az v 2015 konecne komplet. Aspon dufam. Ona aj tak nejak poviedkovo vznikala a tovarysc Pavlys sa tiez nejak vyskytol, az ked sa to Bulycovovi rozlezalo lepsie v hlave :)
Co musim napisat je, ze som snad od cias priamociarych jednoduchych verneoviek nieco taketo mile necital. Fakt to pripomina dobrodruzstva pre mladez. Nieco ako komiksy z ABC o stroskotani na cudzich planetach, robinzonady, lety balonom, napinave cesty nepriatelskou prirodou cudzej planety. Je to fantastika zo zlatych cias, neexperimentalna, nezlozita, proste putava. Osada je taky chameleon. Ako pisem, ak mate nacitane, raz to bude Robinson, chvilu Lost, potom 5 tyzdnov v balone, potom Aldisov Sklenik, potom Moskva-Kasiopeia, ku koncu Weirov Martan a nahanacka a bludenie o prezitie. Obcas Bulycov kladie otazky o clovecenstve, tak ako sa na plnokrvnu staru sci fi patri, ale nezatazuje citatela filozofovanim. Je to naozaj velmi prijemne dobrodruzne citanie. A teda ak citat nieco co k nam prislo z vychodu, tak potom Bulycovovu fantastiku. Navyse cez Alenku pristupnu aj detom, cez Guslar humornu.
Naozaj Bulycov bol spisovatel fantasta co k tomuto zanru pritahoval novych a novych citatelov. Osada je taky jeho vaznejsi kusok ale stoji za to. A tych zvierat a rastlin co si tu Kir navymyslal, z toho by ste zlozili malu encyklopediu fauny a flory, kadejake blche mrazive a kraby slintave, kozy obrovske... opancierovane.


Preco tri? Za pomaly rozjazd, pomale tempo, pomale vsetko. Menej stran by vobec neuskodilo. Ak maju veci ako To pravo na neodskriepitelnych 5, co maju, toto proste nemoze byt na 5, ani na 4. Keby som nebol chory a nemohol cele noci spavat, a ze som v podstate vzdy pocuval knihy do takej tretej stvrtej nad ranom... doteraz to nedopocuvam. Ale dal som to. :)
Co potesilo. Pomrknutie Overlooku ktory mal proste len potesit nas starych citatelov kingoviek ale pre dej to nemalo vyznam. Predojemny zaver ale ktory zase bol nadmerne napinany a sraubovany. Celkovo to bolo z bodu a do bodu b bez akejkolvek hlbsej myslienky, standardne odvypravany pribeh ale stale som mal pocit, ze King len zobral nejake dve vedlajsie postavy z inych romanov a rozvinul ich pribehy. Na dlzku zazmluvneneho poctu stran. Vravim, menej mohlo posobit udernejsie. Pri mnozstve kingoviek, som presvedceny ze k Billymu sa uz nikdy nevratim.


Snažím sa vždy trošku prižmúriť oko pri týchto starých veciach. Obdobie kedy sa vianočnému hororu darilo a čitateľské publikum bolo iné je nenávratne preč. Dnes poviedky zaujmú hlavne spôsobmi výstavby atmosféry a občas vydarenou pointou. Konkrétne však kúpou audioknihy dostanete výborný prednes a hororovo podfarbené zvukové doplnky, prídete však o pekne vyvedenú knihu s ilustráciami. Holt všetko má svoje plusy a minusy. Ideálne milovník hororu by mal mať obe verzie.
Vlani som zohnal papierove pokracko, skor ako tuto prvu knihu. Toto som zasa pocuval ako audio.... ale uprimne, vysla tretia zbierka a nechystam sa na nu.


Pribeh milujuceho otca a manzela o tom, ako si moralne zdovodnit aj nemoralne rozhodnutia. Navyse vcelku vtipne. Asi zacnem citat aj ja tie motivacne a sebarozvojove sracky :)


Absolutne som sa nechytal co sa deje, scenaristicky rozpadnute a aby si hladal kedy sa v tom chaose zmenili postavy a prostredie. Doslova. Pretoze sledujeme asi 4 dejove linky, retrospektivne spomienky do toho a boh aby sa v tom vyznal. A totalne ale totalne nelogicke spravanie hlavnych postav. No a styl zvratov "sme v prdeli" ale... "este mame sancu", "jaj tak predsa nie", ale "predsalen zvitazime, musime", "jaj tak asi predsalen arcinepriatel ozil a sme v riti"... "kua ale on sa pridal k nam!!" "Sme obkluceni a v pasci, vsetky vychody zamknute!!" "Haha ale toto bol nas zamer nechat sa zamknut!!!" Tak to uz je vrchol scenaristickej bezmoci a len bez rozmyslania zaplnanie zazmluvnenych dielov. A falosne vytvarana zlozitost a premyslenosti. Tempo rozpravania zrychlene jak ked bezis za konom s jednou nohou v strmenoch. Za mna, jak prve casti som chvalil, tak toto su vyhodene peniaze. Bohuzial, nemozem byt prilis zhovievavy.


Neviem preco som uz mal pocit ze sa to taha ako sopel. Dost nelogicke spravanie postav, len aby daco robili a aby sa akoze vztah riesil, ak malo byt toto vyvrcholenie trilogie ktora spociatku ani trilogiou nemala byt, tak to aj dost citit :) Ak bude pokracovanie.. uz ma nezaujima. Uz ma daky BlackFrajdej neoblbne na dobru cenu :)


Pocuvane ako audio po nociach. Spociatku plne spokojnost ale hlavne prekvapivo skvela interpretacia Otakara Brouska ml. Kazdej postave dodal svojsky osobity hlas, velmi si to asi uzival. Stava sa mojim oblubenym interpretom.
Pocuvat po nociach o mrtvolach, cintorine, nocnej Viedni, mordoch mi pride take uspokojujuce. Horsie to bolo uz so samotnym pribehom a dejom. Ono je to vyjma vybornej postavy hrobara dost standardne napisana historka. Do mesta prichadza novy mlady vysetrovatel, a zacina stret so starymi poriadkami a old-farts partou. Pripad, ktory ma riesit sa prepleta s inymi pripadmi, je tu nastupujuci trend moderneho vysetrovania, a cele je to take spravne atmosfericke, fiakre, hmla, dazd, secesna Vieden. A preto davam len 4 hviezdy. Je to remeslo a odskrtane polozky ktore ma dobra kniha mat, ale k skvelej detektivke tomu daco chyba. Inak druhu knihu som si kupil takze to nie je nijaka ostra kritika. Rad si dam pokracko.
A asi skusim aj tu katovu dceru, vidim ze to vychadza znova, prvy raz mi to uslo pod radarom, ako nezaujimava na modnej vlne sa vezuca dalsia seria dobovych detektivok. Ale tak ak to bude lepsie ako Vondruskove "Batovske cvicky" :) preco nie.
Dovetok. Znova som si uvedomil ake otravne su pre mna detektivky s parom postav, muza a zeny, ked sa autor snazi do toho zamotat lubostnu, vztahovu linku. Och aky asi zablesk geniality musel mat Doyle, ked za partnera Holmesovi zvolil doktora, co bolo vyslovene prakticke riesenie. Alebo Aghata, ked vymyslela sl. Marlpovu ale nesnazila sa jej podstrcit nejakeho obstarozneho na dochodku oddychujuceho penzionovaneho napadnika. Preco, Oliver, preco? Cim Julia prospela deju? Ani mordpartu radniho Vacatka neotravovala nejaka sekretarka a kludne sa to tam ponukalo :)


Ludo Zelienka je nas regionalny autor, narodil sa tuto nedaleko. Aj pribehy Rybarskych smiechot sa odohravaju tuto asi 500 metrov od domu kde zijem. Akurat v dalekej minulosti. Zvolenom tecu dve rieky, Hron a mensi pritok Slatina. Zlievaju sa u nas, cez mesto este tecie odkloneny kanal co napajal kedysi Unionku. Zdalo by sa ze sme nieco ako Benatky :) Prdky. Bezny zvolencan nie je riecny typ, niektore deti ani netusia ze tu nejake rieky tecu :) Ono dakedy bol zivot viac spaty aj s okolim,aj s prirodou aj s riekami. Rybacky, kupalisko na Hrone, clnkovanie, boli bezne. Kupalisko dnes mame kryte ale zanedbane, rekreuje a rybarci sa skor na nedalekej priehrade. Chlapika s udicami vidim asi tak raz do roka.
Na knihy Luda Zelienku nedam dopustit, jeho humor mozno dnes uz nie je taky moderny, aktualny, ale dokaze vykreslit postavicky, dokaze pospominat na kadeco, ide mu situacny humor, sak viete, ako ked starsi chlapi spominaju na detstske huncuctva, na vojancinu a tak. V knihe sa blbne a rybarci na miestach kde sme sa aj my so spoluziakmi chodili hravat, hoci uz ani ten Zvolen mojho detstva neexistuje. Stred knihy su potom skor take dobrodruzstva barona Prasila. Ze nostalgia? No mozno za jednu hviezdu navyse ano. Ale ako humorna kniha kludne obstoji popri tych vtipoch o politike, blondynkach, toto je aspon literarne viac na urovni. S cistym svedomim doporucujem citatelom aj rybarske, aj polovnicke aj sportove smiechoty, aj moju najoblubenejsiu Detviansku naturu. V antikoch sa to povaluje, da sa pomerne lahko vsetko zohnat. Vzdy s peknymi ilustraciami, za par euro, prinajhorsom darujes dakemu polovnikovi alebo rybarovi.


Pripomenuli ste mi tu nedavno Mlceni, tak som si to zobral do ruky, znova listoval, a nakoniec pozrel film. :)
Knihu som si kupil este v casoch kedy film zbeletrizovany, pripadne povodna predloha nejakeho filmu malo zmysel kupit, lebo na filmy sa chodilo len do kina, VHS este u nas nedohladne, pripadne drahe ako polka Skodovky. A tak ste sa skor ako k filmu dostali k Tancu s vlkmi, Indiana Jonesovi, Hanibalovi skor ku knihe.
A treba povedat, ze tento mrazivy radikalny milostny roman... ano za tymto zaradenim si stojim... pretoze v jadre to milostny roman je, je silne citatelny a napinavy. Necudo ze dal zaklad uplne novemu zanru o seriovych vrahoch.


Knihu radim medzi horory, pretoze opisuje jednu z mnou najneoblubenejsich situacii, cestovanie autobusom. Kedze v detstve som takmer pri kazdej ceste zvracal, vypestovalo sa vo mne fobia a odpor, a neuroza z autobusov. Cestovat niekam dalej autobusom radim k zazitkom ako navsteva zubara a kolonoskopia. Pricom je to fakt nervoveho dovodu, lebo ked som bol nuteny takto cestovat casto, upokojil som sa uz som v autobusoch negrcal. Lenze dnes som radsej ochotny objednat si taxika aj na 100 kilometrovu cestu ako sadnut s 60 ludmi do autobusu. (Vlaky naproti tomu zase milujem.) :)
Knihu som si precital uz len pre porovnanie s filmom, ktory som samozrejme videl skor. Ucastnici su este z tych skorsich lepsich Vieweghovych knih, kedy sa este nezaoberal len sam sebou a skusal akesi pribehy a portrety ludi.
