Corso
diskuze u autorů
Po rokoch som sa dozvedel tajomstvo uspechu MS+PS za nasou zeleznou oponou. Obaja boli vasnivi marxisti! A v serii Martin Beck to postupne (hlavne 6-10) naozaj citit. Ale vyvazuju to zaujimavi zaporaci, naozaj morbidne vrazdy, a neschopna policajna masineria v rukach establishmentu :)
Ani po 40 rokoch neprestavam obdivovat rozviate, rozvlnene, pevnou istou rukou malovane komiksy, provokativne, plne vtipu a napadov, dokonca eroticky stavnate tahy a krivky majstra. O to viac a stale silnejsi je moj pocit, pretoze casom a dnes je tu naozaj zaplava "zapadneho" a japonskeho komiksu, ked sa to da porovnavat so zbytkom sveta... o to viac ked to aj dnes vidim, musim obdivovat jeho genialitu a jedinecnost. Totalne nadcasovy a vynimocny maliar grafik komiksak. A fakt mozeme dakovat vsetkym bohom ze sa venoval prave komiksu.
G.R.R.M. je zanrovy chameleon. Vie napisat perfektne sci-fi, vyborny horor. A potom napisal Hru o truny, a na vsetky ostatne skvele knihy sa pozabudlo. Pre novu generaciu citatelov je uz (zatial, kym si ho nepreskumaju lepsie) len autorom "Hry".
Oscara Wildea mam rad. Len prilis znasilnuje svoje postavy, aby ich ustami vyslovoval svoje ustipacne, ostre, satiricke, ironicke komentare a bonmoty. Wilde je snad najvacsim zdrojom citatov zo vsetkych literatov. A siroky repertoar zanrov, od divadelnych hier, satirickych poviedok, cez dekadentnu pornografiu az po smutne rozpravkove pribehy.
V case ked som ho objavil, tj. osemdesiate roky minuleho storocia, to bolo okno do zahad tajov a odhalovania netusenych blaznivin. Ufoni hybali mojim svetom, a ja som chcel vediet viac ako ostatni. Neskor som uz zistil, ze skoro nic, o com pisal, nie je uplne tak ako to opisoval, ba priam.... nic nie je tak. Nuz ale mozno sa nan hnevat? Zaradil som Danikena medzi velkych fabulatorov, ktori svojimi klamstvami vlastne nikomu neublizili, nanajvys vytiahli z nasich penazeniek peniaze za fantaziu. Divat sa chvilu na svet jeho ocami bolo vzdy zaujimave. Vzdy tam bolo to "no ale co ak!", a fantazirovat o tom a debatit v noci na intraku, alebo pri ohni na chalupe o pyramidach co postavili mimozemstania, to bolo bajecneeee.
Priznam sa ze boli casy, kedy som kupoval kazdu jeho novu knihu. To bolo to obdobie asi prvych 10 knih. A bavili ma. Potom uz som ho len tak z povzdali sledoval, ked daco vyslo, pozrel som si anotaciu, porecital ukazku... a nepresvedcilo ma to. Neviem co sa presne stalo. Trosku to pripomina karieru Brucea Willisa. Tiez zo zaciatku par dobrych az skvelych filmov...a poslednych 20 rokov bieda. Ako by sa to rozpadlo v povinnom pisani, ked uz ale nemas o com pisat.
Ale medzi tymi prvymi knihami sa da najst dobre cteni.
Ano, som stary ...tri bodky. :) Rocnik 1974. A predsa sa dokazem na jeho ilustracie pozerat cele minuty a "tetelit se blahem". Dokazem sa v tych priestoroch stratit ako vo svojej fantazii. Zazivam rovnake pocity ako ked som mal par rokov a obrazky v knihach boli pre mna vsetkym a tym jedinym, comu som mohol rozumiet. Mozes sa tvarit ako citatel ked citas Dostojevskeho, Camusa, Eca, ale toto je cira krystalicka radost z vnimania pribehu ocami.
Jules Verne raz povedal. (Udajne, nebol som pri tom.) Volne parafrazujem... "To co vykonal Alexander Dumas pre historiu, chcel by som ja urobit pre geografiu." Dumas priniesol zromantizovanu historiu citatelovi priamo pred nos, a stal sa doslova obchodnou znackou. Francuzsko malo tradiciu velkych spisovatelov. A Verne si nevybral lahky ciel. Podarilo sa mu. Literarne kvality niektorych jeho diel su... no, povedzme spochybnitelne. Ale vidiet, na com mu hlavne zalezalo. Poucit mladeho citatela, vychovavat, ukazat tie prave moralne hodnoty, priniest mu dobrodruzstvo, a najlepsie a dolezite, vzdy ho zasadit niekam inam. Chcel nas povodit po celom svete. No Zem mu nejak ostala mala, uz po par romanoch zamieril na Mesiac, do hlbin Zeme, pod hladinu oceanov, zacal nam ukazovat uzasne vynalezy, ktore sa este len rodili vo fantazii jemu a blaznivym vynalezcom.
Kazdy rodic by, az jeho dieta dorastie do urciteho veku, do 9-12 rokov, mal dieta zobrat do kniznice. Alebo vytiahnut svoje stare vernoevky. Proste zobrat decko za ruku a povedat "Toto je Jules Verne", toto je "Cesta na Mesiac", toto "Dva roky prazdin". Alebo mu aspon pustit rozhlasovu hru :) "Toto je Jules Verne, moze Ta sprevadzat cely zivot, a ukaze ti ceeeely svet a uzasne vynalezy."
Bol genius? Neviem. Robil to pre peniaze? Ano aj. Pisal s vasnou? Jedine, inak by asi nenapisal vyse 80 romanov a asi by skor pestoval levandulu alebo predaval sukno.
Takze, tu mas knihu, su v nej aj obrazky, a ujo Jules Ti porozprava pribeh.
Eliska Junkova bola (za mna) jeden zo symbolov prvej republiky a toho, ako sa menila uloha zien. Ak sa vam to zda prilis odvazne tvrdenie, vsimnite si co zo zien o 20 rokov dokazali urobit komunisti. Eliska jazdila svetove preteky a porazala slavne esa. Komunista by ju urcite prinutil sadnut za volant traktora a este by sa musela tvarit hrdo a odhodlane. Ani dnes nie su este rovnocennymi partnermi zavodnikom-muzom. Dnes sa to ale uz pripisuje faktu, ze vrcholove serie su uz fyzicky narocne a tak mame moznost sledovat len niekolko vynimiek, alebo cisto zenske serie na ktore sa pozera len ako na vypln casu a predskokanky pred ozajstnymi pretekmi.
Bernieresovu latinsku trilogiu by som zaradil do povinneho citania. Pre stredne skoly samozrejme. Maloktory spisovatel pise tak dokonale vyvazene spojenie tragedie, komedie. A pritom je to ludske, clovecenstvo zobrazne v cistej forme. Citate o mnohokrat tragickych pribehoch ale u neho mate stale aky-taky pocit ze svet je vlastne krasny. Nevaha vam predstavit 5 nadhernych milych ludi, ktorych pribehy ocakavate dalej citat, aby ich na konci kapitoly nezabil vybuchom granatu. Mnoho spisovatelov sa v praci s postavami a ich prepracovanostou nedostanu ani na zaciatok toho, co Bernieres robi automaticky.
Kazda veta vam da dalsi a dalsi detail do obrazu. V jeho knihach neexistuje jedina veta ktora by bola zbytocna, bola len vatou.
Pracuje s magickym realizmom ako dnes nikto iny. Ale napriklad citat Mandolinu, budete mat doslova bolest v srdci, ako sa zamilujete spolu z hlavnym hrdinom. Su to tak obycajne veci opisane ale tak neskutocnym stylom.
Niekedy kladie otazky, na ktore sa aj bojite odpovedat, lebo by ste mozno vystrasili sami seba. Viete, ostatni tie otazky polozia tak polozartom, ako P.K.Dick, alebo Vonnegut. Ak mas dobry cit pre medziriadkove konotacie, mas pocit ze na teba hladia chladne oci. (Daco ako keby sa Ta gestapak v koncentraku opytal "Vies, ale nemusel by si skoncit v peciach spolu s ostatnymi"... a ty teraz sam sebe odpovedaj.) Skvely spisovatel a pozehnanie pre sci fi, takito chlapici ju posunuli do vaznej literatury a prestalo sa na nu hladiet ako na poklesly lunapark s raketkami.
K jeho kniham sa vyborne hodi pohar vina. Cerveneho. Tak si to predstavujem, ja totiz nepijem. Ale nie zase ze sa zdrulat ako lievanec. Liecive mudre pohodove laskave knizky.
Nejak po Kafkovi na pobrezi som sa s Murakamim zacal rozchadzat. Mozno mi uz tak nesedla jeho dalsia tvorba, alebo som sa zmenil ja, alebo je to prekladmi, neviem. Na Norske drevo a podobne nostalgicke zalezitosti ale dodnes nedam dopustit.
Doplnene 2022 : Posledne som kupil Kroniky vtacika na klucik. Murakamiho knihy ma vtahuju do depresii. Takze po roku 2012 som uz nic nove necital. Vraciam sa k starym kniham, a vzdy to boli.
Kedze Slovensko je na fantastiku chudobne (voci inym narodom urcite), musime si priklady ako Jozef Ferko vazit. Avsak v tomto pripade je chvala na mieste, pretoze jeho sci-fi-cka pre mladez su citatelne aj dnes, su putave, tajomne. Repko sa dokazal vcitit do detskej duse. Takze spolu s Jozefom Žarnayom, Altou Vašovou, patri do slovenskych citaniek fantastiky. Za precitanie urcite stoji Tajomstva troch strelenych, Kolonia Lambda Pi.
Nikdy o sebe netvrdil ze ma dar pisat, ze by to bolo nejake zazrakom nadobudnute nieco. Vzdy zdoraznuje, pisanie je drina, disciplina, vasen. Praca ako kazda ina. Avsak on ma dar. Dar putaveho rozpravania. Pre nas je len stastie ze sa venuje hororom a fantastike. King by ale bez debaty hviezdil aj keby pisal trebars turistickych sprievodcov alebo romantiku. Pretoze po par stranach vas vtiahne a drzi, kym si ho nevypocujete.
Sanca pre vydavatelov prelozit a priniest na nas trh originalnu doteraz neznamu seriu. :)
Ku Clarkeovi a jeho spolu-velikanom sci-fi, ako Asimov, Bradbury, Pohl, Vonnegut, P.K.Dick. Vsetko co bolo pred nimi napisane bolo ine. Oni dali SCI-FI punc vazeneho zanru a nebola uz len fantaziou pre mladez a oddychovka. A rovnako ako nam pomaly poodchadzali, uz nic nebude take ako za ich ery. Dnes je fantastika uz tak rozsiahly a kosaty les, ze sa v nom mozete stratit na cely zivot. Ale nik pokial viem, uz nema taky dosah a renome, a nespominam si na ziadneho sucasneho autora fantastiky ktory by dosahoval svojim menom vseobecne povedomie citatelov trebars aj z tzv. mainstreamu. Ako mali tito pani. Su klasikmi a cakam na dalsich.