Corso komentáře u knih

V roku 1963 vysla v Pofis/Nadas kniha, na ktoru filatelisti uz vtedy dlho cakali, Padelky ceskoslovenskych znamek. Dnes uplne nezohnatelna, doslova poklad filatelistovej knihovnicky. Vyskum, vedomosti, objavy na poli CSR falzifikatov vsak za polstorocie pokrocili, objavili sa nove, dokonalejsie, lepsie sa zdokumentovali aj tie stare chronicky zname padelky. Karaskovo (musim to tak nazvat) dielo, je rovnaka udalost ako vyssie spominana kniha. Klobuk dole. Samozrejme toto nie je beletria pre bezneho citatela. Pre filatelistu ktory berie zbieranie Ceskoslovenskych prvorepublikovych znamok len trochu vazne, je toto takmer povinna ucebnica. Nic podobne na trhu nie je, davat si v samostudiu dohromady informacie je dnes sice vdaka internetu jednoduchsie, lenze toto je najkompletnejsia praca aku mozete zohnat, kazdy popis je doplneny snimkou, (sice nasiel som par chyb ako nespravna fotka ale clovek na to hned pride). To kvantum relevantnych informacii je na nezaplatenie, a v konecnom dosledku vam moze usetrit vela penazi, omylov, neprijemnych prekvapeni. Filatelisticky trh zaziva obrodu, prebudza sa, a priniesol vela podvodnikov na aukre, ebay-i, vzdelanie je nutnost. Vytkol by som len drobnost, viac farebnych snimkov, hlavne ak sa jedna o falzifikaty farebnych odtienov, uprav lepu, uprav papiera. Lebo kniha je ciernobiela, ale na zaciatku je par stran plnofarebnych. (Dnes uz ciernobiele ilustracie riesim druhy raz... vid Borikovy lapalie :) Ciernobiela snimka vsak na druhej strane zlepsuje popisovane detaily, takze ma to logicke opodstatnenie.
Pre ceskoslovenskeho filatelistu 6 hviezd, povinnost ako slabikar pre prvacika. Ostatnych kniha nebude zaujimat, asi ako mna nezaujimaju odborne knihy o zvarani oblukom :)

26 29.07.2024

Prvy raz citam vo svojich 49 rokoch. To som uz trosku mimo cielovej kategorie ze? V prvom rade, musel som si urobit pred kupou vazny prieskum, pretoze tato seria vysla od sedemdesiatych rokov uz tolko krat, vselijak skombinovane, dokonca upravene, pod roznymi nazvami, ze som musel trosku patrat co je vobec zaciatok :)
Potom som si zohnal take zdruzene vydanie kde su tri Borikovy lapalie. Hned som so smutkom zistil, ze kniha je bez Bornovych ilustracii, az na tri (ciernobiele) na zaciatkoch knih. To ma dost nasrdilo, lebo ja Borna mam rad a obcas sa popasiem okom na jeho obrazkoch. Tak som este vypiratil na nete ebook ineho vydania a nakoniec cital akosi... napreskacku, obcas papierovku, obcas to doplnil vecer z tabletu. To ste este asi nevideli takeho citatela co jednu knihu cita z dvoch knih. Holt, na subornom vydani Velke Borikovy lapalie Albatrosu myslim 2005, sa trosku muselo setrit.
Dost by ma zaujimalo, ako autor oproti prvym vydaniam text po revolucii upravil, pretoze podla doslovu nieco upravoval, aktualizoval, pomenil zvacsa udajne ceny, prislusnikov zmenil na policajtov a tak. Ako... celkom rad by som nazrel aj do tych casopisovych verzii. Pretoze kniha je naozaj dobra a necudujem sa jej popularite. Aj v mojom veku som sa bavil. Trosku sa budem tvarit mudro, a skonstatujem, ze kapitoly su ocividne z sirsieho obdobia. Mozno len mudrujem ale vidim tam urcity posun a vyvoj. Kapitoly su rozne dlhe, od 3 stran az po 20 strankove. A ako by boli pisane z inym ucelom. Od kratkeho pobavenia az po serioznejsie poviedkove pribehy s pointou, ci uz na zamyslenie alebo tiez vtipnou. (Rodicia v blazinci su snad najlepsi pribeh.) Od detskych veselych prihod ako je skakanie s roztrhanym dazdnikom "padakom" do piesku, az po mierne polovazne tazkosti dospievania mladika a pochopenie sveta jeho rodicov. Niektore namety mi prisli ako rychlo ukoncene alebo nevyuzity ich potencial. Prikladom skolska exkurzia do LAKTOSy, navsteva Matejske pouti. Blaznivy stryc Chrobak "sialeny a nezodpovedny vynalezce" ma velky zabavny potencial. Lenze to su take detaily ktore vyskocili popri ostatnych vtipnych, milych dobrodruzstvach Borikovy party. Ja hoci stary chachar, som sa celkom prijemne bavil a minimalne dve knihy ma este cakaju...ved mam suborne vydanie. Citat to niekedy v mojom detstve, zarucena laska a nostalgicky poklad. Ano je to presne taka ta chlapcensko veselo skolsko vtipno epizodno povalovo dobrodruzno napadita seria ako francuzsky Mikulas, spanielsky Manolito, posledne kapitoly ala Adrian Mole. Pripominaju to hlavne tie vedlajsie postavy kamaratov, kde kazdy je taka svojska karikatura chalanov, akych sme na zakladke poznali kazdy. Som celkom zvedavy, kam ich osudy budu smerovat. Davam poctive 4 hviezdy, ak recenziu cita nejaky 9-10 rocny pidlispunt co uvazuje ci citat, vedz, ze moj vnutorny detsky citatel dava 5.

28 29.07.2024

Po siedmych kapitolach to odkladam ako pomerne zdlhave a nudne citanie. Dost ma zaujimalo, ako autorka chce vyriesit samotny proces "vysetrovania" oveckami. No a prebiehalo to zhruba tak, ze ludia sa musia niekde okolo motat, prist k miestu cinu, nieco si v dialogoch povedia, comu ovecky samozrejme nemozu rozumiet, pripadne odvaznejsi barani niekam v noci odidu a tam nieco uvidia. Nacez nastanu tie zabavnejsie pasaze, kedy sa ovce snazia svojim sposobom interpretovat a pochopit tieto informacie a ludsky svet. Celkovo ten pohlad na nas svet a ludske konanie ocami oviec je viac zamotane na pochopenie citatelom, ako samotna detektivna linia. Preco ale, ked sa mi zda v detailoch kniha celkom fajn, ju odkladam ako nedocitanu? Pre tempo, nudne pasaze, ja rozumiem ze prestreliek, nahanaciek, dedukcnych ala Sherlock pasazi, proceduralneho vysetrovania personifikovanymi zvieratkami nemozem ocakavat. Preto ma aj zaujimalo o com to bude a ako to bude prebiehat. Ale necakal som ze ma po odhaleni stylu a sposobu, bude vsetko dalej nudit az tak, ze ma nezaujima kto je vrahom a aky mal motiv. Ako experimentalna zaujimava zanrovka detektivok ok, ako uplne originalne postavy detektivov ok, ale ten sposob mi ide proti srsti. Snad za par rokov ak dozijem, dostanem niekedy chut skusit to znova. Este tak uvazujem, a pripada mi, ze keby kniha mala tak do 200 stran max, tak ju snad dam. Ze to nie je skoro rozdiel oproti tomu kolko stran kniha skutocne ma? Ze tych dalsich 100 by som tiez dal? Nahlad do mojej citatelskej povahy a uvah... teraz som docital Onegin byl rusak. Polovicna kniiha a doslova som ju zhltol. A lutoval som ze je uz koniec. A zrazu si uvedomim, ze uz zhruba tolko mam precitame z Glennkill a viem trt. :) A v tom momente moj zaujem rapidne ide dole. Obcas sa to takto skombinuje. Mat knihu niekde na chate, a len ju, a von furt leje, a nuda, tak som za nu vdacny samozrejme :)

Mile postrehy a zamyslenia maleho dievcatka sa stratili, nahradili ich myslienky a postrehy dorastajucej mladej gymnazistky. To detske naivno, hoci ostrovtipne, uz sa tu proste nedalo pouzit. Takze moze to niekomu chybat ale zase tu mame vtipne postrehy mladej prazskej avantgardnej poetky, jej lasky, tuzby. Za mna dobra 4/5. Problem mam s vlastnym prezitkom pri citani, ked citat o minulom absurdistane mi zatienuje prichadzajuci sucasny absurdistan slovenskeho typu. Zrazu mi normalizacna doba, udavaci, nenavist, cenzura spravodajstva a tresty pre umelcov pridu ako prilis citliva tema. :)

32 16.07.2024

Clovek by cakal, ze v trojke pan Vojtko siahne po dalsej prisere
nasich luhu a haju. Nejakeho hejkala, bludicku, vodnika. Pripadne modneho upira. A ono nie, prichadza prisera z vychodu.

Pozor, komentar obsahuje anatomicke pomenovania zenskych pohlavnych organov :) .

V prvom rade, toto je snad prva beletria, ktora reflektuje nedavnu covidovu dobu, a uz aj rusku okupaciu Ukrajiny. Neviem ci prave Baba Jaga ma symbolizovat tu nenazranu zdegenerovanu rusku dusu. Ale tak nejak sa to ponuka ako desifrovat toto dielko.
V druhom rade, autor chce byt aktualny aj v zakomponovani queer, LGBT agendy, netvrdim ze homosexualny rusky mladik ako kladna postava mi vadi, ja s tym nemam problemy, len sa mi to javi akosi nasilu a nepodstatne. Rovnako ako pasaze o masturbacii mladych chlapcov.
V tretom rade, a to skor prekvapilo a mierne pobavilo, tie gore sceny s Baboj Jagoj. Chlipanie zvratkov, rozhadzane hovna, hnis, uhryzane prsty, visiace stydke pysky (ano preste tak), vredy a hry so zubami, by som skor ocakaval v rannej tvorbe Clivea Barkera, ale pisane uz pre dospele publikum, pripadne v knihach podivina Carltona Melicka III. Vojtkova fantazia a pouzite formalne prostriedky sa skratka utrhli z retaze. Posledne mi bolo treba zvracat u Vlhkych miest Ch. Rocheovej. Teraz skoro znova. :)
Vacsi priestor zasa dostavaju vedlajsie postavy rodicov na ukor detskych hrdinov, a osobne si stvrte pokracovanie uz neviem predstavit, pretoze uz aj v tejto knihe su tie magicke schopnosti deti, ktore boli zakladom pre prvy pribeh, uz takmer nepodstatne. Takze, ruska Babeu Jageu, sa utrhla, hranice maticky Rusi su jej male, zlata sestra (coo si este musim doguuglit, ci taka postava v mytologii naozaj je bo som o nej nikdaj nepocul) zlata sestra na strane dobra sa snazi pomoct nasim detom zachranit svet, pridu k par riadnym zraneniam a dobro zvitazi.
Nenudilo, 440 stran uletelo pomerne rychlo, sranda tiez bola ked som zistil ze takmer vsetky ilustracie v knihe su napratane do posledych par kapitolach. Taky nepomer trosku. Ale styri hviedzy si to zasluzi za sviezi nezabudnutelny zazitok. Myslim ze ked si to niekto vytiahne spomedzi young adult literatury ocakavajuc daco detsky naivne akoze modernejsia verzia ruskych mytov, bude sokovany. Asi ako keby vam Jarek Nohavica zrazu na koncerte vyvalil pred celym stadionom. Tiez ste skor ocakavali Kometu, Sarajevo, Ostravu. :)

28 08.07.2024

Agatha napisala Vrazdu na fare ked uz mala za sebou desiatku romanov, z toho uz zabehnutu seriu s Poirotom a pokusy s dalsimi postavami ako Tomy a Pentlicka. Rozohrala vrazednu zahadu v malebnom prostredi vidieka s hromadou postav, vobec nie komorny pribeh. Hoci tu mame hlavnu postavu rozpravaca vikara Clementa, dost vtipne karikatury policajnych vysetrovatelov, susedov, rodinnych prislusnikov, sluzobnictvo, ludi z obce, slecna Marplova sa v tom dave trosku straca. Hoci pride mi genialna myslienka, ze riesitelkou zlocinov sa stane taka ta stara tetuska susedka, co vzdy vsetko vie, kde sa co suchne. Je to take logicke popri tych zabehnutych genialnych detektivoch osviezujuci vietor do zanru. Take tetusky za plotom su nebezpecne, az raz budete chciet zavrazdit manzelku, bacha na ne :) Chvilami to vyzera, ze postavou dalsej moznej serie sa stane Clement, ma potencial stretat sa s roznymi ludmi ako sluzobnik bozi, hocico tiez vie... ale zase... nesmie vyzradit. A cela kniha sa nesie v akomsi odlahcenom, obcas az humornom duchu.
O to viac s podivom, je, ze sa k postave sl. Marplovej A.Ch. vrati az o dvanast rokov, a asi dvadsiatke dalsich romanov neskor. Citatel si ziadal dalsie a dalsie prihody Poirota, Sherlockovho nastupcu na trone. Vrazda na fare je ale za mna jedna z klucovych knih A.Ch.

30 28.06.2024

Definicia filatelistu. To je ten dedek z ciernobieleho filmu, co mu vzdy prievan rozfukal znamky po kancelarii a idealne aj von otvorenym oknom.

Kniha prakticky vypredana nezohnatelna. Nakoniec som kontaktoval autora, ktory ju uz tiez nemal, ale vedel kde este su tri posledne vytlacky. A musim konstatovat ze to za tu snahu stalo.

Zbieram znamky od svojho detstva, s prestavkami. Posledne roky intenzivnejsie, (rozumej vrazam do nich vacsie peniaze ako to bolo zvycajne predtym). Som typom skor filatelista romantik, ktory vzdy nakupoval aj podla kriteria, co sa mi paci hoci nema to hodnotu, ale chcem to, lebo je to pekne. Samozrejme idem aj do hlbky, kompletizujem si krajiny, robim generalne zbierky, mam svoje oblubene znamky a emisie, snazim sa aj hrabat ako skrecok vela vela znamok, aj uchmatnut co je cennejsie. Kniha Radka Novaka sa zaobera temou hodnoty znamok, investovania do nich, ako robit mudre a prezierave nakupy, ako hodnotit stav a kvalitu znamok, co markantne vplyva aj na ich naslednu cenu. Kazdy filatelista, ak je teda trosku sikovny, snazi sa predajom nechceneho zarobit si na tu druhu cast svojej zbierky, na tu srdcovu, ktoru pestuje, a nerad by sa jej zbavil. To je taky idealny stav. A tato kniha trosku moze pomoct zorientovat sa a hlavne nerobit hluposti. Je plna kvalitnych fotografii, ale aj grafov. Sam mam tendenciu hladiet na investorov a ludi co na znamkach chcu len zbohatnut trosku cez prsty, s urcitym stavovskym pohrdanim. Ze nie su to ti pravi filatelisti co dnes pod mikroskopom skumaju drobne rozdiely v znamkach, nepisu studie, nehladaju trpezlivo cele roky jednu chybajucu znamku, ale skor ze su to len taki spekulanti. Bum, objavi sa dobra kupa, zobrat, ma atest, pripadne znamke dat urobit novy atest, ulozit do trezora, o par rokov skusit strelit so ziskom. Lenze tak ako najdete sto typov soferov, milion typov kucharov, ludi roznych chuti v sexe, aj filatelisti su rozni hoci ich nakoniec spaja ta rovnaka vasen. Pre mna je to teda skvela kniha nabita informaciami, nejde cestou popularizacnou ako som sa trosku so strachom obaval, kedze je v nej aj hafo udajov o najvzacnejsich znamkach a to je vzdy vdacna tema, a zaujme laikov. Nepitva sa samozrejme ani v detailoch ako su typy ramika v znamke Hradcan alebo v odtienoch prvych rakuskych Merkurov, ci ako rozoznas falzifikaty legionarskeho lvicka. Ale chybala tu kniha ktora by sa zaoberala tou financnou "spekulativnou" :) strankou znamok, a ked si z nej len zacinajuci zberatel zapamata tie najdolezitejsie veci, uz je mensia sanca ze sa necha na ebay ci aukre oklamat o nekrestansky peniaz. Za mna 5 hviezd, pre nefilatelistu ak ho zaujimaju tie vzacne a drahe znamky celeho sveta, tak tiez 5, 4, nik iny po tejto knihe pravdepodobne nesiahne. Inak, dve tretiny knihy zabera masivna cast s fotkami najznamejsich a najvzacnejsich znamok jednotlivych krajin. To by mohlo zaujimat aj nefilatelistov. Ze aj u nas sa najdu znamky co sa vydrazili na miliony (korun). Alebo desattisice az statisice euro.
Ci bude niekedy dotlac, netusim, pre rast ceny tejto publikacie by snad bolo dobre keby uz neboli dalsie vytlacky :) Vidis, uz rozmyslam aj ja ako investor. Knihy o filatelii niekedy tiez dosahuju na aukciach ci burzach vysoke ceny pre ich nizke naklady a specializaciu.

29 25.06.2024

Za starych dobrych... no dobre, takto... Za mojich mladych cias :) prakticky kazdy lepsi serial, film, mal aj kniznu podobu. Bud to bola literarna predloha, alebo sa zbeletrizoval dej ako v tomto pripade. Doplnili sa fotografie, v tomto pripade ako bolo dobrym zvykom, aj fajn vtipne ilustracie, a vianocny darcek pre deti bol na svete. Takto sa nam doma pod stromom objavila Arabela, Lucie, postrach, Chobotnicky, Navstevnici, Mach a Sebestova, no skratka, rozbalili ste si tvrdy darcek, a juchuuu, to je Divka na kosteti, Jak utopit doktora Mracka :) "Juu, To je podla toho filmu!!!" A uz sa pod svetielkami stromceka citalo. Tie veci nebezali v telke skoro pravidelne ako dnes. Takze to aj komercne davalo zmysel.

No, ku Kreckovi. Pani Frankova to na mna rozbalila v dost rychlej kadencii dialogov a scenok. Chybalo mi take to literarne ...expozicia a opisy. Nieco je aj povynechavane, nie je to zaber od zaberu, ale zvacsa nepodstatne. A hlavne v uvode mi chybali akesi detailnejsie oboznamenie s postavami, fakt sa predpoklada ze si serial videl. Takze v polovici som sa rozhodol pozriet si to na obrazovke :) A knihu som odlozil. Ty a poviem Ti, ze ani pozerat na to ma velmi nebavilo. Skratka to podla mna nebol az taky dobry serial.
Takze kniha mi prisla ako sa to vola... bylo to takove KACH! HRRR ako za besnym psom.

30 24.06.2024

Budu asi aj naznaky SPOILERov!

Polednici som si dal hned po Morane. Nejak som v kostiach citil, ze to chcem mat za sebou lebo sa tesim aj na ine knihy.
Nasi styria detski hrdinovia su znova spolu a uj, slak ho traf, zasa sa zo zasvetia na ne vrha dalsia prisera. Ausak, ako vravel nas byvaly prezident Kovac, ausak,
nase decka su uz trosku upozadene, polovicu knihy len presedia uvezneni, (joj pockaj, musim hore napisat ze asi spoilerujem...) Ako s radostou sa zidu, kecaju, Kaja samozrejme pride na to ze po okoli sa zakrada nejaka matoha. Po okoli zacnu miznut male deti ale ani jedno policajne auto sa nedostavi. Pan Vojtko, preco to tym chalanom robite? Totiz, chalani velku cast priestoru ktory v knihe dostanu, premrncia a prenadavaju, ze uz nechcu viac zazit to co v zime (vid. prvu knihulu) a ze preco sa im deje zle a maju toho plne zuby. Hlavne jedno z dvojciat. Asi naznak, ze kazdy sme ina povaha a inak sa vysporaduvame s trapeniami zivota. No vidis, ako som sa stotoznil s postavami, nie su zle napisane.
Sme v inej dobe v akej som vyrastal ja, takze dojde aj na problemy s menstruaciou, rastom prs, rastie nasim hrdinom pubicke ochlpenie, chalan aj dokonca zapacha. Kajina mamusa je v tomto moderna matka, takze by to najradsej s dcerou a aj kazdym z troch mladasov riesila. Nastastie jej v tom brani urcita autorova striedmost a zdravy rozum :) Netvrdim ze stary dobry Timur a jeho druzina, nie som taky ten frflos co sa mu zda uzasne vsetko stare a nove nestoji za fajku mocky, ale proste mi to tam nesedelo. Chlpatenie neriesili ani traja patraci ale asi preto ze ostali detmi pocas uz snad 150 dielov :) A nevsimol som si to ani u Hermiony a Rona, ze by si zapachali, teda ak si nepricarovali nejaku smradlavu bombu. Ale to je len taky detail, aky sa okrem ineho podaril zakomponovat do knihy a pritom som sa viac tesil na suboj a magiu a tajomno. Dostalo sa mi neustalych dotykov, prepinania z nasho sveta do fialoveho, vysvetlovania farebneho spektra emocii a podobne. Hlavnu iniciativu tentoraz preberaju mami nasich styroch pubicky zarastajucich hrdinov. Je to osviezenie, ktore by clovek cakal po viac dieloch, ale matky su dolezite a ako citlive radary sa sem hodia. Len sa mi zdalo ze sa prilis lahko a takmer okamzite dostali do situacie a takmer sa vobec necuduju nad takou radikalnou zmenou paradigmatu vnimania reality ako je dalsi paralelny magicky level nasho sveta. Skratka hned vedia co a ako. Vysvetlujem si to tym, ze viac ako cudovanie sa nad tym, zenie ich dopredu strach o ich deti. Zaverecny suboj je dobre vymysleny,len mi ho vyspoilerovali ilustracie v knihe hned ako som si ju na zaciatku prelistoval. Takze mile deti, odporucam pri prvom citani knih, niekedy nimi dopredu nelistovat. :)
Celkovo som si citanie uzil, rychlo to odsypa, dokonca som si objednal aj poslednu Babu Jagu, to svedci o tom ze ano, da sa, bavilo. Ale u mna asi hviezda dole aj preto, ze nie som cielovka, skratka niektori stari chlapi si uz Polednici nemusia tak uzit ako mali haranti.

Inak... Hned pocas citania som si pozrel film Polednice a zistil som, ze nema nic spolocne takmer ani s Erbenom a s tymto uz vobec nie. Ale Ana je sexi. Tam by som si skor predstavoval to p.... no nechajme to radsej tak :)

27 17.06.2024

Prelinanie naseho realneho sveta s nasimi slovanskymi mytologickymi bohmi, ci demonmi, to mam rad. A tiez aj zanrovo sa mi kniha zda taka zmixovana medzi hororom pre mladez, psychologickou sondou do dusevneho zivota v rodinach s traumami, a trebars young adult mystery. Autor sa vela a dost otvorene zaobera prave tym dusevnym vnutornym prezivanim ak som dobre nasiel, 11 rocnych deti. A najdeme tu tyrane dieta, dieta ktore stratilo rodica, rozmaznane deti, a to na ploche 4 postav. A navyse kazde z nich u seba objavi prazvlastne schopnosti. Ako v sirotcinci slecny Pellegriniovej. (Ci jak sa volala.) Hlavne Kaja toho ma v sebe nalozene za dve zazracne deti. Decka su napisane dobre, je celkom lahke sa s nimi az stotoznit, keby ste teda tuzili mat divotvorne schopnosti a dostat sa do krizku s Morenou. Niekto to skusal prirovnat k To Stevka Krala. No, to by som teda si dovolil nesuhlasit, lebo k tomu ma styl a pisanie autora daleko. Ale atmosferou, pribehom, lokalizovanim do nasich krajov, by som to prirovnal skor ku Karikovi. Ak by si miesto jeho oblubeneho anonymneho muzskeho protagonistu zvolil partiu deti. Takze taky Karika pre mladez. Kniha je doplnena vcelku fajn ilustraciami ktore su dost atmosfericke a strasidelne.

Nakoniec mala technicka poznamka k vyhotoveniu knihy. Uplne zakladna typograficka chyba ktora sa uci v prvom rocniku, dostatocne okraje!!! Mam v ruke brozurku vreckoveho formatu, a znicil som ju citanim ako ju musim roztahovat ako mladej panne podvozok... lebo v strede sa texty doslova dotykaju. Nebudem sa ospravedlnovat za taketo erotisticke prirovnanie. Ostatne, autor tiez stihne pri celom tom vsetkom hororovom mysticne spomenut aj mutovanie chalanov, menzes a rast prs dievcat. Zanadavat si na tablety a mobily v rukach deti. Je tam citit snaha detskemu citatelovi ukazovat, ze mu rozumie, jeho problemom a svetu. Nastastie to nie je na ukor deja a pribehu. Takzeeee... nemam rad nasilie na knihach a zle sa mi to citalo len pre tento maly detail. V podstate som si knihu prvym citanim skoro znicil. A to som ku kniham citlivy a nezny. Nuz ale musim vediet co sa tam pise ni? Aj tam v tej strbine pri strede :)

Po dlhsom premyslani nad celou knihou nakoniec uberam dalsiu hviezdu. Pre urcitu nevyvazenost. Prilis maly priestor venuje konecnemu zuctovaniu a suboju. O to kontrastnejsie to posobi vzhladom na to, akym drobnym zazitkom a detailom sa pocas celej knihy venoval. Potom to posobilo ako odflaknuty zaver s vela zjednoduseniami a lahkymi rieseniami.

27 10.06.2024

Kriminalka socialistickeho obdobia je subzaner, ktory musel zakonite podlahnut ideologickej uprave a ma svoje zakonitosti a znaky. Ale je to nase dedicstvo ku ktoremu sa s oblubou vraciame. Je to skratka nase retro, asi ako cokoladove figurky na vianocny stromcek, alebo starkyn stary mixer ktory este nevyhodime lebo stale funguje.
No, ku knihe. Po rozcitani som sa potesil, pretoze som objavil starsieho bratranca Otu Finka. Doslova ano, rovnaky styl, naznaky humoru, v prvej osobe rozpravany pribeh, mlady Blahynka ako by Finkovi z oka vypadol. Alebo naopak. Vcelku zaujimave prostredie stredovekeho zamku, a to zas mam ja rad, lebo som odkojeny panom Tragacikom. Michal si vystaci s minimom postav a tak sa rozohra doslova take komorne tajne vysetrovanie, (neskor pokracuje v uz dost ilegalnej sukromnej naozaj tajnej iniciative hlavnej postavy.. a to je bod jedna ktory si poznacime.)
Po dobrodruzstvach na hrade vsak pride citelne urychlenie deja, zjednodusenie, zhustenie rytmu a vidno ze autor proste musi na 130 stranach aj dojst k nejakemu rozumnemu uzavretiu pripadu. No ale v poslednej tretine vela priestoru venuje, a tym pre mna aj straca drahocenny priestor na dostojne ukoncenie knihy a riadnu vysetrovatelsku zatvaracku, teda... venuje dost dlhe odstavce doslova filozofovaniu nad moralkou spravodlivosti ci ako to nazvat. No a tak som po docitani mal pocit ze sa mi dostalo akejsi psicko-macickovskej torty. Ale s tym ze kniha ma bavila a velka skoda ze nemame dlhsiu seriu, toto malo potencial. Kalach je dokazom ze serie boli mozne.
Teraz druhy bod. Pamatate este ten prvy? Druhy bod... Nas protagonista si zaverecnych vysluchoch dost pomoze klamstvom a zavadzanim, aby vytiahol z podozrivych doznanie. Take dost neeticke v i ked mene spravodlivosti. A zasa filozoficke odstavce lebo je si toho vedomy. A mala lest ktora by presla Sherlockovi, lebo v romantickej linii detektivok je dovolene viac, nemoze predsa byt legalnou metodou kriminalistiky kde ide hlavne o dokazy. A nedopadne to dobre lebo ...no este su veci nakoniec trochu inak. Uz dost vela naznacujem zo struktury a zavana to spoilerom. No, kazdopadne tieto body sa stali tercom kritiky. Ze... predsa socialisticky clen zboru narodnej bezpecnosti nemoze pouzivat taketo metody vysetrovania, cele to hadze zle svetlo na pracu nasej bezpecnosti atd... atd. A ci to nie je aj ucelom poskvrnit, vysmievat sa. No, mlady nadejny autor hned trosku viril vody. Pritom...moj nazor, ked to citate, nie je to takto napisane ucelovo. Dali by sa nejake vety vyslovovane hlavnou postavou chapat ako podpichnutia a to este skor v tej prvej casti. Ostatne, neskorsi Bubaci su toho uz plni. Pozrite si co sa podarilo este neskor, film Bila pani je snad najpodvratnejsi film aky mozete najst totalne nadupany kritikou a satirou zriadenia vtedajsieho. Ale sposob vedenia vysetrovania by som skor odhadol na neskusenost zacinajuceho spisovatela detektivkara ako viest a poskladat retazenie. A cesta viedla ako viedla. Chciet poukazovat na vykonstruovane procesy a vysetrovacky, co boli v predchadzajucich casoch bezna prax a kazdy mal s tym aspon z pocutia povedomie ak nie skusenost, pisal by to asi inak a s dorazom na tie body. Toto take nie je ani nahodou, toto je o malom vysetrovatelovi a jeho praci.

Je teda pravda, ze styl akym je to podla mna kniha napisana je vyborny, aspon teda prva cast, je to tak spravne hrave fakt ako Velinskeho Ota, alebo aj Dominik Dan zrucne vyuziva humor. No ale celkovo ked sa pozrie citatel na cely priebeh a zakoncenie, moze to posobit dost nerealisticky. Holt, prvy pribeh a kazdy sa potrebuje vypisat naladit, vychytat muchy, ziskat rutinu. Vecna skoda ze nemame druhy, treti, stvrty pribeh. Mohlo to byt zaujimave. Knihu vsak hodnotim celkovo na 4/5 a do takej poslednej tretiny som vahal aj nad 5/5. Lebo ja som taky retro.

27 04.06.2024

"„Svatý Tadeášku, chraň mě před mámením pekelným,“ bručel prosebně a hned nato řekl něco, o čem lépe nemluvit, protože zpozoroval, že socha není svatý Tadeáš, ale primátor doktor Podlipný."

Pavel Buksa neboli Michal Karel je pre mna objav posledneho obdobia. Nema toho napisane vela, a hned Bubaci ako moja prva jeho kniha ma presvedcili, ze bude stat za to, poobzerat sa aj po dalsich jeho dielach.
Bubaci su utla zbierka siedmych poviedok. Udajne to vsetko spisal za tri mesiace po uspechu jeho detektivky Krok stranou (na ktoru sa uz teraz tesim). Poviedky su to dost ostre, satirizujuce a ironicke k malemu jednoduchemu cloveku tych cias a teda aj k zriadeniu, v ktorom cloviecik bol zaradeny. Zakladnym motivom kazdej poviedky je stretnutie nasinca s niecim nadprirodzenym, a to autorovi umoznilo vzdy rozohrat malu parodiu. Uplne jednoducha schema ale fungujuca dokonale. A je to zabavne citanie. Pokracuje v tradicii majstrov ako Jan Neruda, Jarda Hasek, pricom jeho postavy su rovnako skvele napisane a pribehy su ... proste dost absurdne na to aby ukazali urcite drhnutia a nefunkcnost socialistickeho zriadenia, a este aby to nebolo povazovane za odsudeniahodnu kritiku. No, ako sli casove, aj tak sa to Karlovi vypomstilo a "sudruhovia" jeho tvorbu plnu moralizovania odmenili. Bubaci sa vsak pravom stali medzi citatelmi popularnymi (neviem preco mi kniha doteraz unikala z pozornosti). S podivom som zistil ze napr. film Bila pani ma prave tu korene. Este mi napadlo, ze tieto poviedky by sa kludne snad mohli zaradit aj do zanru urban fantasy :) vdaka nadprirodzenym motivom a pritomnosti rozpravkovych postaviciek. Pripadne rozpravky pre dospelych.

Osobne mam formu poviedok velmi rad. Poviedkove knihy su pre mna take bonboniery vsehochuti, co nemaju kedy zacat nudit. Bum, jeden pribeh, bum dalsi... A ak nieco napriklad nie je zaujimave, nestravi nad tym clovek vela casu. V bubakoch som doslova lutoval ze je tu len sedem kuskov, a strasne rad by som cital dalsie a dalsie podobne veci. Karlov styl, vyrazivo, napady, atmosfera pribehov aj postavy ma skratka bavili.

PS: Ake slovo sme sa dnes naucili? Plivnik. Po slovensky zmok :)

30 28.05.2024

Pamatal som si to ako vtipnu az mierne vulgarnu srandu zo stranok CRW-e. Najviac som sa vtedy tesil na Perverzaka, stripy Red Meat, a Loba. No.... Takto na kost odhalene, zosumarizovane, skompletizovane, mi to po rokoch prislo ako... nic-moc. Kniha je v podstate zasluzny cin, ale tych par stran, asi 45, plus bonusy vo forme siestich titulnych obalok Fluide Glacial kde sa objavil Pervers Pepere, je malo. Po polhodine som zavrel knizku a povedal som si "A to je vsetko?" A to som ju uz mal vyse roka kupenu a odkladal som si ju, potichu sa na nu tesil, ze si urobim peknu chvilku. :) Inak magazin Fluide Glacial domov Perverzaka je francuzska komiksova legenda. FG bol symbolom nekorektneho, sexistickeho, odvazneho, vulgarneho, napaditeho humoru. Mam stiahnute skeny snad vsetkych cisiel po rok 2000 este z cias ked internet bol zdrojom zabavy. Akurat jednu chybu to ma, neviem francuzsky. Len tusim, ze asi by ma cakalo podobne sklamanie.

23 23.05.2024

Ja som nevedel ze pan Borovicka pisal aj pre mladez. Mam ho za autora naucno-popularizacnych knih o kriminalistike, historii, spionazi. A ejhle, moj oblubeny serial ma povod v roku 1967. Do oka sa mi dostalo vydanie Strelka, ktore prislo v trosku poskodenom stave. Taky malicky, pohladnicovy format, prijemne do ruky a skoro 400 stran aj s peknymi ilustraciami.
Nedalo mi skratka v hlave pri citani neporovnavat so serialom, ktory som videl snad 10x, a je to jeden z naj detskych serialov sociku so snad najikonickejsou postavou vtedy mladeho Mateja Landla. Jeden z mojich najoblubenejsich.
A napodiv serial sa dost podrobne drzal kniznej predlohy, hoci.... v urcitych pasazach sa bud pridavalo, alebo vynechavalo.
Dve znepriatelene (ale tak mierne, aby sa nenudili a mali s kym usporaduvat vojny) party deciek, Kozovia a Farmari, sa tu stretnu s cestovatelkou z inej planety a popri tom zaziju par dobrodruzstiev, skamaratia sa a tak dalej. Je to mile, vyborne napisane a vtipne. Lepsie napisane oproti takym Zarnayho kniham, ktore som cital a skomentoval prednedavnom. Je to privetivejsie, putavejsie, zivsie, veselsie, a... napodiv, aj satirickejsie. Pasaze kedy sa o nasej nasteve dozvedia stranicki a podobni prislusnici, a rozhoduju sa ako reagovat, ako ju uvitat, ubytovat, ako vobec reagovat, a vznika retaz telefonatov na okres, kraj, ministerstvo, kde aj tak nemaju "smernice" je jedna z najvtipnejsich casti knihy. Rozumiem preco tato linka bola cela vypustena zo serialu. Je to celkom pekna kritika a vysmech papalas-pomerov. Kontrast sveta dospelych a sveta detskej fantazie je v celej knihe hmatatelny a je to skoro najdolezitejsi motiv.
Do serialu bola nakoniec pridana napinava cast o zachrane Majky kde Karol "Charles" Čutka ju s vypatim sil taha do hor na stretnutie s Felixom. V knihe tiez nenajdeme zazracny Majkyn duplikator z opaska, ktory bol pre nas zazracny skoro ako Arabelin prsten. Unos, vylet raketou do Prahy a dalsie dobrodruztva v knihe su. Aj vzhlad Majky je povodne mierne inaksi, v seriali chybaju "boule na pleciach". Inak, jej svietiace oci mi priniesli v detstve celkom intenzivnu hororovu traumu,
Cele je to proste naozaj hrave, vtipne, a naozaj dobre napisane pre mladez. A takeho retromaniaka ako som ja.
Trosku ma sklamala a citil som nevyuzitu temu pri vylete do Prahy, ktory Borovicka supol na par stran a ponal to ako kratucke vypovede a spomienky nasej party, co je uplne iny styl ako zvysok celej knihy. A napodiv, tiez to nakoniec vyznie sviezo a vtipne. Ked vlastne nikdy presne nezistime co sa tam odohralo. No, mozno si to Borovicka trosku zjednodusil ak sa ponahlal :) Zaver knihy naopak... vyznieva neurcito, mierne nadejne, akosi uspechane. Ale to jedine by som snad mohol ako citatel vycitat, ze to skoncilo akosi podivne filozoficko neurcito.
Za mna velmi velke a prijemne prekvapenie, preskumam bibliografiu, ci tam nenajdem este dalsie knihy pre deti a mladez. Tato kniha poctivo konkuruje aj detskym kniham Milose Macourka.

28 22.05.2024

Jo a zabudol som, cez vikend som stihol prve tri knihy poseroutka. A hned mam pocit ze stihnem za rok precitat kopec knih :)
Dobre som stary chachar, co uz snad nema citat taketo polokreslene srandicky, ale rano si urobim kafe, vratim sa do postele, a za hodinu mam precitane. Ved to ide rychlejsie ako vidiet film. :)
A naozaj je to dobre. Vtipne, vtiahne to do zivota takej normalnej americkej rodinky, postavy su sablonovite, zly starsi brat, otravny dudlikocuc maly braska, spoluziaci a spoluziacky, raz Halloween, potom skolske predstavenie Carodejnika z krajiny Oz, starosti s rodicmi, nesplnene zelania na vianoce, proste toto by napadlo aj vas, keby ste dostali zadanie pisat o 10 rocnom skolakovi. Ale ma to akesi svoje ciernobiele kuzlo husto ilustrovanych detskych kniziek. Necudujem sa ze sa to stalo popularne. Normalne je to oddychovka aj pre mna, a hlavne to nema kedy zacat nudit.

PS: A prvy diel som z knihobota dostal ako "ako nova", lebo tam este kategorizuju aj stav knihy a cenovo rozlisuju.. co je dobra vec ale ja idem vzdy po najlepsej ak sa da... a prve strany su pokreslene!!! ..ja to dievcatko nebudem menovat, (zasa aby ju neobisiel Mikulas na vianoce a nedostala menej darcekov alebo take nieco...) lebo ako poctiva citatelka-majitelka si knihu aj opeciatkovala svojim vlastnym razitkom s menom. Co som ako dieta robil aj ja, a razitko mal aj moj otec. Asi ma dnes uz o desat rokov viac... ale nastastie jej to omalovankove obdobie dlho nevydzalo, asi 5 stran, kedy sa rozhodla autorove kresby kolorovat :) Co sa priam ponuka. Plus jedna velka polstranova cerveno zelena machula podobna cirkusovemu sapito, (na zamaskovanie svojho prveho este nerazitkovaneho mena.) Tato pozostalost po predoslom citatelovi ma nakoniec zaujala asi na 5 minut. Neviem ci nas je viac, ale ja mam rad v knihach z antiku tieto pozostalosti a venovania, a poznamky. Nemam rad akurat potrhane a fakt docarbane strany.

30 16.05.2024

Prekliata planeta ma zial nebavila. Tentoraz parta az siestich deciek sa vyberie na vylet a zase sa im stane nieco divne. A sup, zasa ich podivne kocky rozhodene po lese presunu na cudziu planetu. Tretia kniha, tretia planeta, tie iste deti, ale niektore mi prisli aj dost otravne. To je stastie ze? Ze sa akurat im musi vzdy nieco taketo stat. A dobrodruzstva v tom cudzom svete mi prisli ako dost chaoticky napisane, obcas som sa stracala musel precitat znova. Meni sa rozpravac, preskakujeme z nasich hrdinov na paralelny pribeh mimozemstana. Co su vlastne len v podstate ludia ako my. A cele to ma byt vo vysledku odsudenie a kritika otrokarstva, vykoristovania, ponizovania, plundrovania planety. No a nase deti to chcu napravit. Neviem sa zbavit pocitu, ze keby autor pisal take normalne prazdninove dobrodruzo party deciek na dedine, pacilo by sa mi to viac. Vela veci mi tu bilo do oci a boli pritiahnute za vlasy alebo len zjednodusene. Ale uz to mam za sebou. A to mam pred sebou este jednu perlu podobneho zanru a coskoro sa do nej pustim. Celkom rarita. "Padla z oblakov" je normalne aj knizka!! :) Zasa sa na daco tesim a bude to mozno sklamanicko.

20 16.05.2024

Vypocute ako audio, ale len cast druha, Okolo Mesiaca. Ako sa to stalo? Ked som zistil ze idu vymazat vsetko na ulozto, cest jeho pamiatke :) este som potreboval pominat nakupeny datovy balik. Tak som nakoniec tahal audioknihy a nejake stare televizne inscenacie. (No, tolko zo zivota pirata na suchu.)

Tato kniha patri medzi najlepsie verneovky, najikonickejsie, najfantastickejsie. Pretoze Verne ako sa povazuje za otca a jedneho zo zakladatelov sci-fi, zas az tolko tych "hard" vedeckofantastickych knih nema. S prizmurenym okom stvrtina? Jeho dielo tak sukromne pre seba delim na detske dobrodruzstva, vedecku fantastiku, humanisticke vystrahy, cestopisy rozneho druhu, nezaraditelny zvysok pripadne mix viacerych vyssieuvedenych. Ako netreba si to glorifikovat, nie vsetky jeho knihy su skvele, niekedy viac myslel na to, kde este so svojim romanovym pribehom nebol, ktoru cast atlasu navstivit, pripadne nieco rozpisal a nechal dokoncit spolupracovnikov, ale spociatku to bola poctiva vasniva chut ohurit a poucit.
Cesta na Mesiac je kdesi na "polceste" medzi baronom Prasilom a Mesacnym prachom. Verne sa pridrziava vedeckych vedomosti tych cias, a nic si nezjednodusuje. Jasne, zabaval som sa na jeho modeli gravitacie, dumal, kam chodili nasi traja hrdinovia kadit, a na ich dzentlmenskom spravani v mikropriestore, obyvajucom spolocne este s dvoma psami a kohutom a bohvie cim este :) A ze miesto strachu o dostatok kyslika radsej si otvorili flasu vinka a rozohrali particku sachu ci cim si kratili cas cakania na dopad. Myslim ze Verne vedel ze urobil pred fyzikou a odolnostou ludskeho tela ustupky, ale chcel podniknut cestu na Mesiac. A za mna je tato kniha v top verneovkach. Verne bol... no.. ako sa to vola? Trosku "skolometsky". Takze namiesto bujarych kozmonautskych dobrodrustiev na nas vali skor dlhe state vtedajsich vedomosti. Ale pozor, pisal sa rok 1865, Okolo Mesiaca 1970, toto bol jeho stvrty roman (v dvoch zvazkoch) a po ceste do stredu Zeme proste musel prist na rad Mesiac. Este hlada rovnovahu ucebneho materialu, zabavnosti a dobrodruzstva. Ardan, Barbican, Nicholl, Columbiada, vysoke cilindre, doutniky a mne uplne cudzo znejuci Projektil :) to je proste klasika. Jo Dva roky prazdnin ci Tajomny ostrov, Dvadsattisic mil pod morom, su viac, lepsie, putavejsie, ale zase Cesta na mesiac je lepsia ako ten neskorsi zvysok, pripadne Michelom dopisane paskvily.

Neda mi neurobit male PS, citat z predmluvy prveho ceskeho vydania z roku 1870. Citujem...
"Ctěným členům „Matice lidu“ odporučuje se pak zvláště, by před přečtením této knížky do rukou vzali malou astronomii pod
názvem: O soustavě sluneční od prof. Dr. F. J. Studničky co 5. číslo (1867) v řadě matičných knih uveřejněnou, a by odstavec o měsíci (str. 56. až 77.) pozorně přečtli; budeť jim pak snadno, žertovné domysly této knížky rozeznati od podstaty přírodoskumných a hvězdářských výsledků a porozuměti velkému množství nových výkladů, které v ní obsaženy jsou.
V Praze, dne 1. máje 1870. P. R. "
Koniec citatu, takze tak, mili priatelia, k hlbsiemu citatelskemu zazitku treba mala predpriprava. :)

Prve slovenske vydanie prislo ak mam spravne informacie, az v roku 1928 v nakladatelstvi O.Travnicek v Ziline.

(No, a pise sa rok 2024, a v slovenskej statnej televizii a po internete sa vedu debaty, ci nie je Zem plocha. Konkretne dokonca dezinformator, konspirator, dezolat a dnes vysoke zviera na ministerstve kultury, isty Lukas Machala. Deti v skolkach sa smeju, na zakladkach to vrie, a jedneho by zo toho aj jeblo s prepacenim, kam sme sa to dostali.

28 13.05.2024

Toto ma skratka bavilo. Co sa stane, ked pomiesate Kladivo na carodejnice a ....a trebars Cervenakovho Steina? Henkerstochter. Hoci troni v nazve knihy, postava sikovnej peknej mudrej devecky (nebezpecna kombinacia v tych casoch) je tu upozadena na ukor kata a jeho pomocnika mladeho medika Simona. A kat je teda dost zabavna osoba. Mix renesancneho vzdelanca, felciara, mastickara, byvaly zoldnier, kde asi nabral tieto skusenosti, a dobrak od kosti.
Kniha sa cita dobre, je lahko to odsypa, ma tempo, taka konzumna pohodovka s celkom dobrodruzo pasazami, dojde aj na hladomornu a jemne mucenie.
Keby sa len dalsie knihy dali lepsie zohnat, aj by som sa asi pustil do tejto serie. Momentalne prve vydanie vypredane, postupne vychadza druhe, ale je mozne ze sa rychlo vypreda aj toto. Potzsch ma u nas uz celkom meno.

27 10.05.2024

Cital som prvy krat, takze ma neviazala nijaka nostalgia. Musim konstatovat, ze je to citatelna retro mladeznicka sci-fi aj po rokoch. Dost drhne zaver prvej knihy, kedy si autor vsetko dost zjednodusil a asi to proste uz chcel nejak dostojne zakoncit. Velmi velmi ako bezat za besnym psom ...ako sa u nas vravi. Ale pasaze "domace", kym su chalaniska na Zemi, su dobre a obcas vtipne. Druha kniha (bo su to dve knihy v jednej), sa mi citala o poznanie lepsie a ako by tomu autor vychytal muchy. Na to, ze sa Zarnay-imu podarilo narvat do knih vsetko od vymyslu sveta, lietanie na ine planety, tajomstvo neviditelneho, skvely duplikator, mimozemstanov, detske prazdninove dobrodruzstva, kamaratstva, psi, nebezpecne potvory, cestovanie v case, vidiecku sutaz poziarnikov, delfiny, zmiznutu ponorku, strasidelnu kostru, mozete si urobit obraz sami, ze to pre nastrocnych mohla byt bomba. S takym mnozstvom napadov a rekvizit muselo dojst aj vzhladom na vek citatelov k urcitemu zjednodusovaniu. Ved ani Harry Potter nie je nejaka extra myslienkova ekvilibristika. Mna to vtedy ked som mal na to vek, minulo, myslim ze som videl nejaky televizny film na namet, ale nepamatam si z neho nic. Akoze, dal by som milovnikom tohto mladeznickeho subzanru fantastiky, doporucenie s mierne pozdvihnutym prstom, ze no-no-no, necakaj od toho dokonaly citatelsky zazitok, ale pobavit by Ta to mohlo.

Este podotknem, ze ja som sa v detstve stretol s Kolumbami zo zakladne Ganymedes, a to dodnes povazujem za skvelu knihu. Holt, aj to bola Zarnayova neskorsia kniha, mam dojem ze bud pisal pre mna putavejsi pribeh alebo to bolo zrucnejsie napisane, proste tam moja nostalgia funguje dokonale aj dnes. Z toho mala co autor napisal, a co som stihol precitat, su Kolumbovia asi vrchol. Este ma caka Prekliata planeta, asi coskoro.

"Len" tri hviezdicky, ale fakt som dost vahal ci nedat aj tie styri.

22 02.05.2024

Vonnegut sa v tejto knihe prejavil zase ako cynik, sklamany zivotom, ludstvom. Pisal ju v horsom obdobi a naozaj asi ho najviac pohanala dokoncit to len jeho laska k pisaniu, a jeho vecna potreba zabavat. Za mna je on akymsi bratrancom Woodyho Allena. Akurat viac tradicionalista a menej NewYorcan. Teda, newyorcan nie je vobec, skor taky svetoobcan. Kedysi v praveku ma k nemu priviedli jeho sci-fi dielka, a ta vlazna laska uz zostala. Rozumejte, nevyhladavam jeho knihy ale ked si nejaku vezmem do ruk, pripadne stiahnem, nelutujem a bavim sa.
Snidane/Ranajky/Breakfast su zvlastnym textom. Mozem sa Vam vcelku zarucit, ze nieco podobne tazko najdete. Skor ako uceleny pribeh a dej je to akasi kolaz a retaz volnych asociacii. Posledne slova jednej state inspiruju k rozvadzaniu v dalsej, a kludne potom Vonnegut preskoci zase k niecomu inemu. Je tu bezne ze sa dej vnara a vnara do dalsieho a dalsieho pribehu, napriklad opis poviedky ktoru hlavna postava napisala kedysi, vas prenesie do filozofovania, pripadne do deja filmu ktory postavicka jeho poviedky sleduje. A zase sa vynorite do reality. Vonnegut preklada text kresbickami, ako by vysvetloval fungovanie sveta malym skolkarom, a kniha je cela prespikovana jeho vysvetleniami, definiciami, pouckami tohto druhu. A cele je to nakoniec naozaj taka retaz kratkych minipribehov a volnych asociacii. Cely cas som si vravel ze Kilgore je sarkasticky vykreslene alterego autora a ze som ho prekukol. A este aj tento nazor mi Kurt na konci knihy rozbije. :) O com to cele vlastne je? Co by som napisal do maturitnej prace keby som musel? Popisal by som dvojicu hlavnych postav, co robili, uvod jadro zaver ale o knihe ako takej by to vobec nic nevypovedalo. Ved v ktorej inej najdete vedla seba obrazok rite (hehe a nie raz!) a citat ktory by sa dal do kamena tesat. A na dalsej strane lechtiva definicia "roztazenych bobrov" a nasledna analyza ich devalvacie.
Ako pisem, urcite Vam to nedava velmi zmysel, ze? Ucebnicovy priklad hravosti alebo.... potreby vlastnej terapie pisanim. Toto stredne obdobie Vonnegutovej tvorby je dost nejednoznacne. Ale zacnete citat, a nie je problem. Vsetko dava zmysel, len sa to... blbo opisuje. :)

29 23.04.2024