Glennkill – ovce vyšetřují přehled

Po siedmych kapitolach to odkladam ako pomerne zdlhave a nudne citanie. Dost ma zaujimalo, ako autorka chce vyriesit samotny proces "vysetrovania" oveckami. No a prebiehalo to zhruba tak, ze ludia sa musia niekde okolo motat, prist k miestu cinu, nieco si v dialogoch povedia, comu ovecky samozrejme nemozu rozumiet, pripadne odvaznejsi barani niekam v noci odidu a tam nieco uvidia. Nacez nastanu tie zabavnejsie pasaze, kedy sa ovce snazia svojim sposobom interpretovat a pochopit tieto informacie a ludsky svet. Celkovo ten pohlad na nas svet a ludske konanie ocami oviec je viac zamotane na pochopenie citatelom, ako samotna detektivna linia. Preco ale, ked sa mi zda v detailoch kniha celkom fajn, ju odkladam ako nedocitanu? Pre tempo, nudne pasaze, ja rozumiem ze prestreliek, nahanaciek, dedukcnych ala Sherlock pasazi, proceduralneho vysetrovania personifikovanymi zvieratkami nemozem ocakavat. Preto ma aj zaujimalo o com to bude a ako to bude prebiehat. Ale necakal som ze ma po odhaleni stylu a sposobu, bude vsetko dalej nudit az tak, ze ma nezaujima kto je vrahom a aky mal motiv. Ako experimentalna zaujimava zanrovka detektivok ok, ako uplne originalne postavy detektivov ok, ale ten sposob mi ide proti srsti. Snad za par rokov ak dozijem, dostanem niekedy chut skusit to znova. Este tak uvazujem, a pripada mi, ze keby kniha mala tak do 200 stran max, tak ju snad dam. Ze to nie je skoro rozdiel oproti tomu kolko stran kniha skutocne ma? Ze tych dalsich 100 by som tiez dal? Nahlad do mojej citatelskej povahy a uvah... teraz som docital Onegin byl rusak. Polovicna kniiha a doslova som ju zhltol. A lutoval som ze je uz koniec. A zrazu si uvedomim, ze uz zhruba tolko mam precitame z Glennkill a viem trt. :) A v tom momente moj zaujem rapidne ide dole. Obcas sa to takto skombinuje. Mat knihu niekde na chate, a len ju, a von furt leje, a nuda, tak som za nu vdacny samozrejme :)