Corso komentáře u knih

„Mám pro vás dobrou zprávu, inženýre glaciologu Rage. Právě vám přidělili parní lokomotivu LB 117, jeden z posledních vyrobených modelů. Funguje na všechny druhy paliva, dokonce i na sobí trus, v případě potřeby. Ale my vám dáme kupóny na uhlí a dříví. Šetřete s nimi a hlavně je neztraťte. Velice těžko se opatřují a za jejich zneužití byste mohl být i odsouzen. Tady máte poukaz na lokomotivu, vyzvednete si ji v depu 71Q. Vezměte s sebou odborníka, na reklamace nebude později brán zřetel.“

Toto bola v devatdesiatkach oblubena seria mojho otca. Teraz som rozcital prvy diel, lebo to tu na mna bliklo.
Napad noveho glacialu dost zaujimavy. Len ta ludska spolocnost na kolajniciach mi hned z uvodu pride ako tazko udrziavatelna na udrzbu :) To uz skor sane a tazne psekove. Toto je ale dotiahnute podla mna ad absurdum. Potrebujeme urobit skusobny vrt. Nedaleko od trate. Tak rano postavime 100m trate tym smerom, to bude stacit. Ale budiz, zaujimavy svet so svojimi pravidlami vybodoval Arnaud uz od prvej kapitoly. V pozadi nejaka ta vojna medzikontinentalnych rozmerov ktora sa ale pravdepodobne odohrava tiez len v koridoroch zeleznic. Pancierove vojnove vlaky, jedna z najzbytocnejsich, rozumej najneucinnejsich zbrani napr. druhej svetovej, tu sa vyrabaju po stovkach. Boj o suroviny. Odhalovanie preco je svet aky je. Ma to potencial.
Samozrejme, okorenene tvrdymi bradavkami, dlhymi pohlaviami (co v tej zime neviem teda, ale budiz :). Je to taka lahka francuzska vlna spotrebneho citania pre scifistov smrncnuta erotikou, pricom koitus sa odbije v jednej vete. Kludne to dajte citat aj mierne odrastenym detom, na nete videli uz ovela viac.
Neviem si dost dobre predstavit citat 90 knih ci kolko vlastne k dnesnemu dnu tato seria ma. Ale ma to par stran, a ak je kazda kniha nejaky uceleny pribeh, je pochopitelna oblubenost. Ved Perry Rhodan, Mark Stone, Star Treky, malicke spotrebne brozurky napriklad do ranneho cestovania vlakom.

22 26.09.2024

Po asi roku a pol odkedy som naraz doslova zhltol prve styri knihy WPoea, som si kupil Botanika. Akoze po case som trosku aj uvazoval, ci pokracovat, ono to zo mna dost rychlo vyprchalo. Ale kupil som a ked som sa zacital, spomenul som si preco som bol vtedy tak nadseny. Craven to skratka vie. S takou kadenciou napisana kriminalka, presne davkovana pozornost dynamike medzi postavami, obcas vtipne dialogy, rychlo napredujuce vysetrovanie s cliffhangermi na koncoch kratkych kapitol, pomerne dobry vhlad a nastudovanie prace vysetrovatelov v Britanii. Je to oddychovka a ja sa malokedy pristihnem pri tom, ze sa od knihy nedokazem odtrhnut. 450 stran od Cravena dokazem zhltnut za dva vikendy pri asi 6 kavach. (cez tyzden citam uz strasne zriedkavo)

33 16.09.2024

Ani neviem, co s tymto dielom mam za problem. Dva krat!! som rozcital seriu, prvy raz ked to bola novinka, druhy raz ked zacali teraz vychadzat tie krasne ilustrovane vydania. A dva krat som stroskotal na 4. diely Ohnivom pohari. Vzdy ma to uprostred zacne nudit a uz to nedocitam. Prve vydania som vtedy od stvorky dalej ani nekupoval, ilustrovane su krasne, tie chcem :) Je pravda ze touto knihou Rowlingova opusta seriu ucelenych pribehov na jeden zvazok a zacina rozvijat lore, a seria pokracuje ako jednoliata ale viaczvazkova epika.
Kolegyna, fanynka HP mi povedala, nech sa na stvorku vykaslem a prejdem rovno na dalsiu knihu. Ze aj pre nu Ohnivy pohar dost skripe a je trosku zdlhavo nudny. Nedocitane nehodnotim, ale prve tri knihy, take akoby pre mensie deti, sa mi pacili. :) A Jimom Kayom ilustrovane bichle su skratka krasne.

Dopocuvane asi pred tyzdnom ako audio, a uz teraz si nepamatam o com to v detailoch bolo. Asi potrebujem ginko. Kazdopadne ma to az tak nebavilo. Chlapik sa na natlak rodiny odbelha do Afriky, kde okamzite pride o polovicu zadku, nasledne je odtransportovany nazad domov. :) Znie to ako scenar humoristickeho bestselleru? Vyplnilo cas pred spanim, ale neusmial ci nepobavil som sa ani raz.

23 10.09.2024

Presne taka kniha, pri ktorej budete pobehovat po ludoch a rozpravat im zaujimavosti co ste sa v nej prave docitali. Ludvik popri resersovani svojich knih asi natrafil na stovky zaujimavosti, a to nakoniec vyuzil v tejto knihe. Opravnik obsahuje hlavne omyly z dejin, zo zivotopisov slavnych, z prirodopisu, hlavne teda zoologie, obcas nieco z vied. Vcelku prijemne citanie aj po rokoch. A opravilo mi to aj par mojich omylov, napr o Janosikovi, Zizkovi, ze krysa je vlastne to mensie ako potkan. Obcas som sa potesil, ze "jej toto som vedel". Skratka, s knihou som zazil dva prijemne dni.

26 09.09.2024

Rok 1983. King ma za sebou uspesne rozbehnutu karieru, Carrie, Salems Lot, genialny The Shining, Mrtva zona, Podpalacka, Cujo. Vsetko pecky.

V podstate Pat Sematary je postaveny na takom jednoduchom situacnom napade. A jednoducha premisa. Strach. Strach rodicov zo straty dietata. Je snad jeden z najhorsich. A potom prichadza ta Kingova intuicia. Alebo inspiracia W.W.Jacobsom. NIeco z toho.
Co ak by ste mali moznost svoje stratene dieta prinavratit spat? No to je uzasne, to by brala kazda matka a otec vsetkymi desiatimi. No lenze ono to nebude len tak, bude to mat taky maly diabolsky hacik.
Dokonale. Princip opiciej labky zasadeny do kingovho vtedy len rodiaceho sa univerza.

36 03.09.2024

Dôkaz toho, že rozprávky boli regulérny literárny žáner pre dospelých. A pred spaním sa deťom skrátka z rozprávok vynechali morbídnosti a erotika. :)
Text je tak správne starosvetský, hoci od dvoch rôznych autorov, pekne spolu ladia a nadväzujú. A cítiť, že Keller mal košišty rád a poznal ich dosť podrobne. Najbližšie sa poohliadnem aj po nejakej ďalšej jeho knihe.

26 03.09.2024

Take dost absurdne obcas humorne mikro divadelne piskuntalie. Miestami to blaznivymi situaciami trosku pripomina aj scenky z Cimrmana. Pre mna doteraz neznamy humorista, ale az tak ma to neohurilo a nepobavilo. Ale ta forma je zaujimava a nezvycajna.

Mimochodom, nemate niekto tuto knihu, odfotte mi prosim strany 104-105, v mojej chyba kusisko textu na oboch tychto stranach... lebo pri tlaci padol kus papiera cez harok, tak ho nalozilo a mam tak biele miesta velkosti detskej dlane. :) nezartujem

23 31.08.2024

Fotky Vinnetua a Oldcetrhenda boli na mojej zakladnej skole "horke zbozi". Kdeze tam nahe baby este vtedy. Kdeze. Boli to klasickou cestou zhotovene fotografie kde predloha bola asi v nejakych zahranicnych filmovych casopisoch. Predavali sa alebo dali sa vystrelit na strelniciach ked prisiel lunapark do mesta. Pripadne zo samotnych casopisov ako bolo Kino. Kto mal znamu v kine, mozno ziskal original fotosku z nastenky. Bud jak bud, takato fotka sa dala zamenit napriklad aj za plastoveho indiana, kowboja, igracka, ine fotky, odrbaneho anglicaka (nie noveho), 30 cvociek a podobne.
No, dnes mam knihu plnu krasnych fotografii, ale uz sa s nimi nemam komu pochvalit, ani za co menit. Bol to fenomen mojej doby, (Inak koho by zaujimalo kam to smerovalo, po Vinnetuovi nastupil ako horuci tovar fotky Samanthy a Sabriny.)

23 28.08.2024

Tvrdim to uz roky, Dominik Dan je vo svojej kategorii a podzanri kriminalok ako proceduralnych civilnych skutocnostou inspirovanych mordpartou riesenych kriminalok najlepsi autor akeho poznam. To jest, najlepsi na svete. Neporovnavam s Agathou, Raimondom, Dashielom, Robertom, Leem, ci Vlastimilom alebo Jaroslavem. Vo svojej kategorii. Totalne realitou, stylom, aj pracovnym ludskym humorom, morbidnostou, pravdivostou, valcuje v porovnani s nim nudneho McBaina a podobne mena. A navyse cely cyklus doslova funguje ako kronika nasich cias. Zase konstatujem... 5 hviez bez akejkolvek pochybnosti. A v podani Geisberga v audioknihe? Dokonala kombinacia.

32 22.08.2024

Do super kvalitnej audiofilskej zostavy sa da utopit aj rocny obrat stredne velkych oceliarni. To uz potom tie hity Zlatej brany alebo Maxipes Fik musia zniet dokonale.

Mam rad, ked autor do knihy investuje svoje vedomosti z nejakeho zaujimaveho oboru. Ze z textu citit, ze o tom nieco aj vie. Za mna zberatelstvo celkovo je putave a viem to pochopit, sam zbieram a zbieral som vselico. Albumy nie, to ostalo pri par LP z mladosti a rozpravkove, humorne a podobne klasiky od Supraphonu a Opusu. A teda aj dva identicke gramofony Tesla NZC 300 myslim... Dva lebo jeden som zachranil, ked sa vyhadzovali veci z nasej firmy. Oba by potrebovali vymenit hnaci pas a prenosku.
Ku knihe sa vratme. Vravim, mam rad ked sa dozviem nieco nove zo zaujimaveho prostredia alebo tak, kludne by som cital o zivote banikov ak by to niekto napisal s hlbokym vhladom a skusenostami. Alebo o hubaroch, filatelistovi, detektivovi kucharovi, lekaroch, muzejnikoch, archeologoch, architektoch :) Posledni deska spada do podzanru "podivni zaujimavi detektivi" plus dve macky, ktore tu nie su take dolezite, ako v Braunovej serii "Kocka, ktera ..."
Zaroven Cartmel vypustil rozsahom vacsiu knihu ako je zvycajne zvykom u regulernych patracskych okrajovych serii. Trosku mam dojem, ze mal pripravene uz dva rozlicne pribehy, len neveril celkom v uspech a vydanie pokracovani, tak spojil a zjednotil o ake albumy slo, a urobil taky dvojdejstvovy vacsi kus. Cele to funguje, je to len moj skromny nicim nepodlozeny dohad. Cita sa to fajn, postavy su dobre napisane, sympaticke, aj kocicky potesili. Osobne mam macky rad, ale napr. u Braunovej som skoncil po druhom pribehu lebo skratka to nie je bohviako napisane. Toto ani nie je detektivka, Hlavna postava patra po vzacnom albume/albumoch a okolo neho podozrivo husto pravdepodobne prave kvoli tejto snahe mre podozrivo vela ludi. Inak.. teraz zistujem, ze si neviem spomenut na jeho meno. Hlavnej postavy. Jeezis, asi uz Alzheimer zacina uradovat. Inak keby okolo mna takto mreli ludia asi by som sa na posledneho chybajuceho Hurvinka radsej vykaslal :)
Vinylovy detektiv sa nakoniec rozrastol na celkom uspesnu seriu a celkom rad sa k nemu vratim.

(Cely zivot ked pisem, neviem ci sa to pise vinyl alebo vynil Jak si to niekde nepozriem, nebol by som si isty :)

27 21.08.2024

Uprimne, ocakaval som viac melancholie, a asi aj jednoduchsie podane anekdoty. No Torbergovo vypravanie je zlozitejsie. Preklad uchoval a podarilo sa podat jeho dost "sofisticated" styl. Naozaj sa mi uz v mojom veku nestava, ze by som sa stretol s vyrazmi ktore by som nepoznal, a podotykam, nejedna sa o jidis vyrazy. Tie dostatocne ozrejmuje beznemu citatelovi. Ja som si par tych neznamych slov a spojeni aj vypisoval na papierik, ale papirek sa mi zahadne stratil :) (znova som aspon jedno vyhladal, vy viete co je napriklad taka "akribie"?) Ono nie je divu, ja mam vzdy celu kopku papierikov s poznamkami ci uz v praci, ci doma.
Skratka, kniha vyzadovala na mne dost silne sustredenie, niekedy vetna ekvilibristika dala zabrat. Uzil som si navratu do monarchistickych a medzivojnovych cias a s uzasom som sledoval, kolko ludi autor vobec poznal. Dobre, nieco odpocul, nieco mu bolo porozpravane priatelmi a rodinou, ale aj tak, zda sa ze taky zurnalista starych cias bol rozbehany od Budapesti az po Berlin, a polovica kamaratov este zila v Amerike :)
Kazopadne knihu a zazitok z nej by som hodnotil trosku nizsie. Ako som spomenul, dost som sa prehryzal a nieco som cital aj dva krat. Viete, je to text, ako by vam ho rozpraval stary profesor lingvistiky (je tam aj dost lingvistickych poznamok). Ono zurnalisticky styl bol taky, vysoko distingvovany a vyumelkovany. Ved posudte, ako sa dnes bavime ked, mame moznost citat nejake stare vystrizky z tych cias. Teraz som napriklad cital cele stare rocniky filatelistickych casopisov este z rokov 1890 plus minus, a to su doslova klenoty jazyka ceskeho. Take, take... no... noblesne.
Zaroven ma milo prekvapilo, ze sa v tejto knihe vyhyba temam, ktore su uz pre nas uzko spate s judaizmom, ako holokaust a smutne konce zivotov spominanych ludi. Hoci sa to aj vzhladom na opisovanu dobu ponuka. To vsak nebolo temou knihy. Temou bolo mile a srdecne spominanie na stare casy a podavanie takych literarne na urovni vykreslenych anekdotickych obrazkov.

21 14.08.2024

Ako by som to napisal. Su, alebo boli, knihy, ktore ziskali status a auru legendy uz medzi detmi na zakladnej skole. "To si musis precitat, cmajzol som ju nasim!" Ja neviem ako taka kolektivna zhoda nastane, asi v ramci skoly, socialnej bublinky v triede, neviem. Dracula. Kamasutra. Strasidla najstrasnejsie. Traja patraci. Skratka niekto to prvy precita a siri chvalu. A kto si to neprecital, je nieco ponizujce. Samozrejme to sprevadzaju spolocne diskusie o knihe (ale aj o filme ktory prave letel v kinach alebo v telke), a vzniklo male spolocne puto citatelske. :)

Tak som sa dostal aj k Motylovi. "Je to o vaznovi, co utecie z vazenia na ostrove, co sa predtym nikomu nepodarilo. TO SI MUSIS PRECITAT." Takze prvy krat som to musel citat uz ako skolak. Odvtedy asi 4x. Odhliadnuc od toho, co bolo skutocnost, co autorska licencia, ako to naozaj bolo, nebolo.... je to neuveritelne putavo napisane. Keby mi niekto polozil otazku, Aka je podla teba definicia knihy ktoru chytis do ruk a uz nepustis kym ju nedocitas, odpoviem Motyl. Je to pohlcujuci, strhujuci, putavy, citatelsky zazitok. A ten pocit, ze Vam to rozprava sam Henri a ze to prezil, kludne mu to verim od prvej vety.

Kedze som samotar a introvert, nejak mi nikdy neprisli strasne roky stravene za trest v samotke, co su klucove pasaze a maju posobit depresivne. A mne vzdy prisli ako celkom dobry sposob dovolenky. Ale asi zazit to, rozpravam inak. :)

Doslova vlnu hnevu na Henriho mi vzdy prinesie cast, kedy uz zije (maly spoiler) zamilovany do krasnej zeny u indianov, po uspesnom uteku, najde lasku, najde utociste, hotovy raj, a on sa rozhodne opustit ju a odist. Samozrejme ze to dopadne zle. Moja dusa krici "TY KUS KOK...A, NEODCHADZAJ, co si jeb...ty?? Preco si sa potom cely cas snazil ujst z vezenia, ked teraz si nevazis slobodu." :)
Je to skratka moja srdcovka, vzdy vo mne vyvolava emocie.

Hm, 4-5x som precital Motyla, Vabank este ani raz.

Ako pise aj katy87, druha kniha ma homogennejsiu formu, previdelnejsie kapitoly. A svojim sposobom ma o trosku bavila aj viac ako prva kniha. Pribeh celkovo by som zaradil do subzanru partackych dobrodruzstiev. Chalaniska sa rozhodli zalozit si klubovnu, co bolo snom kazdeho slusneho pioniera a citatela Abicka, foglaroviek, ransomoviek. Dam si trosku prestavku s inymi knihami a potom sup sup do trojky. Tiez som si na niektorych miestach vsimol, ze nas sprievodca Borik si mozno zobral priklad z maleho Petra Bajzy z Bylo nas pet, a jeho rozpravanie je obcas tiez sofistikovanejsie vysperkovane :)

19 12.08.2024

Pravdepodobne prekvapenie tohto roku pre mna. Tak radikalny, uprimny, nekompromisne napisany text som uz davno necital. Male kapitoly, rychle akoby obcas len strucnymi tahmi a kratkymi dialogmi nacrtnuty dej, nijake opisy, nijake vysetrovanie, nijake dedukcie. Predstavte si chlapa, alkoholika uz za hranicou navratu, milovnika knih, bez rodiny, bez prace. Riesenie akoze pripadu tu prebieha sposobom, ze bud niekoho stlcie, pripadne az zabije, alebo sam dostane strasnu nakladacku. A pritom je to take uprimne, chcel by som napisat ze irske, ale ja prd viem o irskych chlapoch, leda z filmov. Kniha neobsahuje jedinu postavu, ktora by svojim sposobom nebola psychicky, dusevne, okolnostami, zlomena. A je to take prudko citatelne, ako Hemingway, ktory by sa este viac ponahlal k svojmu cielu. Bruen nie ze ignoruje pravidla detektivok, nie ze ich porusuje, on sa nesnazi dodrziavat nijake pravidlo. Podla zvesti na internete, si sam kadeco hnusne zazil. Citit z neho ale lasku k pisaniu, k literature, a zaroven pohrdanie a asi by mu vobec nevadilo knihu ani nedopisat a vykaslat sa na nas citatelov. Je to ako vravim, zjav.
Samozrejme rozumiem aj hodnoteniam pod dve hviezdy, citatelom to moze prist ako zbierka blabolov alkoholika a akesi adorovanie zivota ochltov. A ten co caka regulernu detektivku moze skoncit sklamany. Vo vysledku je to ale vynutorny intimny monolog rovneho chlapa bojujuceho s demonmi. Takze nie detektivka, ale psychologicky portret a sonda.

28 31.07.2024

V roku 1963 vysla v Pofis/Nadas kniha, na ktoru filatelisti uz vtedy dlho cakali, Padelky ceskoslovenskych znamek. Dnes uplne nezohnatelna, doslova poklad filatelistovej knihovnicky. Vyskum, vedomosti, objavy na poli CSR falzifikatov vsak za polstorocie pokrocili, objavili sa nove, dokonalejsie, lepsie sa zdokumentovali aj tie stare chronicky zname padelky. Karaskovo (musim to tak nazvat) dielo, je rovnaka udalost ako vyssie spominana kniha. Klobuk dole. Samozrejme toto nie je beletria pre bezneho citatela. Pre filatelistu ktory berie zbieranie Ceskoslovenskych prvorepublikovych znamok len trochu vazne, je toto takmer povinna ucebnica. Nic podobne na trhu nie je, davat si v samostudiu dohromady informacie je dnes sice vdaka internetu jednoduchsie, lenze toto je najkompletnejsia praca aku mozete zohnat, kazdy popis je doplneny snimkou, (sice nasiel som par chyb ako nespravna fotka ale clovek na to hned pride). To kvantum relevantnych informacii je na nezaplatenie, a v konecnom dosledku vam moze usetrit vela penazi, omylov, neprijemnych prekvapeni. Filatelisticky trh zaziva obrodu, prebudza sa, a priniesol vela podvodnikov na aukre, ebay-i, vzdelanie je nutnost. Vytkol by som len drobnost, viac farebnych snimkov, hlavne ak sa jedna o falzifikaty farebnych odtienov, uprav lepu, uprav papiera. Lebo kniha je ciernobiela, ale na zaciatku je par stran plnofarebnych. (Dnes uz ciernobiele ilustracie riesim druhy raz... vid Borikovy lapalie :) Ciernobiela snimka vsak na druhej strane zlepsuje popisovane detaily, takze ma to logicke opodstatnenie.
Pre ceskoslovenskeho filatelistu 6 hviezd, povinnost ako slabikar pre prvacika. Ostatnych kniha nebude zaujimat, asi ako mna nezaujimaju odborne knihy o zvarani oblukom :)

26 29.07.2024

Prvy raz citam vo svojich 49 rokoch. To som uz trosku mimo cielovej kategorie ze? V prvom rade, musel som si urobit pred kupou vazny prieskum, pretoze tato seria vysla od sedemdesiatych rokov uz tolko krat, vselijak skombinovane, dokonca upravene, pod roznymi nazvami, ze som musel trosku patrat co je vobec zaciatok :)
Potom som si zohnal take zdruzene vydanie kde su tri Borikovy lapalie. Hned som so smutkom zistil, ze kniha je bez Bornovych ilustracii, az na tri (ciernobiele) na zaciatkoch knih. To ma dost nasrdilo, lebo ja Borna mam rad a obcas sa popasiem okom na jeho obrazkoch. Tak som este vypiratil na nete ebook ineho vydania a nakoniec cital akosi... napreskacku, obcas papierovku, obcas to doplnil vecer z tabletu. To ste este asi nevideli takeho citatela co jednu knihu cita z dvoch knih. Holt, na subornom vydani Velke Borikovy lapalie Albatrosu myslim 2005, sa trosku muselo setrit.
Dost by ma zaujimalo, ako autor oproti prvym vydaniam text po revolucii upravil, pretoze podla doslovu nieco upravoval, aktualizoval, pomenil zvacsa udajne ceny, prislusnikov zmenil na policajtov a tak. Ako... celkom rad by som nazrel aj do tych casopisovych verzii. Pretoze kniha je naozaj dobra a necudujem sa jej popularite. Aj v mojom veku som sa bavil. Trosku sa budem tvarit mudro, a skonstatujem, ze kapitoly su ocividne z sirsieho obdobia. Mozno len mudrujem ale vidim tam urcity posun a vyvoj. Kapitoly su rozne dlhe, od 3 stran az po 20 strankove. A ako by boli pisane z inym ucelom. Od kratkeho pobavenia az po serioznejsie poviedkove pribehy s pointou, ci uz na zamyslenie alebo tiez vtipnou. (Rodicia v blazinci su snad najlepsi pribeh.) Od detskych veselych prihod ako je skakanie s roztrhanym dazdnikom "padakom" do piesku, az po mierne polovazne tazkosti dospievania mladika a pochopenie sveta jeho rodicov. Niektore namety mi prisli ako rychlo ukoncene alebo nevyuzity ich potencial. Prikladom skolska exkurzia do LAKTOSy, navsteva Matejske pouti. Blaznivy stryc Chrobak "sialeny a nezodpovedny vynalezce" ma velky zabavny potencial. Lenze to su take detaily ktore vyskocili popri ostatnych vtipnych, milych dobrodruzstvach Borikovy party. Ja hoci stary chachar, som sa celkom prijemne bavil a minimalne dve knihy ma este cakaju...ved mam suborne vydanie. Citat to niekedy v mojom detstve, zarucena laska a nostalgicky poklad. Ano je to presne taka ta chlapcensko veselo skolsko vtipno epizodno povalovo dobrodruzno napadita seria ako francuzsky Mikulas, spanielsky Manolito, posledne kapitoly ala Adrian Mole. Pripominaju to hlavne tie vedlajsie postavy kamaratov, kde kazdy je taka svojska karikatura chalanov, akych sme na zakladke poznali kazdy. Som celkom zvedavy, kam ich osudy budu smerovat. Davam poctive 4 hviezdy, ak recenziu cita nejaky 9-10 rocny pidlispunt co uvazuje ci citat, vedz, ze moj vnutorny detsky citatel dava 5.

28 29.07.2024

Po siedmych kapitolach to odkladam ako pomerne zdlhave a nudne citanie. Dost ma zaujimalo, ako autorka chce vyriesit samotny proces "vysetrovania" oveckami. No a prebiehalo to zhruba tak, ze ludia sa musia niekde okolo motat, prist k miestu cinu, nieco si v dialogoch povedia, comu ovecky samozrejme nemozu rozumiet, pripadne odvaznejsi barani niekam v noci odidu a tam nieco uvidia. Nacez nastanu tie zabavnejsie pasaze, kedy sa ovce snazia svojim sposobom interpretovat a pochopit tieto informacie a ludsky svet. Celkovo ten pohlad na nas svet a ludske konanie ocami oviec je viac zamotane na pochopenie citatelom, ako samotna detektivna linia. Preco ale, ked sa mi zda v detailoch kniha celkom fajn, ju odkladam ako nedocitanu? Pre tempo, nudne pasaze, ja rozumiem ze prestreliek, nahanaciek, dedukcnych ala Sherlock pasazi, proceduralneho vysetrovania personifikovanymi zvieratkami nemozem ocakavat. Preto ma aj zaujimalo o com to bude a ako to bude prebiehat. Ale necakal som ze ma po odhaleni stylu a sposobu, bude vsetko dalej nudit az tak, ze ma nezaujima kto je vrahom a aky mal motiv. Ako experimentalna zaujimava zanrovka detektivok ok, ako uplne originalne postavy detektivov ok, ale ten sposob mi ide proti srsti. Snad za par rokov ak dozijem, dostanem niekedy chut skusit to znova. Este tak uvazujem, a pripada mi, ze keby kniha mala tak do 200 stran max, tak ju snad dam. Ze to nie je skoro rozdiel oproti tomu kolko stran kniha skutocne ma? Ze tych dalsich 100 by som tiez dal? Nahlad do mojej citatelskej povahy a uvah... teraz som docital Onegin byl rusak. Polovicna kniiha a doslova som ju zhltol. A lutoval som ze je uz koniec. A zrazu si uvedomim, ze uz zhruba tolko mam precitame z Glennkill a viem trt. :) A v tom momente moj zaujem rapidne ide dole. Obcas sa to takto skombinuje. Mat knihu niekde na chate, a len ju, a von furt leje, a nuda, tak som za nu vdacny samozrejme :)

Mile postrehy a zamyslenia maleho dievcatka sa stratili, nahradili ich myslienky a postrehy dorastajucej mladej gymnazistky. To detske naivno, hoci ostrovtipne, uz sa tu proste nedalo pouzit. Takze moze to niekomu chybat ale zase tu mame vtipne postrehy mladej prazskej avantgardnej poetky, jej lasky, tuzby. Za mna dobra 4/5. Problem mam s vlastnym prezitkom pri citani, ked citat o minulom absurdistane mi zatienuje prichadzajuci sucasny absurdistan slovenskeho typu. Zrazu mi normalizacna doba, udavaci, nenavist, cenzura spravodajstva a tresty pre umelcov pridu ako prilis citliva tema. :)

32 16.07.2024

Clovek by cakal, ze v trojke pan Vojtko siahne po dalsej prisere
nasich luhu a haju. Nejakeho hejkala, bludicku, vodnika. Pripadne modneho upira. A ono nie, prichadza prisera z vychodu.

Pozor, komentar obsahuje anatomicke pomenovania zenskych pohlavnych organov :) .

V prvom rade, toto je snad prva beletria, ktora reflektuje nedavnu covidovu dobu, a uz aj rusku okupaciu Ukrajiny. Neviem ci prave Baba Jaga ma symbolizovat tu nenazranu zdegenerovanu rusku dusu. Ale tak nejak sa to ponuka ako desifrovat toto dielko.
V druhom rade, autor chce byt aktualny aj v zakomponovani queer, LGBT agendy, netvrdim ze homosexualny rusky mladik ako kladna postava mi vadi, ja s tym nemam problemy, len sa mi to javi akosi nasilu a nepodstatne. Rovnako ako pasaze o masturbacii mladych chlapcov.
V tretom rade, a to skor prekvapilo a mierne pobavilo, tie gore sceny s Baboj Jagoj. Chlipanie zvratkov, rozhadzane hovna, hnis, uhryzane prsty, visiace stydke pysky (ano preste tak), vredy a hry so zubami, by som skor ocakaval v rannej tvorbe Clivea Barkera, ale pisane uz pre dospele publikum, pripadne v knihach podivina Carltona Melicka III. Vojtkova fantazia a pouzite formalne prostriedky sa skratka utrhli z retaze. Posledne mi bolo treba zvracat u Vlhkych miest Ch. Rocheovej. Teraz skoro znova. :)
Vacsi priestor zasa dostavaju vedlajsie postavy rodicov na ukor detskych hrdinov, a osobne si stvrte pokracovanie uz neviem predstavit, pretoze uz aj v tejto knihe su tie magicke schopnosti deti, ktore boli zakladom pre prvy pribeh, uz takmer nepodstatne. Takze, ruska Babeu Jageu, sa utrhla, hranice maticky Rusi su jej male, zlata sestra (coo si este musim doguuglit, ci taka postava v mytologii naozaj je bo som o nej nikdaj nepocul) zlata sestra na strane dobra sa snazi pomoct nasim detom zachranit svet, pridu k par riadnym zraneniam a dobro zvitazi.
Nenudilo, 440 stran uletelo pomerne rychlo, sranda tiez bola ked som zistil ze takmer vsetky ilustracie v knihe su napratane do posledych par kapitolach. Taky nepomer trosku. Ale styri hviedzy si to zasluzi za sviezi nezabudnutelny zazitok. Myslim ze ked si to niekto vytiahne spomedzi young adult literatury ocakavajuc daco detsky naivne akoze modernejsia verzia ruskych mytov, bude sokovany. Asi ako keby vam Jarek Nohavica zrazu na koncerte vyvalil pred celym stadionom. Tiez ste skor ocakavali Kometu, Sarajevo, Ostravu. :)

28 08.07.2024