• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Nové komentáře u knih Mike Birbiglia

Jedna stačí: Pravdivý príbeh váhavého otca

„"Jedna zvláštnosť rodičovstva je, že ľudia od vás očakávajú, že budete prežívať radosť. No nie je to najväčšie šťastie v živote? spýta sa ma raz sused pri kočíkovaní Oony. Najväčšie šťastie? No... Neviem. Možno? Prirodzene, že toto nepoviem nahlas. Myslím si to. Derie sa mi toho na jazyk až-až. Ani predtým som nebol šťastný. Nemusím s tým začínať. Neprenášajte svoje nerealistické očakávania na mňa. Budem dobrý otec. Slušný otec. Podľa viacerých hrnčekov budem americký otec č.1. Lenže slušnú prácu odviedol aj môj otec a neprežíval šťastie. Nechápte ma zle. Som šťastný, ale zároveň som trochu osamelý, pretože moja manželka a dcéra sa navzájom zbožňujú, a možno som ešte osamelejší, lebo okrem toho, že som osamelý, nesmiem hovoriť, že som osamelý. Musím hovoriť, že som najšťastnejší muž na svete." Prvá polovica knihy vo mne opakovane vyvolávala potrebu usmievať sa popod nos, dokonca aj pár skutočných sálv smiechu. Fakt. Zbožňujem knihy, pri ktorých sa nahlas smejem, už z len princípu by som im dávala päť hviezdičiek. Postupne však bol autorov humor stále viac v štýle smiech cez slzy. Alebo, jeho slovami, "komédia je tragédia plus čas". No a tá tragédia tam bola aj s odstupom času ľahko odčitateľná. Viem si predstaviť, prečo sa ho ľudia pýtajú, či sa nebojí, že si raz túto knihu prečíta jeho dcéra. Ak by som však jeho dcérou bola ja, zrejme by som cítila aj vďačnosť. Za to, že to môj otec napriek všetkých svojim pocitom a zdravotným či psychickým problémom dal. Lebo láska nie je (len) o pocitoch, ale o rozhodnutí. Milovať, keď cítite v bruchu motýle a svet je pre vás gombička, je ľahké. Milovať, keď sa cítite ako... nuž, ako Mike Birbiglia, a keď svet vnímate ako... nuž, opäť ako Mike... Skrátka, milovať vtedy, to je fakt láska. Ale o takej láske sa väčšinou romány nepíšu, lebo taká láska ako láska nemusí vyzerať; a aj preto som rada, že autobiografický román "Jedna stačí" vznikol a vyšiel. Lebo podľa mňa všetci rodičia si zaslúžia vedieť, že aj iní rodičia sa občas (a niektorí aj často) boja, váhajú, plačú, no a tiež cítia a zažívajú kdečo, čo sa na instagramové príspevky a vianočné rodinné foto zväčša nedostane.“... celý text
— Starmoon