Mircea Cărtărescu
rumunská, 1956
Populární knihy
Nové komentáře u knih Mircea Cărtărescu
Nostalgia
„Ja sa k ódam na M.C. nedokážem pridať. Dokonca sa mi zdá, že medzi kvalitnou literatúrou to bolo pre mňa najväčšie sklamanie možno nielen tohto roka.
Táto kniha nie je román, ako sa ho snažia niektorí predať, ťažko povedať, či je to vôbec cyklus, jednotlivé poviedky sa ťažko dajú prepojiť aj pri veľmi uvoľnených, modernistických štandardoch. Cărtărescu je v nich ako maliar, ktorý dokáže namiešať fenomenálne farebné odtiene a spraviť z nich obraz, ktorý keď vám niekto popíše, budete mať z neho dosť možno väčší zážitok, ako keď sa naň sami pozriete. Prvá poviedka je famozna, asi založená na hádanke, ale i tak prináša veľmi vtipné rozuzlenie. Hoci mora.nocna píše, že blíženci majú skvelú pointu, mňa teda až tak neodrovnala, dokonca mi prišla extrémne prvoplanová. Keď autor chce vyvolať nejaké emocie, pomáha si detskou krutosťou. Pre istotu neustále pripomína v jednotlivých častiach nostalgiu vetami typu "vyvoláva nostalgiu," , "všadeprítomná nostalgia" atď., hoci paradoxne najväčším plusom knihy je výborne vykreslená atmosféra, ktorá v mnohom čaká od čitateľa, že si bude domýšľať, ale takto jasnú vec ma potrebu autor pripomínať...
Najviac ma zaskočili tesne dvakrát po sebe "dvere, ktoré som si pred tým nevšimol", takto identické barličky sa naozaj nehodia k spisovateľovi takého formátu. Keby som ale aj dokázal prehliadnuť tieto veci, ktoré vo mne vyvolávajú pre mňa neobvyklé "hnidopichšstvo", tak jednu vec som autorovi naozaj nedokázal prepáčiť, a to, že z jeho textu musí byť aj iným jasné, že radšej ako písanie samotné ho priťahuje nazývať sa spisovateľom. O jeho veľkom egu ostatne písali aj v doslove. Preklad je ale výnimočný, a v podstate po väčšine času veľmi estetické vetné konštrukcie pridávajú knihe na hodnote.“... celý text
— debreno
Solenoid
„Knihu nebudem klasifikovať hviezdičkami, lebo som ju nedočítal do konca. Kdesi za polovicou som to vzdal, priznávam pokorne. Keď som sa tak zamyslel a spýtal sám seba, prečo to vlastne čítaš, milý Gracian, keď ťa to vlastne ani nezaujíma, ani nebaví a navyše si z toho unavený jak to hovado. Nuž, tak som to s úľavou odložil. Tento Cartarescu písať vie, o tom žádná, ale moje nervy, nech si tie halucinačno horúčkovité vízie číta kto chce. Tie nudné nekonečné opisy a úvahy. Občas mi blysla hlavou myšlienka v znení : pološialený grafomanský maniak. Nič v zlom, Cartarescu, ale idem radšej čítať nejakú normálnu knihu, lebo z tej tvojej by mi mohlo aj švihnúť. Hor sa nadol!!!“... celý text
— Gracian1964
Solenoid
„Tak táto kniha nebola nič pre mňa. Vyplody fantazie, siahodlhé opisy a nulový dej. Bohužiaľ, toto ide úplne mimo mňa.“
— Balenka
Nostalgia
„Autor je sice grafoman, s tým sa dá súhlasiť, ale ja by som rozhodne slovíčko vyškrtol, a nie jedno, ale spústu slovíčok by som odtiaľ tak vyškrtol, že až.... Ale nedá sa. Niektoré časti sa mi páčili viac, niektoré menej... Neviem, či po tomto ešte siahnem po Solenoide, ale azda mu dám šancu.... časom....“... celý text
— Gracian1964
Solenoid
„Malo by sa to skôr volať zhúlenoid, lebo taká imaginácia, akej je M.C. schopný, sa rodí asi iba po požití drog. Čítal som to tri týždne, pretože mi moja myseľ nechcela dlho držať pozornosť, ale neľutujem jedinej minútky, ktorú som nad knihou strávil. Autora často porovnávajú s Kafkom, či Borgesom (mne skôr pripomínalo jeho písanie Casaresa), ale to je veľmi nepresné, Cărtărescu vytvoril úplne nový pohľad na funkciu literatúry. Niektorým veciam sa nedá úplne porozumieť, ale to nevadí, lebo na poriadnu knihu stačí aj desatina toho, čo predviedol tu, a ešte štylisticky bravúrne.“... celý text
— netopýr088
Mircea Cărtărescu - knihy
2024 | Melanchólia |
2020 | Solenoid |
2016 | Nostalgia |
Žánry autora
Literatura světová Povídky Romány
Štítky z knih
rumunská literatura povídkové romány
Cărtărescu je 4x v oblíbených.