Populární knihy
Nové komentáře u knih Siddhárta Mukherdží

„Kniha je usporiadaná chronologicky. Začína Mendelovým hrachom a Darwinovými pinkami, pokračuje Watsonom, Crickom a ich dvojzávitnicovými puzzlami, plus prevratnou a absolútne nezrozumiteľnou kryštalografickou fotkou od Franklinovej. Nasledujú ďalšie dieliky do skladačky štruktúry genómu, vyčerpávajúci popis objavu rekombinácie DNA, oboch asilomarských konferencí, epigenetiky, projektu ľudského genómu a pokusov o umelú úpravu chybnej genetickej informácie. Odtiaľ je iba na skok k eugenike, ktorá je, či sa nám to páči alebo nie, navždy pevne spätá s minulosťou a evidentne aj budúcnosťou genetiky. Predovšetkým americká história eugeniky ma fascinovala, je zaujímavé uvedomiť si, že nemali všetko na rováši iba nacisti:
„Většina eugeniků jsou eufemikové. Myslím tím jen, že krátká slova je vyplaší a dlouhá je uklidní. A jsou naprosto neschopní překládat jedno do druhého. … Povězte jim „… občan by se měl … ujistit, že břemeno drouhověkosti předchozích generací nepřiměřeně a neúnosně nenaroste, zvláště u žen“; budou lehce pokyvovat. … Řekněte „zavraždi svou matku“ a zůstanou sedět jako opaření.“
- G. K. Chesterton, Eugenics and Other Evils
Kniha končí pri CRISPR-Cas9 a (v súčasnosti hlavne čínskych) snahách o vylepšenie ľudí. Za necelých 100 rokov sme sa posunuli technicky a informačne, ale morálna stránka veci zostáva vo hviezdach.
Autor sa dotkol aj rasovej teórie a údajných rozdieloch v IQ. Veľmi ma teda nepresvedčil v tom, že sú všetky „rasy“ inteligentné rovnako, len rozdielnym spôsobom. Nie je to tak, že ak niekto vyniká v jednom druhu inteligencie, je pravdepodobné, že bude vynikať aj v ostatných? Ale budiž, v zvyšných argumentoch mu pritakávam.
Nedá mi opomenúť tému určenia pohlavia, sexuality a genderu. Klobúk dole za také objektívne a zaujímavé rozprávanie. Mukherdží celkovo vo veciach morálky čitateľa o ničom nepresviedča a nepchá mu do gágora vlastný názor (ani po prečítaní nemám napr. jasno v jeho pohľade na potraty). Iba predostiera čo najkomplexnejší pohľad a citlivo kladie otázky, ale odpovede necháva na čitateľovi.
Celým textom sa vinie príbeh schizofrénie v autorovej vlastnej rodine. Táto časť ma absolútne nezaujímala, ale bolo tam toho minimálne a prirodzene to zapadalo do naratívu.
Druhým maličkým mínus je pre mňa to isté, čo som vytýkala autorovej prvej knihe o rakovine: minimum obrázkov. Pár fotiek je zase v obrazovej prílohe, tentoraz dokonca farebných, no čo z toho, keď sa človek prehryzáva hutným textom? V biológii povie často jeden obrázok či schéma viac ako tisíc slov.
Záverom asi iba toľko, že si toto monumentálne dielo určite zaslúži oveľa viac čitateľov. Na jeho pochopenie úplne postačia stredoškolské vedomosti a verím, že si v ňom aj človek nepobozkaný krásou genetiky nájde to svoje. Koniec koncov sme všetci ľudia. Aj keď väčšina nášho genómu ľudská nie je…“... celý text
— kurama45

„Hlavným posolstvom knihy je to, že v sebe rakovina zahŕňa celé kvantum ochorení a očakávanie jedného lieku je iba utópia:
„Rakovina je vlastně několik nemocí. Nahlížet na ni jako na jedinou nemoc a takto k ní pristupovat nemá větší logiku než nahlížet na neuropsychiatrickou poruchu jako na jedinou nemoc, která bude reagovat na jedinou strategii léčby. Je nepravděpodobné, že brzy uvidíme ,kouzelný projektilʻ pro léčbu rakoviny. Je ale stejně nepravdepodobné, že získáme kouzelný projektil pro prevenci nebo ranou detekci, který by položil na lopatky celé spektrum typů rakoviny.“
Autor postupuje historicky a keďže (ako sám píše) si každá éra prispôsobuje chorobu na svoj vlastný obraz, aj on sa vždy sústredí na hlavný typ liečby v tej či onej dobe. Čitateľovi na pozadí politicko-ekonomických machinácií (tie boli často nechutnejšie ako samotná rakovina) predostiera posun od chirurgických zákrokov, cez ožarovanie, chemoterapiu a snahu o správne štatistické zhodnotenie výskumu, až po genetický prístup na základe skúmania mutácií. Príbeh rakoviny (zameriava sa hlavne na rakovinu pŕs a leukémiu) nateraz zakončuje pri snahe o tvorbu liekov, ktoré budú cielené na konkrétnu bunkovú dráhu/chybný gén/proteín.
Mukherjee sa dokonca v predposlednej kapitole dotkol hypotézy rakovinovej kmeňovej bunky.
Najlepšie by bolo, keby bola kniha aspoň každých päť rokov aktualizovaná a doplnená o jednu-dve nové kapitoly.
V prílohe sú čiernobiele fotografie prelomových okamžikov a interview s autorom. Na druhú stranu chýba akýkoľvek diagram bunkovej dráhy a pôsobenia prípadného liečiva. Myslím, že by to výklad značne zjednodušilo. Keď totiž prišlo na vysvetlenie biologických mechanizmov v poslednej tretine knihy, čítanie bolo o poznanie náročnejšie a aj preto by som knihu neodporučila úplnému laikovi. Bohato však postačia stredoškolské základy molekulárnej biológie a genetiky a trpezlivosť.
V jednej kapitole sa chybne popisuje efekt čiernej kráľovnej namiesto správneho termínu červená kráľovná, ale neviem, či je to omyl prekladateľa alebo chyba autora. Nijako to však nenarušuje popisované princípy.
Čo dodať? Hádam bude mravčia práca vedcov čoskoro odmenená ďalšou Kuhnovou radikálnou zmenou paradigmy a z rakoviny sa stane iba taká chripôčka…
„Pokud hledáme nesmrtelnost, pak rakovinná buňka v jistém perverzním smyslu dělá totéž.““... celý text
— kurama45

„Naprosto geniální.“
— lukaskmn1

„Rozsáhlá, informacemi nabitá a poutavě napsaná kniha. Trvalo mi se jí prokousat relativně dlouho, protože je to ten druh knihy, co člověk musí zpracovávat po kouscích. Hlavně když přijde na úseky týkající se nacismu a znásilnění genetiky a eugeniky, které přinesl.
Některé části byly pro mě zajímavější, jiné méně, každopádně jsem se u knihy nikdy nenudila a nikdy jsem se necítila, že bych něco měla problém pochopit. Vše je naprosto srozumitelné i se znalostmi genetiky na středoškolské úrovni, možná ani to není nutné. Vše je nádherně a pozorně vysvětleno (mnohdy lépe, než v běžné výuce - kontext dělá hodně). Je až neuvěřitelné, jak dlouhou historii tato kniha popisuje. Stíhá se zabývat genetikou jako takovou, její etikou, historií, osobními příběhy autora a životy jak vědců, tak pacientů a lékařů. Všechno to je dohromady propleteno v neobyčejně obohacující čtenářský zážitek.
Snad bych jen preferovala, kdyby v knize měl více prostoru příběh Rosalind Franklin, která je zde klasicky spíše ve stínu Watsona a Cricka, což je škoda. Píše se zde o ní taky, ale tak nějak z pohledu dvou zmíněných, tvoří jakousi "vedlejší dějovou linii" - což si nezaslouží.“... celý text
— AnykaLovesBooks

„Kniha mi dala trochu zabrat. Jedná se o složitější a delší čtení, ale rozhodně mohu jen a jen doporučit. Není to kniha která by vás asi chytla takovým způsobem že byste si sedli a četli do dvou do rána. Ale rozhodně je poutavá a zabývá se opravdu zajímavým tématem.“... celý text
— Scatnach
Siddhárta Mukherdží knihy
2019 |
![]() |
2015 | ![]() |
Štítky z knih
rakovina, nádory biologie genetika Pulitzerova cena civilizační choroby dědičnost Gregor Johann Mendel, 1822-1884
Mukherdží je 1x v oblíbených.
Osobní web autora