Thomas Röper

Přidat do oblíbených Koupit knihy

německá, 1971

Nové komentáře u knih Thomas Röper

Vladimír Putin: A vy si vôbec uvedomujete, čo ste porobili? Vladimír Putin: A vy si vôbec uvedomujete, čo ste porobili?

„Čudné, ale premýšľam, či dať tri alebo štyri hviezdičky:D Ku koncu týchto litánií sa snáď rozhodnem. Z tejto knihy mám asi najviac poznámok v knihe, prečo? 85% knihy predstavujú reakcie a rôzne prejavy VP, takže sú to poznámky vlastne z knihy od Putina. Teraz je otázkou to, či výber týchto prejavov bol "spravodlivý" od autora, ale je to Nemec a o nemeckej precíznosti, dôkladnosti ja osobne nepochybujem, Nemci majú puntičkárstvo vo vykonávaní práce už v génoch, často je to až roztomilo komické. Keď sa tak zamyslím nad tým, samotný autor pôsobil vo svojich 15 % textu smutne a je si vedomý nielen túžob západných médií kriviť Putinovu politiku podľa potrieb svojich platičov, ale aj toho, že v Rusku sa nežije ľahko (sám tam dlhé roky žil) a Putin je obyčajný človek s chybami, preto ho v knihe nijakým spôsobom neospevuje, vyhol sa oslavám, ako sa tomu nevyhol napríklad Starikov. Nesnaží sa presviedčať čitateľa, že sa má rovno presťahovať na východ od "raja" na Západe, ale jeho cieľom bolo poukázať na obrátenú stranu mince, takže som sa v podstate rozhodla nedať ani tri, ani 4 hviezdy, ale rovno ich dám 5, napokon je to hodnotenie skôr ruského prezidenta, jeho prejavy sú plné rozumu, trpezlivosti, ktorá pre bežného občana ako som ja, je až nepochopiteľná, a čo je zaujímavé, v tých prejavoch chýbajú motivácie skutkov. Prečo sa tak stalo. Túto otázku Putin často položí, ale neodpovedá... Motivácie zostávajú zahalené... skoro vždy a na pravom mieste to tam chýbalo, keď som si ich čítala. Takto sa teda robia prejavy.... diplomat používa jazyk na to, aby nehovoril pravdu... Jedna z najhorších právd je taká o ľudských motívoch, pretože môžu postaviť človeka a v kontexte geopolitiky aj celý národ do roly vinníka. Starikovova kniha je natrieskaná jeho myšlienkami o motívoch anglosasov, sú to jasní vinníci mnohého zla na svete. Z toho výcucu informácií som si všimla, že sa v Putinovej politike často opakuje slovo amnestia. Cielená na určitých ľudí a domnievam sa, že sú to kľúčovejší ľudia, než tí, ktorým dávali amnestiu tu alebo v Česku. To znamená, že o VP môžeme povedať, že je to človek, ktorý dáva druhú šancu aj jednotlivcom, samozrejme, o tom, že dáva xynaležiacuosmičku šancí USA, to vieme všetci. Tak ako USA potrebuje Rusko, Rusi potrebujú USA. Chcem sa priznať k tomu, že osobnosť, akou je Putin, pôsobí na mňa doslova terapeuticky a pravdepodobne to tak cítia aj ľudia, ktorí sa zúčastňujú tých Valdajských konferencií. Musí to byť obrovský zážitok (youtube vystúpenia nesledujem, ale možno to zmením). To, že vystupovanie prezidenta, jeho rečnícke schopnosti a ochota diskutovať niekto chápe ako propagandu, je iba jeho problém a ešte neprestúpil svoj ťažko vybudovaný názor vďaka jednostranným médiám. Keď je človek ochotný vystúpiť z komfortnej zóny nekritického myslenia, a začne študovať takúto osobu, uvedomí si, že je istým spôsobom fascinujúca a že aj obyčajná klišé veta od Putina zapôsobí väčšmi, pretože už ten čitateľ sa postupne dozvedá, čo tento človek pre svoju krajinu spravil a čo to spravilo so zvyškom sveta. Verím, že aj Merkelka je podobnej sily a neviem sa dočkať toho, čo sa o nej dozviem. Na poslednej konferencii rozoberali, čo bude o pár desaťročí... pri čítaní som si predstavila veľkú rúru, ktorá sa ťahá zo Zeme do vesmíru a prepravuje ľudí na iné miesto v našej galaxii, kde sme postavili nové priestory, napríklad Hviezdu smrti:D, aby sme sa tu toľko netlačili, lebo príroda si s nami ešte neurobila poriadky. 21.storočie vidím ako rozvoj kozmického priemyslu a niekoľko zábleskov si možno prečítať aj v týchto knihách. "... vojenská sila je a zostane nástrojom medzinárodnej politiky. Nezáleží na tom, či si myslíme, že je to dobré alebo zlé, ale je to realita." A presne o tom to je: sú veci, ktoré sa nedajú riešiť tak, že budeme hodnotiť rozhodnutie ako dobré/zlé. Sú situácie, kedy treba urobiť rozhodnutie jediné: nevyhnutné a to aj za cenu obetí. Kto si to nemyslí, nežije v realite, ale v rozprávke, kde je svet rozdelený na dobro a zlo a nič medzi tým nejestvuje. Zostal vo veku, keď sa človek iba učí rozlišovať, čo je dobré a čo zlé a ešte nie je schopný sa rozhodovať. Keby totiž takto uvažovali všetci po výbuchu Černobyľu, dnes by sme tu neboli.“... celý text
— zipporah

Přejít na knížky autora