Zuzana Kuglerová

Související novinky

Ostrov tajemství, Hra na schovávanou a další knižní novinky (3. týden)
Vítáme vás u nového článku připravovaných knižních novinek, ve kterém vám představíme tituly, které vyjdou od 15. do 21.... celý text

Populární knihy

/ všech 25 knih

Hawránok

Kliatba kožušníkovej vdovy

Čarodějnice z Petrovic

Rytier a zbrojnoš (2)

Nové komentáře u knih Zuzana Kuglerová

Rimanka a kvádsky kráľ

„Technicky by som tejto knihe mohla všeličo vytknúť. Najmä však to, že si v niektorých momentoch vyžadovala väčšiu opisnosť. A určite by som našla aj niečo iné. Pre mňa je však dôležité to, že si ma získala prakticky prvými vetami a nepustila ma, až kým som to celé nedočítala. Krásny jazyk. Zaujímavo vystavaný svet, ktorý možno je a možno nie je skutočný. Politika. Intrigy. Úklady. Ale aj božstvá v neustálom zápase o svojho veriaceho. Jediná skutočná chyba je teda to, že nemám pokračovanie.“... celý text
— LiliDarknight

Veľká kniha keltských povestí

„3,5* Zuzana Kuglerová sa nesnažila spísať kroniku alebo encyklopédiu. Miesto toho zobrala čriepky niektorých mýtov a prerozprávala ich. V prvej časti knihy sa vďaka tomu predstavili podaktoré božstvá. Nielen Dagda a jeho brat, ale napríklad aj Lugg, Ballor alebo Ceridwen. Rozprávania na seba do určitej miery nadväzujú. Okrem toho sú ich prostredníctvom vysvetlené známe aj neznáme udalosti. Iné dokonca navodzujú zdanie, že už ich čitateľ kdesi v trošku odlišnej podobe videl. Tieto povesti dokážu veľmi rýchlo vtiahnuť a zaujať, a to aj napriek tomu, že nie sú veľmi úsmevné. Sú prevažne plné krvi a úkladov, znásilnení, incestov a ďalších iných hrôz. Avšak občas zaujmú aj súcitom alebo láskou. V ďalšej sekcii sa k bohom pridávajú aj iné tvory. Tie nezriedka dokážu len vlastnou silou zvrátiť osud celého sveta. V tomto prípade ide o väčšinou menej frekventované stvorenia. Napríklad taký obor Yspaden, ktorý niečo hovorí skôr fanúšikom Zaklínača. Eogabul či Brian sú dokonca známi ešte o čosi menej. Nasledujúce dve časti knihy už pôsobia encyklopedickejšie. Ponúkajú heslovitý prehľad panteónu a bytostí. V oboch prípadoch ide o výber tých populárnejších. Pritom do tej štvrtej sa medzi domnelé príšery prepašovali aj označenia pre kultúrne reálie. Tie sú napriek trošku nešťastnému zaradeniu vítané – keďže sa spomínajú v povestiach. Ich význam síce nakoniec vyplynie z textu, ale možnosť ich overenia čitateľ uvíta. Posledné dve kapitoly sú už o niečo menej jednoznačné. Tá piata sa pýši názvom Kalendár, no čitateľovi dopraje viac. Začína opisom významných keltských sviatkov. Tiež naznačí niektoré zvyky. Neskôr plynulo prechádza k liečiteľstvu a stravovaniu Keltov. Oboje síce súvisí s ročnými obdobiami alebo špecifickými dňami v mesiaci, ale skôr povrchne. Záverečná sekcia potom pôsobí len ako doslov svojho druhu. Zamyslenie i konštatovanie o tom, ako Kelti, podobne ako mnohí iní, doplatili na rozmach kresťanstva. Kniha je pomerne stručná a predkladá mnohé podnety na zamyslenie alebo ďalšie skúmanie. Je napísaná príjemným štýlom a miestami ponúka krásny ľubozvučný jazyk. Vo svojej podstate je však len úvodom do tematiky. Pripomína otvorené dvere pre niekoho, kto sa o mýty a povesti práve začal zaujímať. Zážitok z čítania kazí ojedinelý štylistický alebo gramatický prešľap, prípadne fakt, že sa medzi stromy vplyvom nesprávneho prekladu dostal žeriav, popol alebo vápno. Tým zvedavejším bude možno chýbať aj zoznam zdrojovej literatúry. Veľká kniha keltských povestí núka zaujímavý zážitok. Nielen grafický, vďaka výrazným ilustráciám, ale pozýva aj nakuknúť do starej kultúry. Tí zbehlejší v tematike v knihe však veľa nového nenájdu. Tí, ktorí hľadajú pomyslený odrazový mostík, by ho mohli nájsť práve tu.“... celý text
— LiliDarknight

Rimanka a kvádsky kráľ

„Čítalo sa mi to dobre ale musím súhlasiť s Jacindal 123 a to chýbala mi tam mapka a podrobnejší slovníček pojmov. Druhý diel si určite prečítam.“
— miromi2

Rimanka a kvádsky kráľ

„Za mňa trochu sklamanie. Príbeh ako taký nie je zlý, ale dosť mi tam chýbajú niektoré veci technického charakteru, ktoré pri knihách tohto typu obvykle bývajú. Napríklad my tam chýbala mapa. Autorka hodne využíva vtedajšie názvy (Noricum, Smirnia...). Ocenila by som mapu, aby som vedela kde si to mám predstaviť. Tiež by som ocenila podrobnejší slovnicek pojmov. Nielen pojmy skutočne historické osoby, ale aj bohovia, vtedajšie miestne názvy a podobne. Obe menované kategórie sú v historických románoch tohto druhu bežné. Prekvapilo ma že tu chýbajú. Vadilo mi aj násilne poslovencovanie latinskych názvov. Primalska legia. To ako vážne? Ani neviem či také slovo vôbec existuje. Keď už tak tak legia prima. Druhý diel snáď bude lepší.“... celý text
— Jacinda123

Čarodějnice z Petrovic

„mě se román moc líbyl dávám pět *“
— viki77

Přejít na knížky autora