LiliDarknight komentáře u knih

Kanadská spisovateľka A. B. Poranek na stránkach svojho debutu hlbšie skúma svoje poľské korene. Vracia sa do detstva, ktoré strávila čítaním starých bájí. Jej postavy sa teda túlajú po svete inšpirovanom slovanskou mytológiou. S týmito kulisami rozpovedala pomerne naivnú lineárnu rozprávku. V nej navyše silne rezonuje romantická linka.

Príbeh však podobne ako samotné prostredie v sebe nesie istú nezameniteľnú atmosféru. Niečo snáď až lyrické, čo dokáže polapiť srdcia mnohých čitateľov, nie nutne len romantikov. Hlavní hrdinovia sú navyše štylizovaní do úloh akýchsi prekliatych milencov, ktorí nemôžu byť spolu. Najskôr je dôvodom nedôvera, potom okolnosti a nakoniec snáď až druhová odlišnosť.

Doplnené o takmer až snové opisy magického lesa a tiež o prítomnosť niekoľkých zaujímavých postavičiek, by to mohla byť príjemná oddychová jednohubka. Bohužiaľ to ale autorke nestačilo a rozhodla sa všetko si zbytočne komplikovať. Do deja totižto zatiahla aj boj o osud sveta, predsudky, upaľovanie čarodejníc a staré frustrované božstvá.

Ústredným problémom pritom ostáva samotné žánrové zaradenie. Vo svojej podstate je to stále ten romantický príbeh. Všetky ostatné prvky sú teda odstavené na vedľajšiu koľaj. Pri budovaní vzťahov totiž ostáva primálo priestoru na presvedčivé vystavanie sveta a kultúry. To sa negatívne podpisuje na uveriteľnosti toho, čo sa autorka snaží opísať.

Naznačuje, že Liska žije v nebezpečnej dobe. Pôvodnú vieru už úplne vytlačilo kresťanstvo, takže staré príbehy a magické stvorenia sú prísne tabu. Ktokoľvek odlišný je prenasledovaný a vyčlenený, nehovoriac o hrozbe smrti za inakosť. Napriek tomu sa nezdá, že by dedinčanom Liska a jej podivuhodné nadania ktovieako prekážali. Nikto ju nenaháňa s vidlami v ruke a bosorka ju volá asi len jeden spoluobčan. A aj ten jej to chrstne do tváre len v súkromí.

Obdobne krátkozrako pôsobí Liska, keď opakuje, že od svojej matky liečiteľky odkukala tajné umenie liečiť. Zároveň ho prakticky na nič nevyužije. Ani len na to, aby si namiešala nejaký napol účinný odvar na spanie. Tieto nezrovnalosti sú však možno len autorkinou snahou ukázať, že Liska je rovnako nepredvídateľná ako hrdzavé zvieratko, podľa ktorého ju pomenovala. Ak išlo o zámer, celkom sa vydaril.

Avšak nepresvedčivá dejová linka, tá asi úplne plánovaná nebola. V zásade ide o to, že do istého momentu vlastne nie je jasné, o čom presne kniha má byť. Liska hľadá rozprávkový kvet papradia, neskôr uzavrie dohodu s démonom, chce sa zbaviť mágie, následne sa ju učí ovládať a takto by sa dalo pokračovať. Odhalenie, že ide v podstate o záchranu sveta, prichádza až príliš príhodne. Hlavne s ohľadom na fakt, že dve tretiny rozprávania sa nezdá, že by to ten svet vôbec potreboval. Záver je napriek tomu pomerne veľkolepý a hlavne citovo výrazný. No už nedokáže zachrániť to, čo si Poranek stihla dovtedy poškodiť.

Román Kde aj temnota zamrzne sa snaží čitateľa nalákať na kombináciu lyrických opisov, tajomného magického lesa a lásky prekliatych milencov. Škoda, že to autorke nestačilo a na stránky sa snažila vtesnať až príliš veľa motívov. Paradoxne to jediné, čo príbeh dokázalo spasiť, je práve spomenutá romantická linka. Neromantici a náročnejší čitatelia teda túto knihu príliš neocenia.

2 17.11.2024

Autorka si ma opäť dokonale získala. Aj napriek tomu, že išlo o pomerne horké čítanie o trpkých ľudských osudoch a o maličkých iskierkach nádeje, ktoré to mohli zmeniť. Na stránkach som potom našla mnohé pre autorku typické motívy. A najmä tú očakávanú hrejivosť. Lebo aj tí najutrápenejší ľudia si zaslúžia nájsť svoju spriaznenú dušu.

2 11.11.2024

Opäť vynikajúco napísaný román. Samotný motív zámeny pritom pôsobí jednoducho. Aspoň zo začiatku. Niečo ako detský žartík, ktorého obeťou sa stáva jeden z dvojníkov. Profesor John sa rozhodne, že v ňom bude pokračovať. Pretože je to jednoduchšie, ako snažiť sa vysvetliť, kým je a kým nie je. Francúzske kulisy dopĺňa zástup hneď niekoľkých takmer až výstredných postáv.

A to je presne ten prvok, ktorý z tejto knihy robí silný a nezabudnuteľný zážitok. Výborne vyprofilované charaktery postáv a ich psychologizácia. (V tomto smere teda klasická Daphne du Maurier.) Práve vďaka tomu som to všetko prežívala spolu s nimi a najmä som dokázala precítiť ich myšlienky. Ich obavy, ktoré sa zdali byť ohromne veľké, až kým ich niekto nevyriešil v podstate niekoľkými slovami.

Koniec ma v mnohom prekvapil. Najmä v tom, že mi pripadal ako repete začiatku. Len pôsobil úplne inak, pretože aj hlavný hrdina už bol úplne iný.

2 11.11.2024

4,5*

Český spisovateľ René Vaněk predstavuje ďalšiu víziu budúcnosti. Aj táto má dystopické kulisy. Dej sa sústreďuje na mestský štát Tyfus, ktorý je vyčlenený zo zvyšku sveta akousi kupolou. Obyvatelia teda prežívajú pod umelým kovovým nebom a namiesto slnka majú senzory, ktoré sa starajú o striedanie dňa a noci. K tomu sú pridružené aj ďalšie systémy, ktoré sa starajú o čistenie a kvalitu života.

Každodenné prežívanie je pretkané hnusom a celkovým úpadkom. Nielen morálnym, aj intelektuálnym a celkovo spoločenským. Čitateľ však nesleduje len tento pokles, ale aj fungujúce vrcholné biomechanické inžinierstvo. To prebieha prostredníctvom Matky, ktorá je zodpovedná za eliminovanie geneticky nedokonalých embryí. Spoločnosť je preto rozdelená na podľudí, ľudí a nadľudí. Nehovoriac o umelých inteligenciách a iných polomechanických organizmoch.

Zhrnuté takto niekoľkými vetami pôsobí Tyfus ako pomerne depresívne miesto. To by bola v zásade pravda, nebyť autorovho prístupu. Vaněk totiž namiesto pochmúrneho opisu ešte pochmúrnejších udalostí zvolil o niečo komediálnejší prístup. Od prvého slova je očividné, že si pobyt v tomto svete vyslovene užíva. Je to vidieť v ľahkosti, s akou text plynie. Pritom prechádza od násilia, cez vulgárnosť, až po obscénnosti. Niekedy tak rýchlo, že čitateľ stihne sotva žmurknúť.

Kniha má vďaka tomu miestami až neuveriteľne svižné tempo. No objavia sa aj pomalšie miesta. Ako hlavný nástroj autor používa jazyk. Odlišuje ním postavy, buduje atmosféru a v medzihrách medzi kapitolami ním dotvára kolorit svojho sveta. Hra so slovami navyše pomáha držať čitateľovu pozornosť. Tiež je to ten prvok, ktorý knihu odlišuje od podobne koncipovaných žánroviek.

Obsahovo však nesledujeme len neradostný život v hnuse. Hlavný hrdina Theo totiž potajme pracuje pre megakoroporáciu SVS a rieši všakovaké problémy. Niektoré malé a iné väčšie, no vysporiada sa s nimi pomerene rýchlo. Tento kompozičný prvok textu dodáva takmer až epizódny charakter. Teda nebyť toho, že sa tieto menšie zápletky v deji „pripomínajú“. Okrem toho sa objavuje aj akýsi leitmotív v podobe pátrania po totožnosti pána Zázračného. Záhadný chlapík sa objavuje a mizne a zdá sa, že má prsty v mnohých Theových prípadoch. Alebo skôr na ich dokončeniach.

Je teda jasné, že sa čitateľ nemá čas nudiť. Vyššie spomenuté udalosti výborne dopĺňajú opisy sveta plného korupcie a odporností. Napätie takisto skvele graduje. Avšak namiesto očakávaného vyvrcholenia prichádzajú slová označujúce koniec tohto dielu. Na zmiernenie škôd Vaněk síce ponúka bonusovú poviedku Onachron a slovníček pojmov, ale pokračovanie by bolo akiste príjemnejšou odmenou.

V románe Kovové nebe autor predstavuje ďalšiu dystopickú budúcnosť, tentoraz s príchuťou biopunku. Okrem celkovej pochmúrnosti však ponúka aj humor. Čitateľ sa teda dobre baví nielen výbornou prácou s jazykom, ale aj dobre rozvrhnutým dejom. Skutočným nedostatkom je zatiaľ chýbajúce pokračovanie.

1 11.11.2024

Jamajský spisovateľ Marlon James sa po zhruba trojročnej prestávke vrátil do svojho krutého a krvavého sveta. Tentoraz zvolil v rozprávaní o niečo pomalšie tempo, no stále kladie rovnaké nároky na čitateľovu pozornosť. Kulisy ostávajú kultúrne odlišné. Ľudia dodržiavajú iné zvyky a rozprávajú si iné príbehy.

Spôsob ich myslenia je tomu nášmu mnohokrát na míle vzdialený. V tomto smere sa teda dá hovoriť o akomsi exotickom exkurze. Vďaka tomu aj zdanlivo fádny námet môže pôsobiť sviežo a novátorsky. Pretože tento príbeh rozpráva o tom, ako sa všetkými utlačovaná žena rozhodne zobrať osud do vlastných rúk.

Sogolon už v mladom veku pochopí, že sa musí postarať sama o seba. Najdôležitejšie je prežitie, aj keď občas vedie cez nečinnosť. Lúskať jej životný osud nie je práve príjemné, hoc je vyrozprávaný pomerne lineárne. Rozprávačom prvej knihy Čierny leopard, červený vlk bol Stopár. Nevyspytateľný a nespoľahlivý, pretože často a rád preskakoval nielen z miesta na miesto, ale aj v čase. Sogolon zvolila o niečo odlišný postup. Začína pri vlastnom narodení a sprevádza čitateľa postupne celým svojím životom.

Nedá sa však tvrdiť, že by vďaka tomu čítanie bolo jednoduchšie alebo príjemnejšie. Dejovo ide o v podstate samostatný príbeh stojaci pred udalosťami trilógie. Až v poslednej štvrtine sa James vracia k tomu, čo už stihol opísať Stopár. Takže nejde o pokračovanie v pravom zmysle toho slova. Skôr o odtrhnutý príbeh, ktorý má sériu doplniť, no je možné si ho vychutnať aj samostatne. Takže čitatelia, ktorí si z úvodného románu veľa nepamätajú, si nemusia robiť starosti, že by nepochopili niektoré súvislosti.

To je dobrá správa, pretože ich dosť potrápi Sogolon a jej životná cesta. Napriek lineárnemu vyrozprávaniu je náročné sledovať, čo sa deje. V prvom rade je za to zodpovedná otvorenosť, s ktorou autor opisuje aj tie najkrutejšie a najkrvavejšie okamihy. V podstate by sa dalo povedať, že sa vyžíva v naturalizme, no pritom zabúda, že všetkého priveľa škodí. Čitateľ už predsa vie, že jeho svet nie je príjemné miesto. Ešte nepríjemnejšie je, ak ste náhodou žena. Autor to nemusí pripomínať v každej druhej scéne. Takto totiž výpovednú hodnotu niektorých krvákov dosť oslabuje.

Ďalším faktorom, ktorý značne vplýva na plynulosť čítania, je ladenie do niečoho medzi psychedelickou predstavou a nočnou morou. Sogolon sa vracia k svojej mladosti, akoby išlo len o zlý sen, čo je vzhľadom na jej zážitky pochopiteľné. Čitateľa to však núti stále dávať pozor a sledovať aj tie najmenšie detaily, aby zistil, v čom klame. Do rozprávania navyše zasahujú aj iní aktéri.

Obľúbiť si kohokoľvek z nich je pomerne náročné, pretože nikto nie je vyslovene výrazný. To sa vzťahuje aj na samotnú Sogolon, ktorá je väčšinu času príliš apatická, aby jej ktokoľvek dokázal držať palce. Text ponúka niekoľko výrazných morálnych presahov a zaujímavé spracovanie niektorých motívov. James sa však až príliš zameral na formu a trochu zabudol na obsah. Čiže je to miestami uťahané a zbytočne dlhé. Zároveň ukázal, ako krásne vie skladať slová do viet tak, aby dávali čo možno najmenší zmysel. Ak išlo o zámer, potom sa mu vydaril.

Román Mesačná čarodejnica, pavúčí kráľ je obdobne náročným čítaním ako prvý diel trilógie. Tentoraz sa na výslnie dostáva Sogolon, aby rozpovedala svoj príbeh. Aj v tomto prípade ale autor kladie obrovské nároky na čitateľovu pozornosť.

2 01.11.2024

Je zvláštne čítať knihu o niekom, kto sa v tejto knihe stihol narodiť a osláviť prvé narodeniny. Pritom nevyriekol jediné slovo a aktívne nezasiahol do deja, no aj tak všetkých a všetko ovplyvnil. Všetkých tých čudesných obyvateľov Gormenghastu, ktorí robili svoje každodenné čudnosti. Vďaka tomu všetkému to malo zaujímavú atmosféru a tá atmosféra mi v podstate väčšinu času stačila, aby som pokračovala v čítaní. A keď už ani atmosféra nestačila, pomohla mi audiokniha.

Je to veľmi svojské čítanie. Len neviem, či je to dostatočne svojské na to, aby som siahla po pokračovaní.

1 22.10.2024

Kniha na mňa pomerne dlho vyčítavo pozerala z poličky. Tak nejako som sa jej podvedome obávala. Čo je možno aj dôvod, prečo dlhšie trvalo, kým si ma príbeh aspoň trochu získal. Vo svojej podstate je to vlastne prológ k väčším udalostiam. Takže dej bol tu i tam aj tamto a vlastne tak nejako nikde.

Ale pokračovanie si prečítam. Som zvedavá, čo príde po takomto úvode.

1 22.10.2024

2,5*

Slovenská spisovateľka Denisa Lesniaková debutovala pomerne veľkým štýlom. Čitateľa zobrala na nebezpečnú a krvavú výpravu do sveta zmietaného konfliktmi. Tie vyhrávajú tí lepšie pripravení, no všetko má svoju cenu. Takže orientácia na dej textu svedčí. A akčné sekvencie mu prepožičiavajú svižnosť. Uprostred toho všetkého sa ako hlavná hrdinka predstavuje Lennox.

Zocelená výcvikom a prinútená okolnosťami sa prejavuje ako príslovečné nutné zlo. Ako posvätený prostriedok slúžiaci určitému účelu. Navyše je drsná, prostoreká a napriek všetkému úžasná, takže si určite získa nejedného fanúšika medzi mladšou generáciou. Hlavne keď dostane tajné poslanie, vďaka ktorému domnelo spasí svet. Alebo možno len k nohám svojej kráľovnej zloží ďalšie víťazstvo.

Zhrnuté takto niekoľkými vetami znie kniha pomerne jednoducho a priamočiaro. Nanešťastie si to autorka trochu skomplikovala. Najväčšmi tým, že hlavnú dejovú linku na dve tretiny knihy odložila bokom. Lennox sa v prológu dostáva na územie nepriateľa. Jej osud je neistý, hrozí jej nebezpečenstvo a možno aj smrť. V nasledujúcich kapitolách sa Lesniaková vracia tri roky späť v čase, teda teste pred začiatok vojny.

Protagonistka je predstavená ako privilegovaná dievčina, ktorá vyrástla v bezpečí a prepychu. Na jednej strane je zaujímavé sledovať, ako sa jej osobnosť vyvíja. Míľnikmi sa jej pritom stávajú rôzne krízové situácie. Tiež sa objavuje niekoľko momentov, ktoré odhaľujú niečiu motiváciu. Pravdou však je, že tieto výseky z Lennoxinho života mohli byť odhaľované postupne v podobe spomienkových kapitol. Takto lineárne za sebou si nimi autorka urobila skôr medvediu službu.

Opisuje totiž niekoľko podobných situácií, čím oslabuje ich výpovednú hodnotu. Takže niektoré okamihy pôsobia vyslovene zbytočne. Nehovoriac o tom, že tiež nedovolí čitateľovi takmer nič si domyslieť. V deji ostane len málo nezodpovedaných otázok. Najviac však v tejto exkurzii do minulosti „zažiaria“ nelogickosti.

Najväčšou je pritom fakt, že sa Lennox prezlečie za chlapca. Jej otec je legendárny generál a navyše vynikajúci stratég. Áno, v poslednej bitke sa zranil a stále nie je úplne fit, no jeho prítomnosť všetci očakávajú. Jeho skúsenosti by mohli armáde pomôcť. Keď sa namiesto neho dovalí jeho údajný syn Nox, o ktorom nikdy nikto nepočul, oslavovaného dôstojníka už nehľadajú.

Zrazu jeho pomoc nikto nepotrebuje a Nox sa snaží ochrániť svoje tajomstvo. Ako dievča by ju totiž popravili. Lebo skrátka nemôže bojovať v mene svojej kráľovnej, ktorá práve vyhlásila vojnu celému svetu. Vysvetlenie, že Neallu na tróne rešpektujú len kvôli tomu, že si ju vybrala magická koruna, je vo svetle vyššie uvedeného až príliš samoúčelné. O to väčšmi neskôr, keď sa prevalí Lennoxina totožnosť a táto kríza nedopadne tak, ako by niektorí čitatelia právom očakávali.

Keď sa Lesniaková nakoniec predsa len vráti k hlavnej dejovej línii, tempo sa doslova rozbehne. To, na čo dovtedy nebol priestor, je nutné expresne doriešiť. Je teda škoda, že táto časť rozprávania nie je aspoň o sto strán dlhšia. Prospelo by to aj gradácii napätia a niektoré veľkolepé odhalenia by pôsobili o niečo nečakanejšie. Knihu zachraňujú posledné strany a epilóg. Takisto skutočnosť, že autorka sa dokáže pohrať s jazykom, napriek nemilému zlozvyku používať v súvetiach ako časticu paslovo akonáhle.

Román Armáda temnoty a smrti ponúka cestu morálne sivej hrdinky na pozadí vojnového konfliktu. Lesniaková láka aj mixom všakovakých mýtických príšeriek. Knihe výrazne neprospieva dvojtretinová odbočka do minulosti. To neskôr odhaľuje niektoré výraznejšie nedostatky príbehu. Vďaka orientácii na dej ide skôr o oddychovejšie čítanie.

1 20.10.2024

Technicky by som tejto knihe mohla všeličo vytknúť. Najmä však to, že si v niektorých momentoch vyžadovala väčšiu opisnosť. A určite by som našla aj niečo iné. Pre mňa je však dôležité to, že si ma získala prakticky prvými vetami a nepustila ma, až kým som to celé nedočítala. Krásny jazyk. Zaujímavo vystavaný svet, ktorý možno je a možno nie je skutočný. Politika. Intrigy. Úklady. Ale aj božstvá v neustálom zápase o svojho veriaceho.

Jediná skutočná chyba je teda to, že nemám pokračovanie.

1 02.10.2024

Toto je presne ten typ humoru, ktorý mám najradšej. Uštipačný, cynický a za každých okolností černejší ako čierna diera. Oceňujem ale hlavne to, že to malo aj dejovú linku a príbeh niekam smeroval.

1 01.10.2024

Podobne výborné ako ostatné autorove knihy, ktoré sa mi dostali do rúk. Krásne pomalé, detailné a o zaujímavých postavách. Baví ma, že na začiatku to pôsobilo ako nejaký vzletný romantický príbeh o trubadúroch. A až postupne Kay odhaľoval, aký drsný je v skutočnosti jeho svet a aké horké osudy čakajú na jeho postavy.

2 01.10.2024

Čítalo sa to neprekvapivo dobre a rýchlo. A dosť prekvapivo to bolo úplne iné, než som očakávala. Hlavne čo sa týka deju a samotného vyvrcholenia celej záhady.

4 01.10.2024

Toto bola veľmi príjemná chuťovka. O živote a zo života. Pomalé, príjemné a obyčajné, no pritom čarovné.

2 01.10.2024

3,5*

Britský spisovateľ John Gwynne vo svojej debutovej sérii Věrní a padlí stavil na istoty a overené motívy. V jeho svete existuje niekoľko kráľovstiev. Tie viac-menej koexistujú, hoc občas sa dostanú do rôznorodých ťahaníc. Väčšinu času sa teda venujú vlastným problémom. Podľa starých proroctiev však ich malý kút sveta čaká apokalypsa. Veľkolepá, poznačená božským hnevom. Proti sebe sa totiž postavia dobro a zlo.

Každú stranu má pritom zastupovať vopred určený šampión, ktorý v mene „svojej veci“ musí zjednotiť národy. K nielen ľudským bojovníkom sa majú pridať hordy démonov a légie anjelov. S výnimkou tohto takmer biblického momentu sa autor inšpiroval prevažne severskou mytológiou. Naznačuje to nielen spôsob života, ale aj existencia obrov a výskyt rôznych vlčích a hadích monštier. Najočividnejším dôkazom je už len Jötunheim uvedený na mape.

Kulisami i premisou teda ide o klasickú ságu. O mix rokmi osvedčených prvkov, ktoré v epickej a hrdinskej fantasy fungujú najlepšie. Z istého uhla pohľadu je to ako nová adaptácia niektorej divadelnej hry. Bolo by však chybou odsúdiť autora na základe toho, že stavia na tom, čo je bezpečné. Pretože aj tisíckrát ohraný námet môže čitateľovi niečo ponúknuť. V prípade tejto série sú to hneď dva faktory.

Prvým sú postavy. Gwynne sa snaží rovnakou mierou venovať aktérom i deju, čím si občas robí medvediu službu. V deji sa potom sem-tam mihne nejaká menšia nelogickosť, nehovoriac o typových charakterových vlastnostiach. Čitateľ má vlastne vidieť protagonistov dospievať a meniť sa.

Aj toto je dôvod, prečo príbeh rozprávajú viacerí rozprávači a medzi nimi sú aj budúci šampióni oboch strán konfliktu. No zatiaľ čo jedného spoznávame cez jeho vlastnú myseľ, toho druhého skreslene cez uvažovanie jeho najbližšieho priateľa. V tomto smere sa dá hovoriť o zaujímavom experimente. Ten obrusuje už spomenutú typovosť. Tú zachraňujú aj vedľajšie postavy, ktoré sú neraz zaujímavejšie ako tie hlavné.

Druhým výrazným faktorom autorovho úspechu je jeho rozprávačský talent. Doslova niekoľkými vetami dokáže polapiť čitateľovu pozornosť. Až má pocit, že si práve sadol k ohnisku a skúsený bard mu rozpovedal ságu plnú zrád a veľkolepých činov. Tento dojem ešte umocňuje audioknižné spracovanie.

Vydavateľstvo OneHotBook opäť ponúka veľmi kvalitný poslucháčsky zážitok. Ten začína už melódiami, ktoré predznamenávajú koniec kapitoly. Sú tematické a napodobňujú rinčanie mečov alebo zavýjanie vlkov, no tiež vyvolávajú pocit napätia, ako keď sa tmou zakráda nepriateľ. Každý kúsok je vybraný veľmi vhodne a podčiarkuje celkovú atmosféru počúvaného textu. Občas je vám až ľúto, že tieto hudobné vsuvky nie sú aj dlhšie.

Poslucháča sprevádza hlas Jana Holíka. Ten sa síce nesnaží meniť farbu hlasu a len sem-tam sa pokúša napodobniť prízvuk, no jeho prednes znie veľmi príjemne. Stačí niekoľko minút a dokáže vtiahnuť do diania. Autorom navodený pocit, že sedíme pri ohníku a počúvame staré historky, Holík ešte prehlbuje. Je jednoduché skrátka zavrieť oči a túlať sa s postavami po Zemi vyhnancov. Vďaka tomu je ľahšie prehliadnuť nedostatky románu.

Nezáleží na tom, že niektoré časti sú príliš dlhé, niektoré prvky samoúčelné a postavy šablónovité. Dôležité je len dozvedieť sa, ako to všetko dopadne. Dej je pritom svižný, plný nebezpečných momentov a tiež súbojov s mečmi. Napätie navyše úspešne graduje. Ako úvod do štvordielnej ságy to dokáže zaujať. Audiokniha na tom má veľkú zásluhu. Počas potuliek aktérov bude možno niekomu chýbať mapa. Tú je však jednoduché dohľadať si v ukážke na stránke knižného vydavateľstva Host.

Román Moc otvára bránu do sveta na pokraji veľkolepej vojny, kde sa proti sebe postavia dobro a zlo. Séria teda ponúka skôr klasické motívy. Výraznejšie zaujme postavami a autorovým rozprávačským talentom. Vďaka audioknihe vyniknú silné stránky textu a je ľahšie ignorovať jeho nedostatky.

1 30.09.2024

Kniha má v podstate len dva zásadné problémy. Prvým z nich je dej. Pretože na dej, ktorý autorka opísala, by kniha potrebovala byť tak o tristo strán kratšia. Začiatok bol ešte celkom svižný. Neskôr to začalo drhnúť, až sa to úplne zastavilo. Na konci prišla kvázi záchrana. Mala podobu neprehľadnej ťažko uveriteľnej akčnej scény a všetko to končí okato otvorene. Zbytočne okato.

Druhým problémom sú postavy. Tie mohli zachrániť časti knihy, keď sa nič nedeje. Lenže je to napísané v prvej osobe. Romeria je síce vcelku schopná hlavná hrdinka, ale kvôli typu rozprávania v podstate jediná, ktorú som mohla ako-tak čiastočne spoznať. A ako hlavná postava je primálo zaujímavá na to, aby to vydalo na takmer šesťstostranovú bichľu.

Kniha ako celok je... taká klasická edgy drsná YA romantika o veľkolepých osudoch, proroctvách a vyvolených hrdinkách, čo majú všetkých zachrániť a pritom majú problém prejsť po rovnej zemi bez toho, aby zakopli. Pred pätnástimi rokmi by sa takáto séria predávala sama, lebo Romeria je o niečo inteligentnejšia milovníčka diskogúľ. Lenže v tomto čase sa to dá predať len ako ašpirujúca erotika, až na to, že tej erotiky je tam na to vlastne primálo.

Hviezdica navyše za Sophie, ktorej linka ma úprimne zaujala.

1 19.09.2024

Daphne du Maurier je stávka na istotu. Vždy viem, že na stránkach nájdem podmanivo atmosférický príbeh, ktorý ma vyslovene strhne. Tento bol navyše správne jesenne sychravý, keďže sa odohrával na cornwallských vresoviskách. V tomto prostredí je autorka doma a pristane jej.

Podobne ako iné jej knihy, aj táto si ma dokonale získala. Postavami. Prostredím. Atmosférou. Emóciami. A tým, ako ma zmiatla. Lebo ani pár dní po prečítaní sa neviem rozhodnúť, či sa to všetko naozaj stalo. Alebo to bola predstava. Alebo halucinácia. Alebo niečo úplne iné. Nech je pravdivá ktorákoľvek možnosť, stále to bolo vynikajúco napísané.

5 19.09.2024

Knihu som mala rozčítanú na moje pomery až neskutočne dlho (nejaké štyri mesiace). Nie snáď preto, že by ma to nebavilo. Lebo Holdstock ma skrátka baví. To, ako tvorí kultúry, ktoré dýchajú starým svetom a folklórom a mágiou a istou divokosťou. To, aká veľkolepá a zároveň nenápadná vie byť mágia v jeho svetoch. To, ako každý príbeh pôsobí ako vytrhnutý z mytológie, no predsa dýcha drsnosťou života.

Skrátka, táto séria toho ponúka mnoho. Postavy, odbočky, témy, spracovania. A možno to bol pre mňa ten dôvod, prečo mi čítanie trvalo tak dlho. Že sa tam toho deje toľko na toľkých miestach. Že sa ten dej rozutekal do toľkých kútov, až mi niektoré maličkosti nechtiac aj unikli.

Som si istá, že aj to je dôvod, pre ktorý sa k tejto sérii ešte niekedy vrátim.

1 17.09.2024

Broceliande a Ryhop sú úplne odlišné miesta, no napriek tomu majú mnoho spoločného. Nielen magicko-znepokojivú atmosféru, ale aj prepojenie skutočného a magického sveta. V oboch prípadoch navyše ide o prastaré lesy s vlastnými pravidlami, v ktorých sa po zvláštne kľukatých chodníčkoch preháňajú prízraky.

Z príbehovej stránky mám pocit, že Broceliande núka o niečo zložitejší a možno aj ťažšie stráviteľný kúsok. Krásne rozvinutý, ale zároveň náročný na pozornosť a emócie. Lebo hoc je to na jednej strane jeden z najtragickejších príbehov, na tej druhej má v sebe aj istú nádej.

Opäť neopakovateľne melancholický zážitok.

2 24.08.2024

Táto polovica príbehu je rozhodne svižnejšia a dramatickejšia. To, čo autor prácne budoval, teraz na niekoľkých stranách s radosťou rozbíja. Všetko vybuchuje a ja som sa od toho nedokázala odtrhnúť. možno aj preto, že všetko vybuchovalo. Alebo preto, že zrazu všetko začalo dávať zmysel. Všetky tie čiastkové odbočky a malé vsuvky a príbehy v príbehoch. Všetko malo svoj dôvod a aj vysvetlenie. A ja som to všetko fascinovane lúskala.

Áno, pripúšťam, že ten záver mohol byť trošku obsiahlejší, zatiaľ čo iné scény zase mohli byť o niečo kratšie. Ale ako celok ma to oslovilo, bavilo ma to čítať a vo viacerých ohľadoch to smrdelo sviežosťou a hrou s fantáziou. Parádna vec a postavy mi budú chýbať.

1 24.08.2024

Knihe som sa zámerne dlhšie vyhýbala. Pretože napriek tomu, že sa odohráva v tom istom svete ako prvé dve knihy, táto sa odohráva v inom čase. Takže som vedela, že tam nestretnem tie isté postavy. Keď som sa nakoniec začítala, bola som príjemne prekvapená. Mám slabosť pre príbehy, v ktorých staré náboženstvo nahradzuje to nové a hoci tu už postavy zažívali tú poslednú etapu (keď prežívali už len posledné zvyšky starej viery v podobe niekoľkých príbehov), stále ma to bavilo.

Bavili ma postavy a bavilo ma, že to bolo rovnako detailne-rozprávačské ako tie prvé dve knihy. Problém mám len so spracovaním zápletky. Tak dlho trvalo, kým ju autorka vybudovala, aby napokon tak akosi vyšumela a všetko sa vyriešilo na môj vkus akosi prirýchlo. Myslím, že tento námet by si zaslúžil trochu širšie spracovanie. Ale aj napriek tomu to bolo stále dosť príjemné čítanie. Nedosahuje síce kvalít prvých dvoch kníh, ale stále to bolo veľmi dobré.

2 22.08.2024