Dominik Tatarka citáty

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1913 - 1989

Citáty (8)

„Jemu sa ušiel iba dar, s prepáčením ako mne, iba smutný a nevýnosný dar intelektuála: byť zvedavý z nedostatku iných citov alebo obdivovať. (Prútené kreslá)“

„Kam spějeme? Nikoli do prázdnoty. Prázdnota nás nepohltí. Spějeme ke svým předkům.“

„Keď nediskutujem,trýznim sa,choriem,mriem.“

„My súčasníci mali by sme sa nazývať dôverníkmi: všetci sa strašne poznáme, trojnásobne, stonásobne, z každodenných diskusií, z poézie, karát, klebiet, rečí, z plánov, z toho, čo sa nám žiada, i z toho, ako sme sa jeden druhému prejedli. Dôverne sa poznáme, poznáme sa predovšetkým podľa slabostí a zo slabostí. Ako sa zdá, vzájomná slabosť nás viaže k sebe putom najmocnejším. (Démon súhlasu)“

„Neveďte ma, prosím, do raja. Špacírovali sme okolo rajských mreží. Nerozumné je nahliadať, aké sa tam za nimi stvárajú neplechy.“ — V úzkosti hľadania

„O chvíľu sa budeme válať spití životom ako bláznivé atómy vesmíru.“ — V úzkosti hľadania

„Vyzliekol sa až do spodkov, ale neprestal ideologizovať. (Démon súhlasu)“

„Zo všetkých vecí na svete v našom veku už iba ticho si zasluhuje pomenovanie sväté. Sväté ticho, to je slasť duše, nervov. To je ohľad na človeka, to je úcta k nemu.“ — Človek na cestách