Dominik Tatarka

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1913 - 1989

Populární knihy

/ všech 24 knih
Démon souhlasu
Démon souhlasu
Proutěná křesla
Proutěná křesla
Farská republika
Farská republika
Pět slovenských novel
Pět slovenských novel

Nové komentáře u knih Dominik Tatarka

Prútené kreslá Prútené kreslá

„Štýl autora mi vôbec nesadol, ledva som knihu dočítala. Za mňa jedna hviezda. Ak by to nebolo pre čitateľskú výzvu, určite by som dielo už na začiatku odložila nedočítané.“... celý text
— klaudiasmelkova

Prútené kreslá: Rozhovory bez konca Prútené kreslá: Rozhovory bez konca

„Na ocenenie tohto diela je potrebné mať niečo nažité, preto sa domnievam, že po ňom siahne podvedome menej čitateľov, ale ja som veľmi šťastná, že ma knižná výzva k nemu priviedla. Ako uvádzam pri svojom hodnotení kníh ako Než som ťa poznala alebo Hviezdy nám nepriali, keďže žijem v neustálom tieni smrti, dívam sa na jej do tváre... viem preto pochopiť Katarínku, jej prázdnotu a neustále premýšľanie, prečo práve ona a vlastne všetky ony prišli o svojich synov a museli ich bezmocne sprevádzať na poslednej ceste, lebo to prežívam, akurát my sme zatiaľ nedošli na koniec. Moja babička odišla z tohto sveta rovnako ako mamka v poslednej poviedke, ale mali sme možnosť ešte spolu pobudnúť, rozprávať sa, vykúpať, nakrémovať, prejsť sa po drahých miestach, ako som ja len plakala, keď som to čítala, musela som dávkovať... A v prútených kreslách sa kto ver nevidel pri čítaní scén z ubytovne, trochu fantázie a sú tam internáty modernej doby a študenti Erazmu... ;)“... celý text
— Hradčiatko

Písačky pre milovanú Lutéciu Písačky pre milovanú Lutéciu

„Knihu som prečítala len kvôli výzve...bohužiaľ, neuchvátila ma (holt, asi nerozumiem "modernej literatúre").“
— miriam.w

Panna zázračnice Panna zázračnice

„Keby táto kniha vyšla dnes, pravdepodobne by som ju odpísal ako pozérsky gýč. Vzhľadom k jej historickej hodnote sa však uchýlim k úctivej remíze. Nie je to moja šálka kávy, hnevala ma neuveriteľná archaickosť literárneho štýlu (keď si ju porovnám napríklad s Dreiserom, ktorého som nedávno čítal a ktorého knihy sú o 30 rokov staršie ale čítajú sa, akoby boli napísané včera). Tatarkov jazyk je veľmi poetický, čo sa prejavuje napríklad aj neuveriteľnou hysterickosťou postáv, ktoré po každej vete zamdlievajú, sú omráčené, šokované z každej vety, ktorú vyslovila druhá osoba. Kvôli tomuto štýlu, ako i archaizmom som niekedy mal problém zorientovať sa v deji, či priestore. Obľúbená aktivita postáv je zjavne "vymýšlať si", čo je ich bežnou náplňou dní. S kamarátmi idú do krčmy, aby si vymýšlali, potom sa stretnú s krásnou Anabellou a "vymýšlajú si" s ňou. Whatever that means. Nie zlé, ale nie pre mňa - nedokázal som sa napojiť a prišlo mi, že Štefan Uher túto látku umelecky upgradol.“... celý text
— DjLuko

Pět slovenských novel Pět slovenských novel

„V knize se uplatnil mix autorů - Alfonz Bednár, Vladimír Mináč, Jaroslava Blažková, Dominik Tatarka, Ján Johanides. Novely mě nijak neoslovily, měla jsem co dělat, abych se prokousala knihou. Snad bych se pozastavila u první, situace na vesnici a ve městě - 50 - léta, vzpomínky na hrůzu války, žal a bolest, také i zlo, boření starých hodnot, neúcta k náboženským symbolům v tomto případě kříž v poli, kolektivizace, nucené vystěhování lidí spojených s půdou. Knihu posunu dál.“... celý text
— Filomena1961

Přejít na knížky autora