Prvý a druhý úder přehled
Dominik Tatarka
https://www.databazeknih.cz/img/books/23_/235841/bmid_prvy-a-druhy-uder-I4K-235841.jpg
3
3
3
Popis knihy zde zatím bohužel není...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Prvý a druhý úder. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (3)
Niektoré pasáže boli fajn, niektorými som sa ťažko posúvala. Čítala som ju dlhšie, ako som mala v pláne. Sem tam pekná myšlienka, ale je to tuším moja prvá kniha od Tatarku, tak ešte vyskúšam niečo iné.
Kniha je písaná v socialisticko budovateľskom duchu. Dej sa nevyvýja podľa postáv ale podľa historický udalosti, v ktorých sa postavy zasiahnuté vojnou menia na nasledovateľov socialistických myšlienok. V priebehu rozprávania prežívame nástup socializmu či už zo strany vnútornej (Reptiš, brigády, dedina, spoločné sily, drevo, budovanie mostov...) alebo zo strany vonkajšej, kedy do rozprávania vstupujú komisári a východisko z celej knihy slúži ku podporeniu ideológie a k pomoci vonkajším činiteľom socializmu.
Osobne knihu vnímam ako dobrú sondu do vývoja Tatarkovej tvorby. Pozitívum je opis priebehu partizánskych bojov a vykreslenie dediny. Za najhoršiu vec nepovažujem to, že kniha je písaná v budovateľskom duchu, ale nezáživnosť práve kvôli historickému prepojeniu deja a opakovania sa myšlienok. Nuda.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Prvý a druhý úder v seznamech
| v Přečtených | 7x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Knihotéce | 10x |
| v Chystám se číst | 1x |
Štítky knihy
slovenská literaturaAutorovy další knížky
| 1961 |  Farská republika |
| 1963 | Proutěná křesla |
| 1964 |  Démon souhlasu |
| 1999 | Písačky pre milovanú Lutéciu |
| 1950 |  Prvý a druhý úder |
Som milovníčka klasiky a túto mám po nebohom dedkovi (myslím, že ju prečítal, obal je fakt dotrhaný a záložka bola na poslednej strane, a preto si aj myslím, že sa s čítaním vytrápil ako ja), ale nejak ma neopúšťa otázka: "Stálo to za to?" Podľa mňa bežala v hlavách postáv celú dobu - vyhrať vojnu, prežiť, stratiť blízkych, budovať svoj svet znova s neistým výsledkom, ráno vstať, vyhnúť sa tesne míne... Ale bohužiaľ ležala aj v mojej mysli, či stálo za to prečítať ju, lebo tak nejak sa nešlo až na pár momentov ničoho chytiť, nikomu fandiť, nič sledovať, v nič dúfať, no možno práve to bol zámer.
Dve vety, ktoré doma u nás z toho zľudoveli:
"A prečo si, syn môj, koňa nekúpil?"
"Ešteže nie si moja žena, ani zomrieť by som nemal kedy!"