Prvý a druhý úder
Dominik Tatarka
Popis knihy zde zatím bohužel není...
Přidat komentář
Niektoré pasáže boli fajn, niektorými som sa ťažko posúvala. Čítala som ju dlhšie, ako som mala v pláne. Sem tam pekná myšlienka, ale je to tuším moja prvá kniha od Tatarku, tak ešte vyskúšam niečo iné.
Kniha je písaná v socialisticko budovateľskom duchu. Dej sa nevyvýja podľa postáv ale podľa historický udalosti, v ktorých sa postavy zasiahnuté vojnou menia na nasledovateľov socialistických myšlienok. V priebehu rozprávania prežívame nástup socializmu či už zo strany vnútornej (Reptiš, brigády, dedina, spoločné sily, drevo, budovanie mostov...) alebo zo strany vonkajšej, kedy do rozprávania vstupujú komisári a východisko z celej knihy slúži ku podporeniu ideológie a k pomoci vonkajším činiteľom socializmu.
Osobne knihu vnímam ako dobrú sondu do vývoja Tatarkovej tvorby. Pozitívum je opis priebehu partizánskych bojov a vykreslenie dediny. Za najhoršiu vec nepovažujem to, že kniha je písaná v budovateľskom duchu, ale nezáživnosť práve kvôli historickému prepojeniu deja a opakovania sa myšlienok. Nuda.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
1961 | Farská republika |
1963 | Proutěná křesla |
1964 | Démon souhlasu |
1999 | Písačky pre milovanú Lutéciu |
1950 | Prvý a druhý úder |
Som milovníčka klasiky a túto mám po nebohom dedkovi (myslím, že ju prečítal, obal je fakt dotrhaný a záložka bola na poslednej strane, a preto si aj myslím, že sa s čítaním vytrápil ako ja), ale nejak ma neopúšťa otázka: "Stálo to za to?" Podľa mňa bežala v hlavách postáv celú dobu - vyhrať vojnu, prežiť, stratiť blízkych, budovať svoj svet znova s neistým výsledkom, ráno vstať, vyhnúť sa tesne míne... Ale bohužiaľ ležala aj v mojej mysli, či stálo za to prečítať ju, lebo tak nejak sa nešlo až na pár momentov ničoho chytiť, nikomu fandiť, nič sledovať, v nič dúfať, no možno práve to bol zámer.
Dve vety, ktoré doma u nás z toho zľudoveli:
"A prečo si, syn môj, koňa nekúpil?"
"Ešteže nie si moja žena, ani zomrieť by som nemal kedy!"