Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha. Zväzok 2 vydání

Chudobný zeman Don Quijote, pomätený čítaním rytierskych románov, rozhodne sa obnoviť starodávne potulné rytierstvo a vydá sa na cestu, aby konal hrdinské činy na počesť svojej vymyslenej dámy a bránil všetkých ukrivdených. No jeho brnením sú iba hrdzavé pozostatky zbroje jeho predkov, jeho paripou je úbohá mitrha, jeho zbrojnošom prefíkaný sedliak, ženúci sa za vidinou bohatstva, jeho dámou dedinská kraviarka, ktorú pomätený Don Quijote povýšil na Dulcineu z Tobosa. V románe sa rovnako parodujú všetky rytierske obrady a zvyky, pričom horúčkovitá fantázia núti Dona Quijota vidieť vo všetkom veľkolepé dobrodružstvá alebo čary. Ale všetky hrdinské činy, ktoré Don Quijote konal v záujme spravodlivosti, vyúsťujú do opačných výsledkov a ta všetci, ktorých chce Don Quijote obrániť proti krivdám, vzývajú nebesá, aby ho potrestali. Dona Quijota každý bije a preklína, všetci sa mu posmievajú a na dovŕšenie pošliape ho aj stádo svíň. Napokon porazený v súboji vracia sa domov a pred smrťou zrieka sa svojho rytierskeho poblúznenia. I dnes pri bežnom pohľade na prítomné dielo sa zdá, že Cervantes podrobil výsmechu iba rytierske romány ako literárny žáner. V skutočnosti sa autor vysmial zo samej idey rytierstva a tým bojoval proti starému feudálnemu uvedomeniu, ktoré bolo podporované práve rytierskymi románmi. Cervantes vo svojom románe protestoval proti celému svetovému pohľadu vládnucej triedy Španielska a v prvom rade proti feudálne-katolíckej reakcii, ktorá podporovala pseudorytierske idey, keďže vlastné rytierstvo priviedla k rozvratu. Cervantes svojim Donom Quijotom bojuje proti tyranii absolutizmu, proti vypínavosti aristokracie, proti štátnej krutovláde, ktorá ožobračovala obyvateľstvo, proti pochabým vojenským dobrodružstvám, proti moci duchovenstva. A toto sú momenty v Cervantesovom diele, ktoré ho robia časovým i po odstupe niekoľkých storočí.... celý text