Pavel Pojar

Mizantropia (averzia, alebo nenávisť k ľudskému druhu, alebo k ľudskej povahe) môže byť zamyslenia hodným filozofickým prúdom. Druh mizantropie, ktorý je prezentovaný v knihách tohto autora, je však veľakrát psychopatický a väčšinou kontraproduktívny. Autor si praje smrť svojich rodičov. Nenávidí ľudí, praje im AIDS a rakovinu, ale fňuká, že "psy napádajú ľudí" a tak nenávidí psy. Hovorí, že má radšej zvieratá ako ľudí, ale kritizuje aktivistov za práva zvierat, že sa starajú o veci, do ktorých "im nič nie je". Podobné poznámky má aj na environmentalistov, a pritom ospevuje environmentálne organizácie VHEMT, Church of Euthanasia a Gaia Liberation Front. Vo viacerých veciach si protirečí. Ideológiu mizantropickej filozofie privádza do výšin neakceptovateľného šialenstva, aj keď s mnohými vecami sa dá súhlasiť, najmä čo ide o problematiku preľudnenia, ale aj o kritiku ľudstva ako takého (aj keď ani jedno z toho sa absolútne nemusí spájať s mizantropiou). Ale odtiaľ potiaľ. Nenávidieť k smrti všetkých a všetko, to je čistá zbytočnosť.