Samo (Samuel) Tomášik je autor hymnickej piesne Hej, Slováci, ktorú napísal počas svojej návštevy Prahy v roku 1834, keď bol pohoršený nad tým, že je nemčinu v uliciach mesta počuť viac ako češtinu.
Hej, Slováci
Hej, Slováci, ešte naša
slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce
za náš národ bije.
Žije, žije duch slovenský,
bude žiť naveky.
Hrom a peklo, márne vaše
proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh,
Boh náš hromovládny.
Nesmie nám ho teda vyrvať
na tom svete žiadny.
I nechže je koľko ľudí,
toľko čertov v svete.
Boh je s nami, kto proti nám,
toho Parom zmetie.
A nechže sa i nad nami
hrozná búrka vznesie.
Skala puká, dub sa láme
a zem nech sa trasie!
My stojíme stále pevne,
ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho,
kto odstúpi zradne!
Samo (Samuel) Tomášik je autor hymnickej piesne Hej, Slováci, ktorú napísal počas svojej návštevy Prahy v roku 1834, keď bol pohoršený nad tým, že je nemčinu v uliciach mesta počuť viac ako češtinu.
Hej, Slováci
Hej, Slováci, ešte naša
slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce
za náš národ bije.
Žije, žije duch slovenský,
bude žiť naveky.
Hrom a peklo, márne vaše
proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh,
Boh náš hromovládny.
Nesmie nám ho teda vyrvať
na tom svete žiadny.
I nechže je koľko ľudí,
toľko čertov v svete.
Boh je s nami, kto proti nám,
toho Parom zmetie.
A nechže sa i nad nami
hrozná búrka vznesie.
Skala puká, dub sa láme
a zem nech sa trasie!
My stojíme stále pevne,
ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho,
kto odstúpi zradne!