Vladimír Laubert

slovenská

Diskuze (2)

Přidat příspěvek

Fridrich13
03.03.2024

Do gulagu tohto chlapa. Olaský Cigán, ktorý nenávidí Ukrajincov, Anglosasov, Židov, Slovákov... a tak ďalej. Dobrí sú iba Rusi a Rusíni, príp. Ukrajinci vyhlásivší sa za Rusínov a Slováci vyhlásivší sa za Slovienov alebo Slovienorusov.

Áno, a na semináre a prednášky tohto truľa chodia ľudia a platia za to (prednáša napr. o starom zabudnutom písme pod názvom Bukvica). Toľko škody, čo narobil svojimi knihami medzi pohanmi, to je príšerné. Vyslovene vytvoril proruskú náboženskú sektu. A aj ako prekladateľ stojí za deravý groš.

Slavomír53
09.04.2022

Tvrdenie z jeho knihy Slovieni a Jozef II., že „cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom“ je lož – ide o dobový srbský preklad nemeckej pôvodiny. Tento Laubert si z „odkrývania“ dejín spravil výnosný podnik. Stručný jazykovedný a dejepisný rozbor tohto paškvilu je na jutube dostupný ako Kniha „Slovieni a Jozef II.“ (rozbor).

Ako našu pravlasť označuje Tartáriu, na spodku tohto príspevku uvádzam skutočnosti i k nej.

Nejedno Laubertovo tvrdenie je prevzaté z kníh Oskára Cvengroscha (ktorý sa takisto zameral na „tajné dejiny“).

Spolu so Sibírčankou židovského pôvodu Nadeždou Petrovnou Tokarevovou vydal v slovenčine knihu bez ISBN pod názvom Lexikon metafyziky Slovienorusov-Rusínov. S výnimkou krátkeho úvodu pôsobí kniha ako výkladový slovník ich slangu (Jahve, demiurg, čakra, Rus, beregiňa...) V tejto knihe napr. stojí, že rozum je čosi, čo zvádza človeka z jeho púte. Tokarevová, Nadežda Petrovna: Lexikon metafiziky Slovienorusov-Rusínov. Knihoriek Slovien, 2021. 64 strán.

Všetky Laubertom napísané a preložené knihy (s výnimkou prekladu Pantografie) sú akurát zbytočným plytvaním papiera (ku každej jeho knihe sa vyjadrujem v príspevku k nej na tejto stránke).

Laubert poriadne neovláda ani ruštinu z ktorej prekladá, tobôž staroslovienčinu, nevraviac už o cudzích jazykoch, na ktoré sa vo svojich knihách a článkoch takisto odvoláva (napr. jazyky starej Indie).

Pár príkladov, keď namiesto prekladu (ktorého asi nebol schopný) použil prepis.
ruština – jeho „preklad“ – správny preklad.
отречься от престола – odriecť sa od trónu – zriecť sa trónu (viď slovník)
порча – porča – porobenie (úplne zcestné)
месок – zmesok – miešanec (úplne zcestné)
Фасмер – Fasmer – Vasmer (prepis ruského zápisu nemeckého mena)

Odvoláva sa na starý jazyk a jeho dôležitosť, no pri preklade z ruštiny používa namiesto slovenských domácich slov medzinárodne používané slová:
incest (krvismilstvo),
misia (poslanie),
parazit (cudzopasník, príživník),
talent (nadanie, vlohy),
meditovať (rozjímať),
regulárny (pravidelný),
fantóm (prízrak),
démon (bes)...

A jeho výklad dejín, to je samostatná kapitola. Nepodložené, vycucané z palca. Des a hrôza.

Vôkol neho sa už zoskupila sekta, zostali iba skalní nadšenci. Postupne totiž mení to, čo hlásal pred rokmi. Hoc teda začínal ako šíriteľ tajných dejín a predkresťanskej viery (značne upravenej podľa tzv. Slovansko-Árijských Véd), teraz hlása, že bohovia (slovanskí, kresťanský...) sú „paraziti“, staroslovienčina je „prajazykom“, a spolu s armádou z východu príde „Zlatý Vek“, už niekoľkokrát odložený, teda niečo ako súdny deň, akurát že podľa Lauberta prežijú iba tí, čo sa venujú „meditáciám“ na „seminároch“ N. P. Tokarevovej, čo je občianka RF, ktorú Laubert doviedol na Slovensko. Bez preháňania je Laubert nebezpečný človek, šíri poplašné správy, myšlienky tvrdého komunizmu, a neuznáva samostatnosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky.

K Tartárii. Pre stručnosť a obsažnosť dovolím si (po obdržanom povolení zo strany pôvodcu) uviesť príspevok z jutubového kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra:

Rovno na začiatok: odporúčam knihu z roku 1784, napísanú a vydanú Slovákom v Paríži, dostupná je v slovenskom preklade ako Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov. Videl som tie mapy, na ktorých je Tartaria zaznačená, nejde o podvrhy, ale nejde ani o názov krajiny (ktorá by podľa mapy zaberala skoro celú Áziu). Ak pochybujete, tak ako je možné, že žiaden národ z tých „tartarských“ území si nepamätá nič o Tartarii? Pretože ide o názov, ktorý vznikol v krajine, kde predmetné mapy vznikali (Británia, Francúzsko), a označovalo sa tak riedko obývané územie či pusté územie (i Mongolov v 13. storočí nazývali uhorskí kronikári Tartaros, pretože Tartaros alebo Tartar bola v starovekom Grécku bezodná priepasť večnej temnoty, kam putovali duše najhorších spomedzi ľudí). Často sú ako obyvatelia Tartarie na okraji máp kreslení lukostrelci na koňoch či vojaci s kopijami, a pritom ide o mapy z čias napoleonských vojen. Tí ľudia tam žili prostým životom (kočovníci, pastieri...), vytvárali riedke osídlenie, ale nešlo o štátny útvar, pretože taký obrovský štát by sa v tej dobe neudržal na lukoch a kopijách na ťavích chrbtoch, že :D Objavujú sa i články a videá (už i v češtine a slovenčine), že Tartaria bola zničená iba nedávno veľmi modernými zbraňami, po čom zostali stopy v pôde a podobne. Kde je akýkoľvek dôkaz spájajúci onú na mapách západnej Európy vymyslenú Tartariu so stopami po jadrovom výbuchu (navyše na miestach, kde ZSSR jadrové bomby dokázateľne skúšal), to nevedno. Nemiešať preto hrušky s jablkami. Ja sa nevenujem prednostne záhadám, preto netvrdím, že tie fotky z Uralských skál a ázijských nížin sú podvrh, len vravím, že spojitosť s Tartariou nejestvuje.
A čo sa samotného jazyka Tartarov týka (teda obyvateľov pustých území), stačí sa pozrieť do diela Angličana menom Edmund Fry, a uvidíte, čo za jazyk je to tá tartarčina (kniha je dostupná aj v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages).