451 stupňů Fahrenheita diskuze

Tento komentár sa bude týkať drvivej väčšiny tzv. "kvalitnej" alebo krásnej literatúry (myslím tým iba prozaické diela, pre potreby tohto komentára). Už dávno nečítam túto časť literatúry, z dôvodu toho, že je totálne pokrytecká. Vezmime si napríklad vyššie spomenutého Bradburyho. Kritizuje v nej to, že ľudia pozerajú filmy a seriály namiesto toho, aby čítali knihy, pritom hovorí, že ich seriály oberajú o individualitu. Čo vidím ja je prachobyčajná závisť, ktorú autor cíti, pretože si uvedomuje, že kinematografia je omnoho príťažlivejšia, ako tie mravokárske diela autorov, pasujúcich sa za svedomie národa, alebo celého ľudstva. Navyše, by bol najradšej, keby ľudia zobali z ruky týmto spisovateľom, namiesto iných umelcov pôsobiacich v audiovizuálnom umení. Všetci tí, čo vravia, že próza je lepšia ako filmy, pretože si môžu predstavovať namiesto sledovania predstavy iného, sa mýlia. Prečo? Pretože pri sledovaní filmu viem naisto, že sledujem predstavu niekoho iného. Knihy sa len tvária, že si vytváram vlastný svet. Autor, ktorý napíše, že postava má na sebe červený sveter, klame o zapojení vlastnej fantázie, pretože si ho už predsa nemôžem predstaviť ako modrý. Môj vlastný svet by to bol len vtedy, keď by som danú knihu napísal. Ďalej mi vadí vyfňukávanie autorov a intelektuálov, že namiesto tej superkvalitnej literatúry, pozeráme konzumnú plytkú zábavu, že nepočúvame, čo nám daný autor chce povedať, pretože sa nám ťažko číta o tom ako máme žiť. Drvivá väčšina týchto autorov prežila všelijaký, len nie ten ten deklarovaný morálny život, aký sa nám snaží vštepiť spoločnosť aj pomocou krásnej literatúry . Pozor, nie som svätec a stále hovorím, že nikto nemôže ručiť ani sám za seba, ale títo autori nám vravia ako sa máme zachovať a pritom mnohí sami nevedeli ako majú žiť. Ja sám neviem ako mám žiť a ani ako majú žiť ostatní, ale nechcem opakovať gýčovité životné pravdy v nudných patetických dielach zo života. Keby nás čítanie tejto literatúry naozaj robilo lepšími, ako nám vravia, tak by všetci spisovatelia vysokej literatúry boli tými najlepšími ľudmi pod slnkom. Stačí však trochu pogúgliť a zistíme presný opak v prekvapivo obrovskom množstve prípadov. Tým chcem povedať, že filmy a seriály (a tá nízka literatúra napr. špionážne romány), sa v drvivej väčšine na nič nehrajú, slúžia iba na zábavu. No ak sú urobené kvalitne, nenásilne vedia mimochodom poučiť aj o živote. Ospravedlňujem sa za tak dlhý príspevok a prípadné gramatické nedostatky.