Čas pred nesmrteľnosťou diskuze
Tomáš Winkler , Pavol Parenička , Lukáš Perný
Renomovaný spisovateľ, literárny historik, dlhoročný redaktor a pracovník Matice slovenskej (za socializmu zakázaný autor), bývalý riaditeľ Slovenskej národnej knižnice a vedúci vydavateľstva Matice slovenskej, no najmä skvelý autor, ktorý v roku 2020 dostal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo, Tomáš Winkler, má na svojom konte množstvo vynikajúcich diel. Tie bezpochyby výrazne obohatili slovenskú kultúru. Jedným z takýchto diel - skvostov slovenskej literatúry - je aj Čas pred nesmrteľnosťou, ktorého 1. vydanie v roku 1998 realizovala Matica slovenská. Autor ponúka biografie 19 slovenských kultúrnych dejateľov, no z veľmi zaujímavého uhla: neprezentuje ich ako niekoho, o kom sa učíme v škole, ale ako obyčajných ľudí z mäsa a kostí so všetkými ich problémami, starosťami aj radosťami, odhaľuje ich psychiku, myslenie - a to v období tesne pred ich smrťou - teda v období tesne predtým, ako vstúpili do nesmrteľnosti. Ukazuje nám nielen okolnosti ich úmrtia, ale sprostredkúva nám aj ich pocity, vnemy, idey. Autor si mohol dovoliť urobiť takúto rekonštrukciu, pretože mnoho rokov pracoval s archívom Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice a mal k dispozícii súkromnú korešpondenciu týchto ľudí. Kniha je teda ucelenou zbierkou 19 noviel a nájdeme v nej známe osobnosti, ako Ján Hollý, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Mikuláš Dohnány, Ľudovít Kubíni, Andrej Sládkovič, Samo Bohdan Hroboň, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Koloman Banšel, Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Dušan Makovický, Albert Škarvan, Martin Rázus, Ján Červeň či Gejza Vámoš. Nejde však o čisto odbornú knihu, osudy týchto ľudí tesne pred ich smrťou sú spracované bravúrnym umeleckým štýlom tak, že samotný čitateľ pociťuje to, čo pociťovala daná postava. Z predslovu doc. PaedDr. Pavla Pareničku, CSc.: Čas predstavuje v živote a myslení každého človeka vždy niečo iné, nejakú relatívnu či konštantnú veličinu alebo konkrétny či abstraktný pojem, čo sa mnohonásobne zintenzívňuje v prípade umelca a spisovateľa i nespočetných možností jeho využitia v tvorivej fantázii, ukotvenej v časových reláciách. Niekedy vo výnimočných prípadoch ide i nadčasovosť diela, ktorým sa stane, ak je výnimočné, hodnotovo univerzálne a prežije fyzickú smrť autora. Časnosť a smrteľnosť sa potom v mnohorakých podobách premieta do večnosti a nesmrteľnosti. Mimochodom: najznámejšia úvaha Tomáša Winklera bola publikovaná pod názvom Čas nám dá za pravdu, jeho klasická kniha o dejinách Matice slovenskej dostala názov Vrastanie do času, biografii o Jozefovi Škultétym dal podtitul Svedok čias minulých a jedno z jeho najslávnejších biografických diel o devätnástich postavách zo slovenských dejín sa nazýva Čas pred nesmrteľnosťou. Na pohrebe Tomáša Winklera z reproduktora prítomným zamatom zastrený hlas Lenky Filipovej podmanivo oznamoval, že: "Za všechno může čas, ten co se skrývá v nás..." Smrteľnosť a časovosť tela spisovateľa v tomto okamihu literárnou reinkarnáciou prechádzala do nesmrteľnosti a nadčasovosti jeho kníh, štúdií a článkov, čo neplatí vo všeobecnosti. Nad niektorými literátmi v súvislosti s fyzickým odchodom do večnosti odchádza do večného pominuteľného zabudnutia aj ich literárna činnosť. Evidentne to ale nie je prípad skvelého spisovateľa a literárneho vedca Tomáša Winklera, čo dokazuje aj druhé vydanie jeho knihy Čas pred nesmrteľnosťou. Z doslovu PhDr. Lukáša Perného, PhD.: Sú knihy, ktoré aj vo fanatickom kozmopolitovi dokážu prebudiť národné cítenie. Knihy, ktoré sú písané nielen s vysokou erudovanosťou, ale aj citom a čitateľskou atraktivitou. Darujte túto knihu človeku, ktorý pohŕda všetkým národným a je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že po jej prečítaní prehodnotí svoje názory. Čo sa Winklerovi v tejto knihe podarilo, a to chcem zdôrazniť, že podobne ako Vladimír Mináč, oživil sochy velikánov a urobil z nich reálnych ľudí, ktorí okrem dejín museli riešiť aj svoje osobné problémy vzťahové, zdravotné či existenčné. A tak čitateľ získava autentické svedectvo o tom, kým boli, o tom, že boli nielen osobnosťami z veľkých pamätníkov, ale aj ľuďmi, ktorí mali svoje bežné každodenné problémy. Národní dejatelia, spisovatelia, kultúrni činitelia vo Winklerovom svete nie sú iba vzdialené tiene z minulosti, ale reálne, živé osobnosti, ktoré môžu zaujať aj dnešného mladého čitateľa. Tomáš Winkler je nielen bravúrny literárny historik (vedec), ale predovšetkým mimoriadne talentovaný slovotepec, spisovateľ alebo umelec slova, ktorý je v súčasnosti stále nedocenený. Podať informáciu atraktívne je mnohokrát ťažšou úlohou než samotná strohá veda. Winkler vytvoril dielo, ktoré je na pomedzí osvety a vedy. Jeho vedecký prínos spočíva v zhromaždení faktov, jeho umelecký prínos vo vycibrenom spisovateľskom štýle a napokon jeho osvetový prínos v tom, že približuje národných dejateľov širšiemu čitateľskému okruhu. Verím, že niekedy v budúcnosti sa o Winklerovom spisovateľskom talente bude hovoriť aj vo svete.... celý text