Čas pred nesmrteľnosťou

Nehodnoceno
Čas pred nesmrteľnosťou
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/517087/cas-pred-nesmrtelnostou-2-vydjPys4Y-QWw-.jpg 0 0 0

Renomovaný spisovateľ, literárny historik, dlhoročný redaktor a pracovník Matice slovenskej (za socializmu zakázaný autor), bývalý riaditeľ Slovenskej národnej knižnice a vedúci vydavateľstva Matice slovenskej, no najmä skvelý autor, ktorý v roku 2020 dostal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo, Tomáš Winkler, má na svojom konte množstvo vynikajúcich diel. Tie bezpochyby výrazne obohatili slovenskú kultúru. Jedným z takýchto diel - skvostov slovenskej literatúry - je aj Čas pred nesmrteľnosťou, ktorého 1. vydanie v roku 1998 realizovala Matica slovenská. Autor ponúka biografie 19 slovenských kultúrnych dejateľov, no z veľmi zaujímavého uhla: neprezentuje ich ako niekoho, o kom sa učíme v škole, ale ako obyčajných ľudí z mäsa a kostí so všetkými ich problémami, starosťami aj radosťami, odhaľuje ich psychiku, myslenie - a to v období tesne pred ich smrťou - teda v období tesne predtým, ako vstúpili do nesmrteľnosti. Ukazuje nám nielen okolnosti ich úmrtia, ale sprostredkúva nám aj ich pocity, vnemy, idey. Autor si mohol dovoliť urobiť takúto rekonštrukciu, pretože mnoho rokov pracoval s archívom Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice a mal k dispozícii súkromnú korešpondenciu týchto ľudí. Kniha je teda ucelenou zbierkou 19 noviel a nájdeme v nej známe osobnosti, ako Ján Hollý, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Mikuláš Dohnány, Ľudovít Kubíni, Andrej Sládkovič, Samo Bohdan Hroboň, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Koloman Banšel, Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Dušan Makovický, Albert Škarvan, Martin Rázus, Ján Červeň či Gejza Vámoš. Nejde však o čisto odbornú knihu, osudy týchto ľudí tesne pred ich smrťou sú spracované bravúrnym umeleckým štýlom tak, že samotný čitateľ pociťuje to, čo pociťovala daná postava. Z predslovu doc. PaedDr. Pavla Pareničku, CSc.: Čas predstavuje v živote a myslení každého človeka vždy niečo iné, nejakú relatívnu či konštantnú veličinu alebo konkrétny či abstraktný pojem, čo sa mnohonásobne zintenzívňuje v prípade umelca a spisovateľa i nespočetných možností jeho využitia v tvorivej fantázii, ukotvenej v časových reláciách. Niekedy vo výnimočných prípadoch ide i nadčasovosť diela, ktorým sa stane, ak je výnimočné, hodnotovo univerzálne a prežije fyzickú smrť autora. Časnosť a smrteľnosť sa potom v mnohorakých podobách premieta do večnosti a nesmrteľnosti. Mimochodom: najznámejšia úvaha Tomáša Winklera bola publikovaná pod názvom Čas nám dá za pravdu, jeho klasická kniha o dejinách Matice slovenskej dostala názov Vrastanie do času, biografii o Jozefovi Škultétym dal podtitul Svedok čias minulých a jedno z jeho najslávnejších biografických diel o devätnástich postavách zo slovenských dejín sa nazýva Čas pred nesmrteľnosťou. Na pohrebe Tomáša Winklera z reproduktora prítomným zamatom zastrený hlas Lenky Filipovej podmanivo oznamoval, že: "Za všechno může čas, ten co se skrývá v nás..." Smrteľnosť a časovosť tela spisovateľa v tomto okamihu literárnou reinkarnáciou prechádzala do nesmrteľnosti a nadčasovosti jeho kníh, štúdií a článkov, čo neplatí vo všeobecnosti. Nad niektorými literátmi v súvislosti s fyzickým odchodom do večnosti odchádza do večného pominuteľného zabudnutia aj ich literárna činnosť. Evidentne to ale nie je prípad skvelého spisovateľa a literárneho vedca Tomáša Winklera, čo dokazuje aj druhé vydanie jeho knihy Čas pred nesmrteľnosťou. Z doslovu PhDr. Lukáša Perného, PhD.: Sú knihy, ktoré aj vo fanatickom kozmopolitovi dokážu prebudiť národné cítenie. Knihy, ktoré sú písané nielen s vysokou erudovanosťou, ale aj citom a čitateľskou atraktivitou. Darujte túto knihu človeku, ktorý pohŕda všetkým národným a je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že po jej prečítaní prehodnotí svoje názory. Čo sa Winklerovi v tejto knihe podarilo, a to chcem zdôrazniť, že podobne ako Vladimír Mináč, oživil sochy velikánov a urobil z nich reálnych ľudí, ktorí okrem dejín museli riešiť aj svoje osobné problémy vzťahové, zdravotné či existenčné. A tak čitateľ získava autentické svedectvo o tom, kým boli, o tom, že boli nielen osobnosťami z veľkých pamätníkov, ale aj ľuďmi, ktorí mali svoje bežné každodenné problémy. Národní dejatelia, spisovatelia, kultúrni činitelia vo Winklerovom svete nie sú iba vzdialené tiene z minulosti, ale reálne, živé osobnosti, ktoré môžu zaujať aj dnešného mladého čitateľa. Tomáš Winkler je nielen bravúrny literárny historik (vedec), ale predovšetkým mimoriadne talentovaný slovotepec, spisovateľ alebo umelec slova, ktorý je v súčasnosti stále nedocenený. Podať informáciu atraktívne je mnohokrát ťažšou úlohou než samotná strohá veda. Winkler vytvoril dielo, ktoré je na pomedzí osvety a vedy. Jeho vedecký prínos spočíva v zhromaždení faktov, jeho umelecký prínos vo vycibrenom spisovateľskom štýle a napokon jeho osvetový prínos v tom, že približuje národných dejateľov širšiemu čitateľskému okruhu. Verím, že niekedy v budúcnosti sa o Winklerovom spisovateľskom talente bude hovoriť aj vo svete.... celý text

Přidat komentář

Akademik1991
28.05.2023

Kniha vyšla v malom slovenskom vydavateľstve Signis, ktoré vedie Dr. Eva Čulenová, no kniha je to nesmierne významná a inšpiratívna. Je to dielo hlboké, písané až duchovno-meditatívne človekom, ktorý má k opisovaným osobnostiam blízky vzťah, pociťuje k nim duševnú spriaznenosť a empatiu. Ako by niektoré vety autorovi diktovali spoza závoja večnosti samotní mŕtvi, akoby duchovia týchto osobností stáli nad Winklerovými stolom a našeptávali mu, ako knihu napísať. Na knihe je pozoruhodné, že venuje rovnaký priestor tak známym postavám slovenských dejín ako boli Ján Hollý, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Andrej Sládkovič, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban ako aj pomerne neznámym menám ako Mikuláš Dohnány či Ľudovít Kubáni. Taktiež pozoruhodne prepája osobnosti 19. a 20. storočia (od štúrovcov až k osobnostiam ako Kukučín, Makovický, Škarvan, Rázus, Červeň či Vámoš). Na pozadí Leopardiho výroku Due cose ha il mondo - amore e morte (Dve veci má svet - lásku a smrť.) nám spisovateľ rozpráva o osobnostiach, ktoré poznáme z názvov ulíc, námestí, pamätníkov a monumentov. Približuje nám ich ako ľudí, ktorí milovali, trpeli, liečili sa z ťažkých chorôb (tak psychických ako fyzických), tvorili, bojovali, ale aj užívali život a tešili sa z neho. Kniha má terapeuticko-meditatívny účinok. Filozofické, existencialistické vyrovnávanie sa so smrťou a ľudskou pominuteľnosťou zdá sa byť špeciálnou winklerovskou art-terapiou. Zmierenie so smrťou, zdá sa byť ľahšie, ak o ňom čítame v kontexte veľkých osobností a veľkých duchov národa, ktorí nezomreli zbytočne. Hovorí sa, že dôstojnú smrť si človek musí zaslúžiť a veru nie každému dejateľovi sa tomuto daru dostalo. Winkler však na niektorých osudoch ukazuje, že odísť sa dá aj vyrovnaný a spokojný. Ale kam odišli? Akoby celá kniha zanechávala otáznik, čo bolo ďalej. Kam odišiel veľkých duch Štúrov, Šafárikov či Hurbanov? Mohli sa len tak rozplynúť alebo ďalej tvoria kdesi za bránou večnosti. Nemôžem sa vzdať pocitu, že práve Winklerova kniha ukazuje, že smrťou to nemôže končiť. Tak veľkí duchovia národa sa nemohli len tak rozplynúť vo vzduchoprázdne. Napokon už samotný dôkaz, že o nich dodnes čítame je dôkazom ich nesmrteľnosti... Aj Tomáš Winkler už nie je medzi nami, smrteľníkmi, podobne ako národní dejatelia, ktorých osudy v tejto knihe bravúrne a s citom opísal. Snáď sa pán Winkler tam kdesi na druhom brehu stretol so všetkými osobnosťami, o ktorých osudoch v tejto knihe písal. A možno sa s ich duchmi stretával i za života. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že v tejto knihe je čosi nadprirodzené, niečo, čo preniklo spoza hmly večnosti.

Autoři knihy

Tomáš Winkler
slovenská, 1940 - 2021
Pavol Parenička
slovenská, 1959
Lukáš Perný
slovenská, 1991