Historia gentis Slavae / Dejiny slovenského národa diskuze
Juraj Papánek
https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/386992/bmid_historia-gentis-slavae-dejiny-slove-GIL-386992.jpg
3
5
5
Z pohľadu národnouvedomovacieho procesu sú pre Slovákov dejiny Juraja Papánka považované za jedno z najdôležitejších diel a doteraz neexistoval kompletný preklad tohto výnimočného spisu do slovenského jazyka. Sú to prvé súvislé slovenské dejiny; Slovákom autor prisúdil veľkomoravskú aj cyrilometodskú tradíciu, bránil rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku, Slovensko považoval za pôvodné územie Slovanov a slovenčinu za pôvodnú „matku“ slovanských jazykov; dielo ovplyvnilo nasledujúce generácie. Keltov a Germánov považoval za Slovákov.... celý text
Literatura naučná Historie
Vydáno: 2018 , PerfektOriginální název:
Historia gentis Slavae – De regno regibusque Slavorum atque cum prisci civilis, et ecclesiastici, 1780
více info...
Diskuze o knize (1)
Přidat komentář
Používateľ 8889 píše, že v tomto prípade je vydanie i pôvodného znenia zbytočné, lebo text nie je na pohľad zaujímavý tak, ako v prípade starších uhorských kroník. S príspevkom pani 8889 inak nemožno nesúhlasiť, s výnimkou tohto tvrdenia. Uvedenie pôvodného znenia totiž umožňuje si overiť, nakoľko je slovenský preklad presný (čo čitateľ ocení nielen pri slovách Slovan/Slovák):
- V pôvodine na strane 106, vo štvrtom a piatom riadku je uvedené „mille octingentis“, teda 1800 (čo aj zodpovedá údaju v Prokopiovom diele, z ktorého Papánek čerpal). V preklade na strane 464, riadok 9, je uvedené 800. Teda drobná chyba pri preklade (jediná, na ktorú som narazil).
- Na strane 406 sa píše, že Svätopluk II. (Svätobog) odovzdal Moravu Vladislavovi I. Ide však o Vratislava I. Nejde o chybu pani prekladateľky, pretože Vladislav je uvádzaný aj v pôvodine na strane 10. Podľa toho, čo píše Papánek vo zvyšku diela je jasné, že Svätobog a Svätopluk II. sú totožné postavy, a nemohol teda Svätopluk II. (Svätobog) odovzdávať Moravu Vladislavovi I., ktorý vládol omnoho neskôr. V tomto prípade sa Papánek pomýlil (tu nemalo, nazdávam sa, zmysel úmyselne meniť meno, pretože na prikrášľovanie dejín to nemá vplyv). Podobných drobných nepresností sa dopúšťal i Herodot.
Čo sa týka zaujatosti vydavateľstva: historikovi Ivanovi Mrvovi v tomto vydavateľstve vyšlo niekoľko kníh, takže pre blízku spoluprácu mu dali možnosť vyjadriť sa k tejto knihe (čo, uznávam, nebola najlepšia voľba, čo pán Mrva dokázal tým, že sa nevyjadruje k nedostatkom obsahu diela).