Historia gentis Slavae / Dejiny slovenského národa přehled

12.09.2022

To že vydavateľstvo Prefekt vydáva edície historických diel je chvályhodné, avšak toto by som nazval obrovským prešľapom.

Dielo je vo forme faksimile v podstate úplne zbytočne. Bolo to pochopiteľné pri stredovekých kronikách ktoré v originále poskytujú bohatý vizuálny obsah, avšak tu ide len o obyčajný, ničím nezaujímavý text. Kľúčový problém tejto knihy je však inde.
Ide o dielo z 18. storočia kedy sa začal prejavovať jav zvaný nacionalizmus, ktorého činitelia si značne prispôsobovali (resp. stále prispôsobujú) dejiny svojej ideológii, a táto kniha patrí medzi najväčšie extrémy, ktoré prisudzujú slovanom biblický pôvod, vidí v Slovensku pravlasť slovanstva, a celkovo hľadá slovanov všade kde sa len dá, pod každým kameňom, za každým rohom, za každou významnejšou kultúrou. Autor si často vymýšľa, napr. medzery pred Samom a medzi ním a Nitrianskými/Veľkomoravskými panovníkmi vypĺňa fiktívnymi osobami.
Samotné vydanie edície by ešte problémom nebolo. Treba predsa len uznať že míľnikovo ide o významné dielo. Problémom však je, že kniha nemá obstaraný žiadny kritický aparát ani štúdiu, ktoré by prekrútené a chybné tvrdenia nezlúčiteľné so skutočnou históriou uviedli na pravú mieru, ako to bolo urobené v prípade Viedenskej maľovanej kroniky, kde ku dobovým historickým nepresnostiam boli urobené podrobné poznámky. Ešte väčším problémom je, že Prefekt spravil presný opak. Slovo historika na záver knihy zverili doc. Ivanovi Mrvovi, ktorý je známy napr. bagatelizovaním holokaustu či obhajovaním hlinkovej gardy, a ktorý toto dielo nacionalisticky prekrucujúce históriu obhajuje, a s tézami v ňom uvedenými súhlasí, čiže laický čitateľ môže nabrať dojmu, že ide o skutočné a seriózne historiografické dielo.
Ide o absolútne neprofesionálnu, odfláknutú a hlavne zavádzajúcu knihu. Ľuďom zaoberajúcim sa 18.-19. storočím a slovenským národným obrodením môže poslúžiť táto edícia dobre ako priamy náhľad do myslenia dobovej slovenskej inteligencie, ale zásadne ju NEODPORÚČAM pre niekoho kto sa chce dozvedieť niečo o našich dejinách (pre laických čitateľov odporúčam Stopy dávnej minulosti od Pavla Dvořáka).

Dúfam že Prefekt už podobné prešľapy neurobí a hlavne že nebude spolupracovať s ľuďmi ako je pán Mrva, teda historikmi, ktorí namiesto kritického zhodnotenia diela a jeho doplnenia o faktogafické poznámky obsah nekriticky preberú. Vyvracať omyly predošlých generácii nie je neúcta, je to budovanie na ich odkaze a rozvíjanie poznania.

22.07.2022

Tento knižný rad uhorských kroník z dielne vydavateľstva Perfekt stojí za to. Teda vydavateľstvu i prekladateľke Kataríne Karabovej patrí obrovská vďaka, niet čo vytknúť. Samotné dielo je svedectvom svojej doby: veľa nám napovie o samotnom Papánkovi, o stave dejepisectva...

Čo sa týka obsahu a jeho významu pre človeka, ktorý sa chce niečo dozvedieť o dejinách, o ktorých Papánek píše...

1. Ide o prikrášľovanie dejín, podobne ako v prípade starých uhorských kroník (o pôvode Maďarov) či v prípade prvých dejín Ruska (Tatiščev si tam vymýšľal letopisy, jestvujúce letopisy nesprávne tlmočil...). Nebojím sa hovoriť o prikrášľovaní, pretože na mnohých miestach Papánek neuvádza pramene, a pritom ide o údaje veľmi prevratné či sporné.

2. Časť o predkresťanskej viere je napísaná podľa Středovského, a je plná neskorších výmyslov (viď Svět slovanských bohů a démonů, s. 101)

3. To, že je dielo napísané latinsky, a že tam Papánek uvádza mená vládcov medzi Samom a Pribinom, to vyčítal Papánkovi i Jonáš Záborský (viď Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmunodvých, s. 15). Nevyčítal to preto, že o tom písal, lež preto, že pre nič takéto nemáme pramene. A ani Papánek žiadne neuvádza. Vládcovia po Samovi, teda Marod, Svätoš, Samomír, Samoslav a ďalší sú vymyslení. Nasledujúci vládca Lech by časovo zodpovedal Lechovi, o ktorom sa zmieňujú pramene pri ťažení Frankov do Čiech, no takto to mohol dodatočne niekto vytvoriť, takže zhoda nič nedokazuje. Nasleduje Hormidor, Mojmír, Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk...

4. Záverečné slovo historika Ivana Mrvu je trochu nevyvážené. Čítavo píše o Papánkovi a vzniku diela, no málo pozornosti venuje aspoň čiastočnému rozboru obsahu. Nepoukazuje teda na viaceré nedostatky práce. Ak aj nie v závere knihy, mohli byť viaceré veci uvedené na pravú mieru prostredníctvom poznámky pod čiarou.