Mýty naše slovenské diskuze
Eduard Krekovič , Eva Krekovičová , Ivan Kamenec , Dušan Kováč , Ľubomír Lipták , Marína Zavacká , Viktor Krupa , Slavomír Ondrejovič , Michal Barnovský , Vladimír Turčan , Ján Steinhübel , Elena Mannová , Ivan Kučma , Andrej Findor , Vladimír Krivý , László Vörös , Daniela Kodajová , Peter Macho , Juraj Zajonc
Úspešná kniha, ktorá vychádza v druhom vydaní, rozoberá základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa až po Husáka a mýty obdobia komunizmu. Autori (archeológovia, jazykovedci, etnológovia, historici, publicisti) upozorňujú, v čom sa obsahy mýtov rozchádzajú s výsledkami výskumov. Jednotlivé kapitoly poukazujú na obsahovú a funkčnú podobnosť mýtov. Všímajú si mýtizáciu literárnej, cirkevnej či ľudovej tradície najmä v 19. storočí a jej politické využívanie, ktoré trvá dodnes. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a prichádzajú k záveru, že Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi” ako všetci ostatní, pretože rovnako ako všetci ostatní snívajú o živote bez útlaku a násilia. Obľúbené mýtické rozprávania sú súčasťou našej tradície, nemali by sme však zabúdať na „žáner“, do ktorého tieto príbehy patria.... celý text
Diskuze o knize (2)
Přidat komentář
úbohé, účelová kniha /treba si pozrieť kto na jej vydanie prispel :D / hlavne aby nevznikli kultové osobnosti.. z tej knihy je akurát smutno, smutno z poloslovákov, ktorí za peniažtek nájdu špinu všade, aj na vlastných rodičoch, že? kniha je protislovenská, národná hrdosť je im termín neznámy, rovnako ako hrdosť a česť. a keby nebolo hrdosti a cti, tak by tu možno ani neboli. škrabálkovia s papiermi a titulmi, ktoré nič neznamenajú. ale toto je len môj osobný názor. niekomu sa kniha môže isto páčiť. a isto vieme komu...
Štítky knihy
mýty a legendy Slovensko a Slováci Uhry slovenské dějiny dějepisectví, historiografie fakta a mýty
Kniha z dielne slovenských akademikov (historikov, etnológov, archeológov etc.) prináša v mnohom podnetné (a súčasné) témy na zamyslenie, resp. na ich kritické pre-myslenie. Mýtus je podľa autorov "mnohovrstevný jav", ktorý odkazuje nielen na klasické (antické) symbolické rozprávania o pôvode ľudí a sveta, ale existuje a funguje aj v súčasnosti či už v podobe falošných a iracionálnych vízii, o naivnom (ľudovom) spomínaní na minulosť, alebo v podobe "vedecky neopodstatnených predstáv o histórii" (a ich zámernom mocenskom a ideologickom konštruovaní). Mýtizácia národných dejín je ponímaná ako univerzálny všeľudský jav, ktorým sa určitá (predovšetkým politicky/mocensky) minoritná skupina, v období tzv. "národného prebudenia", (etnicky, historicky, jazykovo) vymedzuje voči svojmu majoritnému okoliu; skrze mýtické rozprávanie o národných hrdinoch či udalostiach si tak konštruuje svoje "miesto pod slnkom", inak povedané vytvára si svoju "kolektívnu/národnú identitu". S mýtizáciou je úzko spätý fenomén stereotypizácie, t. j. vytvárania a používania dichotómie "My verzus Oni": teda formovanie obsahovo zjednodušených a značne hodnotovo/emočne nabitých predstáv o "nás" (ako tých "dobrých, spravodlivých, pôvodných..) - autostereotypizácia a "tých druhých" (ako o tých "zlých, nespravodlivých, nepôvodných...) - heterostereotypizácia. V tomto duchu sú v knihe prezentované "národné mýty" o minulosti Slovákov, a následne vedená snaha o ich historicky kritické odkrytie - demytizáciu. Touto snahou nejde autorom o znehodnocovanie "národnej pamäti Slovákov", ale prezentovanie reálnych historických a etnografických faktov, vedúcich nepriamo ku konfrontácii s mýtickou "národnou identitou" jedinca (obzvlášť "Slováka-národniara"); v súradniciach racionálneho a nie-hodnotiaceho (ideologického) vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou (a tak aj prítomnosťou) má tak čitateľ (a nielen Slovák) možnosť nazrieť do vnútra vlastnej identity a (re)definovať svoje "národné ja" ako sociálny konštrukt. V tomto zmysle má kniha (okrem bohatstva informácií a odkazov na zdroje) svoje dôležité poslanie: poukazovať na problém vytvárania falošného a naivného vlastenectva vystavaného na stereotypizácii a mýtoch o vlastnej "národnej výlučnosti" (či iných romantických reminiscencií z 19. storočia).
PS: ...odmietanie kritického pohľadu na históriu vlastného národa a iracionálna (často agresívna) obrana národných mýtov, v istom zmysle odkazuje na pocit ohrozenia zo straty (na mýtoch sformovanej) kolektívnej identity, ktorá jej nositeľom, zdá sa, saturuje nedostatočnosť osobnej identity a integrity.