Nočný cirkus diskuze
Erin Morgenstern
Cirkus snov prichádza bez ohlásenia. Putuje po celom svete a zakaždým v ňom pribúdajú odvážnejšie a nápaditejšie atrakcie. Vo víre dymu a v odlesku zrkadiel, mimo očí bežných návštevníkov, stoja proti sebe dvaja iluzionisti: Celia a Marco. Ich súboj trvá už roky a proti vlnám kúziel, zaklínadiel a ilúzií nie je odolný nik. Obaja mladí iluzionisti mali vrodené nadanie pre mágiu, ale nikto nepredpokladal, že mladí ľudia, ktorí mali byť súpermi na život a na smrť, porušia pravidlá a nevedomky sa do seba zaľúbia. Ich učitelia však majú stále na dosah nitky osudu, pred ktorými nie je v bezpečí žiaden obyvateľ cirkusu, ani mladí zaľúbenci, návštevníci či tvorcovia najneobyčajnejšieho snového predstavenia na svete. Debutový román Erin Morgensternovej Nočný cirkus vám dovolí vykročiť zo sveta spútaného iba vašou fantáziou. Otočením prvej stránky vyrážate na cestu, kde nedokážete odlíšiť skutočnosť od sna, autorkinu predstavivosť od svojich osobných zážitkov. Nočný cirkus nedokáže spútať nikto a nič, každého čitateľa opantá cirkusová mágia, zaklínadlá z hlbín knižníc a ilúzie jazyka a písma. Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu.... celý text
Literatura světová Romány Fantasy
Vydáno: 2022 , LindeniOriginální název:
The Night Circus, 2011
více info...
Diskuze o knize (1)
Přidat komentář
(SPOILER) Jezirko plne slz
Ceduli venku na stanu doplnuje mala krabicka plna hladkych cernych kamenu.
Stan je uvnitr tmavy, strop pokryvaji otevrene cerne destniky, jejichz zahnuta drzadla visi dolu jako rampouchy.
Uprostred mistnosti je jezirko. Rybnicek uzavreny cernou kamennou zdi, kterou obklopuje bily sterk.
Ve vzduchu se vznasi slany nadech oceanu.
Prejdete k okraji a podivate se dovnitr. Sterk vam zakrupe pod nohama.
Jezirko je melke, ale sviti. Mihotave menici se svetlo prochazi vzhuru hladinou. Mekka zare dostatecna k tomu, aby osvitila rybnicek a kameny, ktere lezi na jeho dne. Stovky kamenu, vsechny totozne s tim, ktery drzite v ruce. Svetlo pronika zespodu mezerami mezi nimi.
Kolem mistnosti se vlni odrazy, takze to vypada, ze cely stan je pod vodou.
Posadite se na zed a obracite svuj cerny kamen stale dokola mezi prsty.
Z klidu, ktery ve stanu panuje, se stava ticha melancholie.
Z ukrytych koutu vasi mysli zacnou kupredu vystupovat ruzne vzpominky. Chvilkova zklamani. Promarnene sance a prohrane pre. Hore, bolest a neutesena, desiva samota.
Smutek, o nemz jste se domnival, ze jste na nej davno zapomnel, se promisi se stale cerstvymi ranami.
Kamen vam v ruce ztezkne.
Kdyz ho upustite do jezirka k ostatnim, ulevi se vam. Jako byste se prave zbavil neceho vic, nez hladce vylesteneho cerneho kamene.