Solaris diskuze

Zdalo by sa, že nič nebráni štastiu Kelvina a Harey. Nič a nik nestojí medzi nimi, a predsa trhlina v duševnej jednote vedie ich lásku k tragickému koncu. Na zemi nemal Kelvin pre „skutočnú“ Harey dosť jemnosti a ľudského pochopenia. Nevedeli navzájom vniknúť do svojho duševného života: vonkajšie, náhodné dokázalo načas zatieniť hlavné. Tento krátky čas stačil, aby Harey dospela k hroznému, nenapraviteľnému rozhodnutiu – spáchať samovraždu. Uplynulo desať rokov, ktoré Kelvin strávil viac vo vesmíre ako na zemi, rana sa však nechcela zaceliť: môžeš ujsť od všetkoho na svete, kam však ujdeš pred vlastným svedomím, vlastnou pamäťou, vlastnými citmi? Strata Harey sa pre Kelvina stala aj tragédiou svedomia. Tragédia sa opakuje na stanici Solaris. Pri prudkom „röntgenovom ožiarení“ Oceán posiela pracovníkom stanice zhmnotnené predstavy ich najsilnejších a najhlbších osobných, psychických zážitkov zapísaných v pamäti. Sú to zážitky skutočné alebo vymyslené? Kelvinovi poslal oceán Harey. Je to skutočný človek? Nástroj cudzieho rozumu? Kybernetický stroj v biologickom obale? Myslí a cíti sama? Ani na jednu z týchto otázok nenachádza odpoveď. Nenachádza ju a nemôže nájsť. Nová Harey nemá pociť samostatnej ľudskej existencie, pocit vlastnej individuality. Do jej psychiky je vložené iba to, čo mohla vedieť, pamätať si a cítiť „pozemská“ Harey. Ostatné jej nie je dané. Na prvej smrti, smrti ozajstnej Harey, nesie Kelvin vinu, hoci nie bezvýhradne. A na druhej? Rozdelilo ich niečo viac ako obyčajný nedostatok duševných hodnôt jedného z milencov. Nedostávalo sa im úplnej, bezvýhradnej blízkosti, úprimnosti, ktoré – ako dokazuje autor tohoto pútavého vedecko-fantastického románu – sú kritériom lásky v budúcnosti.... celý text