13× sci-fi
* antologie
Zborník súčasných sovietskych vedeckofantastických poviedok 13x sci-fi predstavuje pestrý, rôznorodý výber nielen po stránke tematickej, ale aj pokiaľ ide o spracovanie a rozsah jednotlivých poviedok. Zachytáva svet techniky či supertechniky i svet živých bytostí a rastlín, výlety do minulosti i do budúcnosti, do kozmu i do morských hlbín. Príbehy z „technického” prostredia sa striedajú so zábermi z „normálneho” života, v ktorom sa vyskytujú mimoriadni jedinci alebo javy, širšie komponované príhody sa prezentujú vedľa psychologických miniatúr o vzťahoch a konaní ľudí vo výnimočných situáciách. Antológia 13 x sci-fi, ktorá vychádza vo vydavateľstve Smena, má za cieľ obohatiť a spestriť ponuku vedeckofantastických diel na našom knižnom trhu. Z ruských originálov Fantastika 1979, Fantastika 1980 a Jevgenij Jevtušenko, Točka opory, Mladá garda, Moskva 1979, 1980, 1981 vybrala a preložila dr. Hilda Holinová. Doslov napísal dr. Dušan Slobodník. Vydanie druhé.... celý text
Přidat komentář
Protivný, naivný, otravný socialistický idealizmus mi takmer pokazil aj to málo naozaj dobrého, čo v tomto výbere je. Najlepšia poviedka je od disidenta a vlastne to ani nieje sci-fi. Až ma mrazí pri predstave, koľko talentov musel režim zlikvidovať a aké ťažké muselo byť stvoriť kvalitné dielo bez toho, aby podstatu zlikvidovala cenzúra.
Štítky knihy
Část díla
- Ardabiola 1981
- Gentleman z Antaresa 1980
- Môžem vám porozprávať 1979
- Nález 1980
- Noc, keď vychádza nový mesiac 1979
Autorovy další knížky
2009 | Thriller |
2008 | Tichá hrůza |
2020 | Nejkrásnější dárek |
2016 | Lesní lišky a další znepokojivé příběhy |
2015 | Dárek z pravé lásky: 12 zimních políbení |
Milujem knihy starších ročníkov, či už detektívky, alebo aj scifi, mám ich doma viacero, a preto som v antikvariáte s nadšením siahla aj po tejto zbierke. Bohužiaľ bola som mierne sklamaná. Nevadila mi ani tak neustála prítomnosť socializmu a v tomto zmysle často vedený text, ani trochu podľa môjho gusta obmedzené scifi vnímanie (čo je s ohľadom na rok výroby aj pochopiteľné), ako celkový spôsob tvorby daných poviedok. Musím priznať, že prvýkrát sa mi v poviedkovej knihe stalo, že valnej väčšine som prosto neporozumela. Ale že vôbec. A to najmä záverom, keď sa to závermi ovšem dá nazvať, keďže väčšina poviedok ani záver poriadne nemala, dokonca by som sa to neodvažovala nazvať ani otvoreným záverom, proste nijaký. Ide dej ide, potom niečo postava povie, a koniec. Ako keby uťalo. Ani celkové poňatie poviedok ma nijak neuchvátilo. Poniektoré boli aspoň trochu zaujímavé (bližšie hodnotenie už pri poviedkach), bohužiaľ ich ale bolo pomenej. Veľká škoda, i keď samozrejme v mojej knižnici zostane, ako menšia kuriozitka :) Aj to treba. V budúcnosti tomu určite dám ešte jednu šancu, a prečítam zas, snáď sa moje pochopenie rozšíri na viaceré poviedky.