4 detektívky
Jerzy Korycki
Čtyři detektivky uznávaného klasika polské a evropské literatury. Pohár čistej vody -román z lékařského prostředí a z prostředí zahraničního obchodu. Najhorší je pondelok - motivem příběhu je únos dítěte. Belasý zafír - zápletkou je vražda vedoucí prodejny zahraničního zboží. Samovrahov závet – román o boji o majetek za každou cenu.... celý text
Literatura světová Detektivky, krimi
Vydáno: 1978 , Slovenský spisovateľOriginální název:
Blekitny szafir, Najgorszy je poniedzalek, Szklanka czystej wody, Testament samobójcy, 1978
více info...
Přidat komentář
Jerzyho Edigeya považujem za najlepšieho autora detektívok. Do slovenčiny sa preložilo dosť jeho knižiek, škoda, že nie všetky.
Fajn detektívky zo starých čias, keď neboli mobily ani internet. Všetky príbehy sú poriadne zamotané a ich vyšetrovanie nie je rýchle a ani jednoduché.
Prvý pribeh o tom, ako sa dá človek po operácii zabiť pohárom obyčajnej vody podaným v tom "správnom" čase.
Druhý je o únose dieťaťa, hoci pôvodne to vyzeralo na nešťastné utopenie. K tomu falšovanie dokladov, zmena identity...
V treťom príbehu je nakoniec všetko úplne inak a oveľa jednoduchšie, než sa pôvodne zdalo.
Samovrahov závet nepísal samovrah a vlastne ten mŕtvy ani nebol samovrah :-).
Štítky knihy
vraždy detektivní a krimi romány komunismus krimi Varšava zmizení lidí tajná identita špionážní zápletka
Autorovy další knížky
1975 | Střela z Elamu |
1984 | Strážce pyramidy |
1970 | Alžběta se nevrací |
1971 | 4 detektívky |
1990 | Král Babylónu |
Knihu som si zobral k moru, ako oddychové čítanie. Presne takými aj krimi príbehy sú, jedným slovom priemer. To, že sa príbehy odohrávajú začiatkom 70tych rokov minulého storočia nie je vôbec na škodu, práve naopak, zo strán na mňa dýchla atmosféra dôb minulých, kedy som ešte nebol na svete - na svete, ktorý nepoznal internet, mobilné telefóny, ploché televízory a to, že každý hlupák sa môže vyjadriť v sociálnych médiách. Čo mi vyslovene vadilo, je preklad, čistá katastrofa. Býval som dlho vo Varšave a tak ju pomerne dobre poznám, preto som sa dobre orientoval, lenže názvy obcí, ulíc a vlastne čohokoľvek sú chybne prepísané. Okrem toho VB, čiže Verejná Bezpečnosť v Poľsku nikdy nebola, mali Milicje. A to množstvo preklepov, čo je v knihe, no fuj. Takisto odsadenia asi nikto nekontroloval a korektúrou sa nikto neobťažoval. Toto všetko mi kazilo dojem z naivných príbehov. Naivných preto, lebo pochybujem, že by sa nikto počas rekonštrukcie nespýtal na čas. Až advokát na konci a bum ho, aký je on génius. Alebo neverím tomu, že by si Milicja nedala námahu a nepreverila, kto je kto a vyšetrovateľ by sa tak hneď na začiatku dozvedel, aha, tento je známy darebák, na toho si posvietim, ale nie, tu sa to zanedbá a kto je kto sa preveruje až na konci. Ale to by potom nebol príbeh o Modrom zafíre, lebo by skončil po desiatich stranách. Záverom len toľko, Jerzy mal možno kedysi dávno aké také právo na úspech, ako pisateľ detektívok, ale dnes je to sódovka bez bubliniek. Ako oddych pri mori, keď svieti slnko a mozgové bunky sú lenivé, je to fajn čítanie. Napriek tomu si čitateľ všimne množstvo chýb a nepresností a to kazí dojem aj pri lenivých mozgových bunkách.