4 detektívky přehled

27.11.2024

Knihu som našiel na ulici, pohodenú na trávniku. Zdvihol som ju, oprášil a vzal domov, neskôr prečítal. Bolo to prekvapujúco dobré, štyri príbehy zo sedemdesiatych rokov v Poľsku. zaujímavé čítanie a návrat do starých čias.

31.07.2018

Knihu som si zobral k moru, ako oddychové čítanie. Presne takými aj krimi príbehy sú, jedným slovom priemer. To, že sa príbehy odohrávajú začiatkom 70tych rokov minulého storočia nie je vôbec na škodu, práve naopak, zo strán na mňa dýchla atmosféra dôb minulých, kedy som ešte nebol na svete - na svete, ktorý nepoznal internet, mobilné telefóny, ploché televízory a to, že každý hlupák sa môže vyjadriť v sociálnych médiách. Čo mi vyslovene vadilo, je preklad, čistá katastrofa. Býval som dlho vo Varšave a tak ju pomerne dobre poznám, preto som sa dobre orientoval, lenže názvy obcí, ulíc a vlastne čohokoľvek sú chybne prepísané. Okrem toho VB, čiže Verejná Bezpečnosť v Poľsku nikdy nebola, mali Milicje. A to množstvo preklepov, čo je v knihe, no fuj. Takisto odsadenia asi nikto nekontroloval a korektúrou sa nikto neobťažoval. Toto všetko mi kazilo dojem z naivných príbehov. Naivných preto, lebo pochybujem, že by sa nikto počas rekonštrukcie nespýtal na čas. Až advokát na konci a bum ho, aký je on génius. Alebo neverím tomu, že by si Milicja nedala námahu a nepreverila, kto je kto a vyšetrovateľ by sa tak hneď na začiatku dozvedel, aha, tento je známy darebák, na toho si posvietim, ale nie, tu sa to zanedbá a kto je kto sa preveruje až na konci. Ale to by potom nebol príbeh o Modrom zafíre, lebo by skončil po desiatich stranách. Záverom len toľko, Jerzy mal možno kedysi dávno aké také právo na úspech, ako pisateľ detektívok, ale dnes je to sódovka bez bubliniek. Ako oddych pri mori, keď svieti slnko a mozgové bunky sú lenivé, je to fajn čítanie. Napriek tomu si čitateľ všimne množstvo chýb a nepresností a to kazí dojem aj pri lenivých mozgových bunkách.