Adam Šangala
Ladislav Nádaši - Jégé (p)
Historická próza slovenského autora. Predstavuje nám tak trochu iný obraz pomerov v 17. storočí. Jégé sa vo svojej najznámejšej próze s pomerne lineárnym príbehom sústredil viac na rovinu filozofických úvah ako na dramatické zápletky, hoci ani o tie nie je núdza. Spoločnosť, ktorá sa zmietala v náboženských rozporoch reformácie a protireformácie, poskytovala spisovateľovej fantázii istú možnosť na vyslovenie a deklarovanie vlastných názorov. Podrobne sleduje svojho Adama s jeho druhom na úteku z rodnej Oravy až po Trnavu...... celý text
Přidat komentář
Čtivý historický román s jednoduchým příběhem. Některé postavy jsou trochu černobílé, ale rozhodně ne ty hlavní. Na nevelkém počtu stran je přehršel informací o postavení obyčejných lidí i urozených zemanů, o náboženské nesnášenlivosti, o různém pohledu na hřích, o časté neochotě a neschopnosti vcítit se do jiného člověka a plno dalších témat.
Na to, aké som mala k tomu predsudky, je to dobré a čitateľné. Len autor mohol vynechať epilóg. SPOILER: Aspoň som mohla dúfať, že Adam zostarne po boku svojej ženy v Trnave, ale nie. Autor ho musel dať popraviť po piatich rokoch manželstva za akýsi prehrešok z minulosti. To všetky klasiky musia končiť bez happy endu?
Slovenská klasika opäť raz nesklamala, ale popravde som čakal viac a preto iba 3*. Dejovo prílíš jednoduché a román sa mal skor volať Konopka a nie Šangala, pretože dej sa viac zameral na osudy farára Konopku jeho vnútorné pohnútky a pochody ako veľkého a nepochopeného obroditeľa cirkvy. Adam je síce jednoduchý človek a preto je aj jeho život jednoduchý a snád ničím extra nezaujme. Takýchto Šangalov muselo byť v tej dobe plné Slovensko a ničím nevyčnieva zo šedého človeka tej doby.
Dúfam že aspoň film bude lepší :-)))
Štítky knihy
Turci v Uhersku slovenské romány
Autorovy další knížky
1976 | Adam Šangala |
1963 | Svätopluk / Horymír |
2002 | Cesta životom |
1980 | Wieniawského legenda |
1955 | Kuruci a iné rozprávky |
Kniha sa číta sama, hlavne vďaka množstvu zvratov a dobrodružstiev. Väčšina už bola zhrnutá v predošlých komentároch, čo zapôsobilo na mňa bolo hlavne vykreslenie panstva a jeho vnímanie sveta, nemal som ilúzie, len ma bavila ich namyslenosť a obmedzenosť. Neviem, čo chcel autor povedať záverom Adama. Mení to trochu pohľad na príbeh v ktorom sa všetko dobre končí, no je to úplne zbytočné a skôr akoby nanútené.