Ako som vozil Kórejcov
Ondrej Sokol
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/518409/bmid_ako-som-vozil-korejcov-649455ddc643e.jpg
4
39
39
Možno tiež patríte k tým, ktorých uchvátili príbehy Ondreja Sokola, a ste jedným z tých, ktorí nástojili na vydaní ďalšej knihy príhod písaných s nadhľadom šoféra autobusu. Po dvoch úspešných dieloch o tom, aké je to voziť Nórov, prichádza Ondrej s historkami o vození Kórejcov. Obmena cestujúcich prináša nové spôsoby, akými sa dá šoférovi autobusu skomplikovať život, pričom autor sa vám ich nebojí dopodrobna opísať. Zmena nastáva aj v prostredí – tentoraz sa nebudeme premávať len po Nórsku, ale rovno krížom cez celú Európu. Z Nemecka cez Rakúsko s móresmi z čias monarchie, urobíme si zastávku v čiernej diere strednej Európy a cez našich južných susedov sa pretrmácame na divoký Balkán okolo roku 2014, aby sme sa šťastlivo presunuli vpred v čase aj v priestore za severný polárny kruh... Čo sa nemení, je Ondrejov typický humor a rozprávačský talent. Automaticky vás vtiahne na sedadlo vodiča medzi fotomaniackeho mnícha a sprievodkyňu. Napínavou jazdou zahraničím zistíte, že nezáleží na tom, či ste v Nemecku, u susedov alebo na Balkáne. Všade sa nájde nejaký dôležitý colník, šéf parkoviska, dôchodca alebo čajka, ktorí vám chcú pokaziť deň.... celý text
Přidat komentář
Pozor! Pozor! Šofér slečny Shin! Výborný Ondrej Sokol, autor samouk, ktorý sa, očividne, naučil pretavovať nie len roky zažitej frustrácie z prepravovaného substrátu v Bratislave a Nórsku, ba dokonca ovládol umenie, premeniť aj tú novšiu (stále však frustráciu) do stále kvalitných textov. Príbeh sleduje protagonistu (author himself) na jednom týždňovom superzájazde ktorý spája všetky situácie s kórejskou klientelou (a kolegyňou) zažité v skutočnosti počas (snáď) asi dlhšej časovej periódy. Krátky rozsah, vtipný štýl Sokolovi vlastný, výborné slovné hračky a teraz pozor zmena, veľmi jemný náznak romantiky, ktorý som osobne postrehol pár sekúnd po tom čo som zavrel dočítanú knihu, za mňa príjemné osvieženie, dotvárajú výborný dojem z tretej knižky zo série "Ako som vozil". Vrelo odporúčam, v dnešnej dobe sa pri málo knihách človek dokáže s chuťou zasmiať tak ako pri tejto. Boh mu dopraj kontrakt s Čechmi, to by byla pánové jízda.
Do tretice všetko dobré a snáď nie trikrát a dosť, minimálne potrebujeme pokračovanie príbehovej línie Ondrej / Shin ! Aj keď sa autor pomerne podrobne vypísal v prvých dvoch dieloch, pokračovanie s Kórejcami má prekvapivo stále čo ponúknuť v novej príbehovej štruktúre sledujúcej incomingovú cestu po Európe a záverečný retrospektívny návrat do Nórska je príjemným osviežením. Opäť raz ide o ľahké a vtipné čítanie, ktoré baví od začiatku do konca, vulgarizmy mi nevadia, skôr by som ubral na politických narážkach, ktoré sú síce vtipné ale časom sa stávajú zastaranými a neaktuálnymi. Inak niet čo vytknúť.
Fantastická záležitosť to bola! :D ..dokonca sa mi aj viac páčila ako diely s Nórmi..
To bola geniálna kniha. Už som sa dávno tak nezasmial. Mám iba dva odkazy pre autora: pán Sokol, nemusíte používať vulgárne názvy. Ste skvelý spisovateľ, nepotrebujete to. A druhý odkaz: čakám na knihu č. 4
opäť veľmi pobavil. hneď v úvode cesta autobusom na letisko v Bratislave. smial som sa tak, že som až plakal. ale asi to bude mojou veľkou dávkou predstavlivosti.
Je pravda, že po tretí raz niečo objavené nikdy nebude mať silu prvého razu. Ale kniha ma potešila, humor ma pobavil.
Nemôžem súhlasiť s Pasadenkou. Zrejme nepozná slovenské reálie, ktoré autor v každej druhej vete zapracúva do textu ako komposter všetky zložky biomasy. Táto kniha je jasne najlepšia. Síce najkratšia, ale autor v porovnaní s Nórmi vyšperkoval svoj rukopis k úplne dokonalosti. Na to sa treba narodiť alebo dostať dar od Pána Boha. Poznám iba jedného ďalšieho, ktorý to takto zvláda: Rišo Hanzlík, ktorý glosuje futbalovú ligu v Pondelkových trénerovinách na Takurčitee. Bavil som sa náramne, 101 % :-)
První knížka byla naprosté zjevení. A teď už mě to tolik nebavilo. Už to nebylo takové šokující. Autor už nepopisuje fungování autobusové dopravy v Norsku se spoustou špeků v podobě svérázných kolegů. Dostáváme „jenom“ líčení běžného turistického cestování po střední a jižní Evropě. Samozřejmě, některé situace byly skvělé a i zábavné. Jak to ale bývá s pokračováním dost často, zde se to kouzlo už vytratilo a zůstala docela zábavná tuctová knížka. Škoda. :/ A to mě to Norsko bavilo jak blázen. :D
Autorovy další knížky
| 2021 |  Jak jsem vozil Nory |
| 2019 | Ako som vozil Nórov 2 |
| 2022 | Ako som vozil Kórejcov |
Prvé dve knihy od autora sa mi určite páčili, aj keď sa priznám, že si ich vybavujem iba veľmi matne. Táto mi, bohužiaľ, už prišla taká trošku o ničom a nasilu. Čítala sa mi dobre, autor písať vie, to nie že nie. Problém je skôr vo mne, keď už sa mi množstvo rôznych prirovnaní zdalo cez čiaru a nie úplne vtipných, proste len aby tam niečo bolo. Aj keď zas množstvo iných prirovnaní sa mi zdalo trefných a vtipných. Ale aj tá trasa a prostredie bolo tentokrát také nudnejšie, tiež časť knihy strávime s tými istými ľuďmi a už to pre mňa strácalo šmrnc. A čo mi vadilo asi najviac, tak to boli rôzne nadržané poznámky, ktoré by som čakala skôr od nejakého dospievajúceho mladíka a nie od dospelého muža, ktorý má svoj vek (ale tak chlapi). Ale ináč to bolo príjemné čítanie, chápem, čo na tom ľudí baví, sem-tam som sa zasmiala aj ja, ale tentokrát sa mi to úplne netrafilo do vkusu (alebo do nálady).