Ako som vozil Nórov
Ondrej Sokol
https://www.databazeknih.cz/img/books/36_/369715/bmid_ako-som-vozil-norov-vHf-369715.jpg
4
150
150
Ako som vozil Nórov série
1. díl >
Na inzerát pre vodičov autobusov v Nórsku som pôvodne ani nechcel odpovedať, keďže explicitne požadovali minimálne dva roky praxe. Hoci mi to pripadalo ako strata času, nakoniec som naklepal cévéčko v angličtine a bez nejakých extra nádejí ho poslal. Myslím, že keď Bobovi Dylanovi udelili nobelovku, nebol zďaleka taký prekvapený ako ja, keď ma pozvali na pohovor. Ani pred prvou súložou som nemal v bruchu také motýle, ako keď som vkročil do šerednej kancelárskej budovy na Pražskej ulici, kde sa mali konať pohovory. Stretlo sa nás tam sedem alebo osem a okrem jedného mali všetci oveľa viac skúseností. Pohovor prebehol hladko. Angličtinou som urobil dojem. Vodičskými schopnosťami ani veľmi nie, keďže skúšobnú jazdu sme robili na novom zájazdovom Volve s modernou elektronickou prevodovkou, ku ktorému mala mne pridelená Karosa tak blízko ako Rytmusova tvorba k hudbe. Na konci mi ľudia z agentúry povedali, že sa ozvú. Ja som to pochopil tak, že sa neozvú a išiel som domov. Ale oni sa ozvali.... celý text
Přidat komentář
Ako taká oddychovečka na počúvanie v aute fajn. Neviem si predstaviť žeby som to čítal - nahovorené v slovenčine je to vynikajúco. Je fajn počúvať o zážitkoch z práce šoféra autobusu - o rôznych situáciach a peripetiách, čo si ani nevieme predstaviť. Dozvedel som sa nielen o ľuďoch (cestujúcich) v Nórsku, ale aj o danej krajine, ktorá je v knihe dobe opísaná.
Pri počúvaní ma len vyrušili nadávky, ktoré autor nešetril. Na spestrenie boli viaceré vtípky (o politikoch, vláde...), ktoré autor do rozprávania zahrnul. Našinec - Slovenský čitateľ - pochopí. Ak je čitateľ mimo Slovenska, bude to mať náročnejšie.
Posloucháno jako audiokniha ve slovenštině, bravurně načtená Jurajem Kemkou. Jak kdysi už napsala Milena Holcová, duch národa je nejlépe cítit v přeplněném autobuse. Tahle knížka je toho důkaz.
Popravdě jsem se o Norsku, Norech a jejich zvycích dozvěděl víc z tohoto autobusového vyprávění, než z jakéhokoli průvodce. Ondrej je výborný pozorovatel a znamenitý vypravěč, takže to nemá hluchá místa a jako bonus je to velmi vtipné. Jak bylo zmíněno, hodně tomu pomáhá skvělé načtení. Kdybych to četl na papíře, nebylo by to stejné.
Věřím, že kouzlo takové knížky nelze zopakovat, takže mám docela obavy z korejského pokračování, ale možná se po čase nechám přesvědčit. Tu půlhvězdičku dám dolů za zbytečně mnoho vulgarismů, i když je víc než jisté že v dané situaci bych jich možná vychrlil dvojnásobek. Ale tak to trošku knížku znepřístupňje mladším čtenářům, kteří by si ji jinak mohli klidně dát na seznam taky.
Vtipné vyprávění slovenského autobusáka a jeho příhody z Norska. Bavila jsem se skvěle a poslechla celé za víkend. I přes docela časté použití vulgarismů je to skvělá oddechovka a opravdu pobaví.
Po knížce jsem sáhla, protože jsem se chtěla dozvědět něco o Norech, a dost jsem se nasmála. Zbožňuji mužské autory a jejich styl psaní, bývají vtipní.
Knihu som nečítal, no narazil som na rozhlasové spracovanie, ktoré je minimálne tak skvostné ako rozprávačský talent autora.
Pripájam link. Zrejme nebude fungovať mimo SR. Bratia Česi, pustite si keď prídete na návštevu :)
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/1714427
Na knihu som dostala tip od mojej kolegyne, ktorá ju veľmi vychválila, ako osviežujúce a vtipné čítanie.
Žánrovo je to taký literárny kokteil obsahujúci prvky cestopisu, reportáže alebo satiry, servírovaný v krátkych epizodách odohrávajúcich sa väčšinou v prostredí okolo nórskej MHD. Ocenia ju skôr Slováci orientujúci sa v našich politických radoch, lebo obsahuje vtipné glosy, či už smerom k samotným politikom alebo k rôznym s nimi spojeným udalostiam.
Obdivujem autora, ako ľahko a vtipne dokázal prerozprávať svoje humorné zážitky a skúseností spojené s povolaním vodiča v Nórsku.
Hm, stret s takým losom, môže byť celkom stresujúca udalosť, ktorú si v našich končinách ani nedokážeme predstaviť :-))).
Humorné knihy obecně neupřednostňuji, ale tato mi sedla moc. A navíc jsem se dověděla hodně o Norsku a viděla, že ani tam není vše růžové a bez problémů. Hvězdičku ubírám za místy násilná a nadbytečná přirovnání (zejména ve vztahu k politické situaci na Slovensku). Určitě se podívám po autorově druhé knize.
Na Nobelovú cenu to nie je, ale už dávno som sa tak nezasmiala pri čítaní knihy. Dokonca som zabudla vypiť kávu a to sa mi stáva zriedka.
Kurwapitcha dobré čítanie. Nečakane zábavné s humorom ostrým ako lakte Gizky Oňovej a situáciami preexponovanými miestami až za hranicu absurdna, avšak stále v miere uveriteľnosti. Výborná kniha na odreagovanie, srší z nej človečina.
Kniha o niekoľkoročnom pôsobení Ondreja Sokola ako autobusára v Nórsku, napísaná sarkasticky, s humorom mne tak veľmi blizkym, je oddychovka ako vyšitá. Počas čítania som sa niekoľkokrát z chuti nahlas zasmiala. Autorov čierny humor je skvelý. Jeho opisy bežného života ako autobusára, zájazdy Indov, každodenne prevážanie autobusu plného kričiacich deti, skúsenosti s migrantmi, krásne opisy prírody a mnoho iného sú naozaj skvelou voľbou.
Tak to byla jízda. Hned několik jízd!
Po rozhovoru s autorem mě knížka hned nalákala. A musím přiznat, že to bylo opravdu něco. :) Možná začnu od toho nejhoršího – politické narážky mě moc nesedli. Přišlo mi to takové hospodské. Ale ostatní! Super skvělá knížka, která oddechovou a vtipnou formou popisuje několik let u norských dopravních společností a jak se jednomu Slovášisku líbí jezdit busem. :D Určitě doporučuji každému, kdo se chce pobavit, zasmát a trochu se i něco nového dozvědět. Když to porovnám se Šlehačkovýma oblaka (blogerka popisuje svůj život ve Skandinávii), tak ty 3 hvězdičky jsou až moc. Toto je za mě rozhodně pět. Styl není nejlepší, pro nadávky autor nemusel chodit ani do piche ale tak nějak to hezky sedlo. :)
PS: Kdo miluje prsíčka? Ondra Sokol přezdívaný Nordic Falcon. :D
Je pravda, že jsem se zpočátku smíchy popadala za břicho. Autor velmi vtipně a svižně popisoval "trampoty" řidiče veřejné dopravy i cestujících. S počtem stránek však humoru ubývalo, ale více mi vadilo, že se příběhy, pointy opakovaly.
Kniha ma pobavila, dejom, opísanými zážitkami, aj prirovnaniami, ktoré sprvu pôsobili umelo a nasilu napchané všade. Ale toto všetko už popísali čitatelia predo mnou. Preto namiesto toho dávam tri úryvky:
1. Úderom polnoci vypukne za oknami autobusu Hirošima. Nóri si potrpia na zábavnú pyrotechniku rovnako ako Slováci. Avšak môžu si dovoliť viac a efektnejších laskominiek než priemerný slovenský bumtreskpraskus panelakus.
Cestu od domov oddeľuje vysoký násyp, ktorý má zrejme slúžiť ako protihluková bariéra. Teraz na ňom stojí tridsať ľudí, páliacich do neba svetlice z rúrkových odpaľovačov pripomínajúcich mínomety. Hneď ako spozorujú blížiace sa Volvo, zareagujú svorne ako jeden muž. Všetci namieria svoje trubičky priamo na čelné sklo. V nasledujúcom momente už okolo mňa - a aj priamo na mňa- s hvízdaním a buchotom lieta väčšie množstvo pyrotechniky, než bolo použité na Guadalcanale.
"K*k*tííí! " revem a reflexívne sa pokúšam schovať pod volant. Od skla sa s hvízdaním odrážajú projektily, nechávajúc za sebou špinavé šmuhy. Pripadám si ako pilot Blackhawku nad Falúdžou, márne sa snažím kľučkovať po ceste a schytávam ďalšie a ďalšie zásahy, zatiaľ čo nepriatelia okolo triumfálne jasajú.
2. Týmto spojom sa mi zmena končí a naprázdno sa vraciam do garáží. Som od nich asi desať minút, keď mi zavolá Raymond a znie vystresovane ako dodávateľ Váhostavu dva dni po splatnosti faktúry. Chrípková epidémia sa cez firmu prehnala ako Červená armáda Berlínom. Dvaja vodiči z poobednej zmeny na poslednú chvíľu zavolali, že neprídu a ďalší autobus sa mu kdesi na kopaniciach vyklopil do priekopy. Nebol by som taký dobrý a nepotiahol dlhšie?
3. Netbuss zorganizoval pre svojich vodičov kurz prístupu k postihnutým, kde ma školiteľ posadil na invalidný vozík a prikázal mi docestovať verejnou dopravou na druhý koniec mesta a zase naspäť. Kolegovia vyfasovali štuple do uší a okuliare prepúšťajúce len minimum svetla, ktoré simulovali 90-percentnú stratu zraku. Zažiť na vlastnej koži, s čím sa títo ľudia stretávajú, vám skutočne otvorí oči.
vodič autobusu napísal vtipnú knihu. číta sa to dobre a sú pasáže kde som sa nemohol prestať smiať. v dnešnej dobe plnej čiernych správ vhodná kniha na oddych.
Ale hej .. kniha ma bavila .. i ked musim priznat, ze som mal chvilku, ked som mal pocit, ze to nedocitam .. ale potom som mal aj chvilku, ze idem poslat zivotopis do bratislavskej MHD, ze si chcem urobit papiere na autobus .. Vtipne napisany profesny zivotopis vystudovaneho jazykara, jeho peripetie prace v zahranici.. Bolo to fajn. Zistenie, ze nori su rovnake prasata ako soferi z okolia nitry a novych zamkov je osviezujuce :) .. nieje to za 5 ani za 4 ale ani za 3 * .. a kedze sa 3,5 hviezdy neda dat tak to bude za "4 stars"
Zábavne napísané pocity autora - vodiča autobusu v Nórsku. Trefné prirovnania, úsmevný opis situácie , neskutočné zážitky .
Zábavné rozprávanie o živote autobusára v Nórsku.
Fakt som sa zasmiala, niekedy síce boli prirovnania už také "umelé", ale z globálneho hľadiska naozaj vtipná kniha.
Autorovy další knížky
| 2021 |  Jak jsem vozil Nory |
| 2019 | Ako som vozil Nórov 2 |
| 2022 | Ako som vozil Kórejcov |
Legrační knížka o řidiči autobusu MHD v Norsku. Pobavila jsem se.