Alef
Jorge Luis Borges
Poviedková kniha Alef slávneho argentínskeho spisovateľa J. L. Borgesa, otca postmodernej fantastickej poviedky, je spolu so zbierkou Fikcie (Artforum 2018) jeho najznámejším titulom. Verne autorovmu originálnemu štýlu prináša témy dvojakosti, zrkadlenia reality, otázky identity a nesmrteľnosti. Prostredníctvom odkazov na nespočetné množstvo diel svetovej literatúry sa jeho texty donekonečna rozvetvujú a umožňujú čitateľovi nachádzať stále nové a nové interpretácie. Borges, ktorého inšpirovali napríklad Edgar Allan Poe či Franz Kafka, vyniká najmä jazykovým majstrovstvom, vďaka ktorému dokáže pomenovať aj to, čo nie je skutočné. Jeho jedinečný spôsob uvažovania zásadne ovplyvnil literatúru 20. storočia a dodnes inšpiruje intelektuálov a umelcov po celom svete. Nový, svieži slovenský preklad vytvorila Barbara Sigmundová.... celý text
Literatura světová Povídky
Vydáno: 2019 , Artforum (SK)Originální název:
El Aleph, 1949
více info...
Přidat komentář
Borges prináša v knihe Alef niekoľko rozličných príbehov/ poviedok, ktoré vznikali postupne. Niektoré z nich sa čítajú ťažšie, sú menej zrozumiteľné, obsahujú mená, ktoré s ťažkostťami prečítame, no príbehy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť tak vzdialené sú blízke našim dušiam. Vďaka jeho textom som mohla cestovať na miesta, o ktorých som ani netušila, že niekedy navštívim (čo je v čase karantény viac ako vítané). Stala som sa niekoľkými osobami, prežívala odlišné osudy, poučila som sa predošlými skúsenosťami a tie isté chyby som urobila zas a znova. V textoch hovorí veľa o samote, o nezažitom, odoprenom, o vášnivom i aketickom živote. O príčinach, konaní a následkoch a o tom, že všetko sa uzatvára v jednom cykle / bode a výsledok je iba ozvenou predchádzajúcich činov.
Niekoľko úryvkov: "Nešťastie pramení zo straty raja."
"..v jazyku boha každé slovo iste vypovedá o nekonečnej reťazi súvislostí, nie implicitne, nie explicitne, a nie postupne, ale naraz."
"..človek je len tieňom sna.."
"Človek sa postupne stáva tým, čím ho poznačí osud; v konečnom dôsledku je iba súhrnom okolností, v akých žije."
"Kto uvidel vesmír a ohnivé plány vesmíru, nemôže myslieť na človeka, jeho triviálne radosti a trápenia, hoci by tým človekom bol on sám. Tým človekom bol kedysi, teraz už na ňom nezáleží. Teraz nie je nikým..."
snový svet, iná realita, filozofia vs. súdničky... Alef je ohromujúca koláž vecí z tohto sveta, jeho prachu, ale aj zo snov a iných vesmírov.
Autorovy další knížky
| 1989 |  Zrcadlo a maska |
| 2009 | Fikce / Alef |
| 1990 |  Obecné dějiny hanebnosti |
| 1999 | Nesmrtelnost |
| 1978 | Brodiova zpráva |
S Borgesom mám veľmi komplikovaný vzťah. Baví ma ho čítať, no zakaždým mám chuť sa s ním akoby pohádať o slovách a myšlienkach, ktoré napísal, no práve to je ďalšia vec, ktorá ma na Borgesovi baví – či už čítam jeho eseje alebo poviedky (ktoré sú zväčša esejami s príbehom), donúti ma premýšľať, skúmať a hľadať vlastné odpovede na metafyzické otázky, ktoré v nich pokladá. Čo je to nekonečno? Čo je to smrteľnosť a nesmrteľnosť? Ako veľmi sa opakujú tie isté udalosti v priebehu existencie vesmíru? Akú dôležitosť a silu majú pamäť a spomienky?
Čo je na autorovi kolekcie poviedok Alef fascinujúce a zároveň trochu iritujúce, je jeho bezbrehá sčítanosť a nutkanie neustále referovať na skutočné či fiktívne tituly, vďaka čomu sa niektoré postavy menia zo živých a organických bytostí s vlastným príbehom a osobnosťou na masky, ktoré si autor nasádza na tvár, len aby mohol na rôznych miestach planéty v rôznych časoch prehovoriť o témach, na ktoré nachádza fragmenty odpovedí. Niekedy sa nám zas naopak zjaví sám za seba a svet zahmlí nadprirodzenom. V celom diele som cítil istý odstup a, ako si to priebežne u juhoamerických autorov všímam, hru s čitateľom, kedy sme manipulovaní, len aby sme sa postupne dozvedeli, že nás rozprávač či postava celý čas klamali. Akoby táto maska bola vždy trochu poodhalená, najmä vďaka dodatočným poznámkam v závere knihy, kedy sa dozvedáme, že poviedka Nesmrteľný bola kompiláciou rôznych príbehov iných autorov zliatych dokopy. Cestujeme exotickými krajinami, sledujeme tragické smrti a boje s osudom, len aby sme zistili, že každý z nás je len reinkarnáciou niekoho iného a po každom z nás prídu ďalšie. Akoby sme boli jedným človekom a akoby medzi nami vo výsledku nebolo tak veľa rozdielov.
Nejednalo sa však len o výhradne intelektuálne podnety, sem-tam sa mihli aj emócie: Asterionov dom ma dohnal k slzám, no to bola naozaj výnimka.
Alef je knihou cestovania, meditácií, argumentácií a poznania, ktoré autor nazbieral vášnivým čítaním množstva kníh a hlbokými úvahami a ktoré nám postupne ponúka. Po prečítaní sa cítim obohatene, určite knihu odporúčam, najmä pokiaľ človeka zaujímajú otázky času, identity a pamäti.